Výskum stále – znovu a znovu – preukazuje, aké je pre deti podstatné mať otca. Ak chýba otec, je oveľa pravdepodobnejšie, že dieťa spácha trestný čin, bude užívať drogy alebo piť, mať nemanželské dieťa, slabý prospech v škole, bude mu chýbať životný smer, bude trpieť na celú škálu ďalších citových ťažkostí a problémov so správaním. Avšak ako kňaz o tom nepotrebujem študovať, vidím to každý deň.
Pri práci s rodičmi som si všimol jednu vec, ktorá ich, zdá sa, všetkých trápi: túžba byť úspešným rodičom. Popri tom vidím, že rodičia – túžiac po úspechu – na seba pri výchove svojich detí vyvíjajú obrovský tlak.
Osobne ma inšpirovali dva príbehy „úspechu“ v rodičovstve. Sú to príbehy, ktoré vzbudzujú úctu: je to príbeh sv. Eustacha, Jona Bhattiho a ich rodín. Príbeh o sv. Eustachovi sa v kresťanských kruhoch rozpráva už od 2. storočia. Sv. Eustach bol uznávaným rímskym generálom armády cisára Trajána. Jedného dňa pochodoval Eustach so svojimi vojakmi do Ríma priamo z nedávneho víťazstva na bojovom poli. Spokojný cisár Traján na počesť svojho najváženejšieho generála a jeho úspechu usporiadal veľkú verejnú slávnosť. Počas slávnosti pozvali Eustacha a jeho dôstojníkov, aby obetovali pohanským rímskym bohom zvieratá z vďačnosti za úspech, ktorý im udelili.
Pretože by to však viedlo k odpadlíctvu od pravdy, Eustach otvorene odmietol mať akúkoľvek účasť na tomto rituáli a priznal sa pred cisárom a rímskymi občanmi ku kresťanstvu. Rozzúrený Traján nariadil, aby tohto dôstojníka spolu s jeho manželkou a dvoma dospievajúcimi synmi popravili. Cisár Traján vydal príkaz, aby rodinu zavreli do mosadznej sochy býka a svojim mužom prikázal, aby pod touto „mosadznou rúrou“ rozložili oheň. To bol koniec sv. Eustacha a jeho rodiny – boli umučení upečením.
Ďalší príbeh „bližšie k domu“ sa objavil v novinách Catholic Press:
„Pakistan, 18. november 1998: Pakistanská polícia priniesla správu o rodine deviatich kresťanov, ktorých v ich dome našli dorezaných na smrť. Na stenách boli ich krvou napísané protikatolícke slogany. Otec rodiny, katolík menom John Bhatti, žil (v dome) s manželkou, dcérou a niekoľkými vnúčatami, vrátane 8-mesačného bábätka.“
Často som premýšľal o týchto dvoch mužoch a o ťažkej, no jasnej voľbe, ktorú museli spraviť: buď jednoducho poprieť svoju vieru v Ježiša Krista a byť slobodní alebo zostať verní Kristovi a jeho Cirkvi a byť svedkom brutálneho utrpenia a smrti vlastnej manželky a detí.
Prečo by som len spájal dva príbehy takejto brutality, ktorú prežili dvaja otcovia a ich rodiny, a to najmä cez víkend, kedy slávime Deň otcov? Dávam vám dnes tieto príbehy do pozornosti, pretože títo muži a ich manželky boli úspešní! Splnili jednoduchú a najdôležitejšiu úlohu rodičovstva: učili svoje deti (dokonca až po vlastnú smrť), že Boh a jeho Cirkev sú zásadným a najdôležitejším dôvodom ich existencie.
Keď katolícky pár predstavuje novorodenca Cirkvi, kňaz alebo diakon sa ich pýta otázku, ktorá sa dá ľahko prehliadnuť. Pri krste sa ich kňaz pýta: „Čo si žiadate od Božej Cirkvi pre svoje dieťa?“
Zaujímavá otázka, o ktorej rodičia, dúfam, uvažujú predtým, než odpovedia! Čo chceme pre naše deti?
Chceme, aby boli šťastné a rozumné; chceme, aby mali priateľov, aby športovali, dobre sa učili v škole, mali stužkovú; aby si kúpili svoje prvé auto, dokončili strednú školu; možno chceme, aby išli na vysokú, vydali sa či oženili a aby mali svoje vlastné rodiny. Napriek tomu, zo všetkých týchto vecí, ktoré chceme pre svoje deti, zo všetkých tých vecí, ktoré svet ponúka, čo by mohlo byť dôležitejšie než ich večná spása? Ktorý rodič by sa pozrel na svoje dieťa a NEveril, že Boh ho stvoril na to, aby strávilo večnosť v Jeho prítomnosti – v absolútnom a nepredstaviteľnom šťastí? Nebol by pre vás a vaše deti život bez Božej lásky nezmyselný?
Sv. Eustach a John Bhatti učili svoje deti dobre. Učili ich, že neexistuje nič, nič na tomto svete, čo by bolo dôležitejšie ako ich vzťah s BOHOM! Z viery urobili v živote svojej rodiny prioritu! A nech sa na nich navždy usmievajú anjeli!
Veľa ľudí, ak nie my všetci, sa dnes veľmi bojíme: zločinov, terorizmu, násilia, zneužívania, sexuálnych úchyliek, rozvodov, potratov a drog. Sociológovia a psychológovia ponúkajú sofistikované analýzy a teórie v snahe nájsť príčinu našich problémov.
Nie je to záhada. Musíme byť triezvi a bdieť (1 Pt 5, 8). Aktuálny stav našej kultúry je výsledkom útoku predovšetkým na jednu inštitúciu: rodinu. Rodina a Cirkev sú jediné dve inštitúcie, ktoré majú moc zvrátiť temné trendy v našej spoločnosti a návrátiť jej zmysel pre mier, poriadok a harmóniu. Rodina je napádaná, pretože nás učí o Božej láske… pretože učí dôvere a ľudskej dôstojnosti… a pretože rodina nám poskytuje emocionálny, psychologický a duchovný rozvoj, ktorý potrebujeme, aby sme udržiavali vzťah s Bohom.
Nepriateľ zistil, že ak dokáže oslabiť alebo dokonca zničiť rodinu, duše jej členov sú ohrozené. Neveriacky krútim hlavou nad tým, koľko dobrých ľudí chce predstierať, že sa to dnes nedeje.
Takže tento víkend, kedy slávime Deň otcov, vyzývam našich otcov, aby napodobňovali sv. Eustacha a Johna Bhattiho. Vyzývam vás, aby ste nepodceňovali svoju nezastupiteľnú úlohu v rodine… a aby ste určite neprenechávali túto úlohu niekomu inému.
Výskum stále – znovu a znovu – preukazuje, aké je pre deti podstatné mať otca. Ak chýba otec, je oveľa pravdepodobnejšie, že dieťa spácha trestný čin, bude užívať drogy alebo piť, mať nemanželské dieťa, slabý prospech v škole, bude mu chýbať životný smer, bude trpieť na celú škálu ďalších citových ťažkostí a problémov so správaním. Avšak ako kňaz o tom nepotrebujem študovať, vidím to každý deň.
Preto týmto otcov vyzývam: rodina bude bez vás stratená. Ak sa rozhodneš byť pasívny alebo apatický, je koniec. Sv. Ján Pavol II. nám raz povedal, že sa „treba usilovať o to, aby v spoločnosti znova zavládlo presvedčenie, že úloha a poslanie otca v rodine a pre rodinu majú jedinečný a dôležitý význam“ (exhortácia Familiaris Consortio 43).
OTCOVIA, potrebujeme, aby ste nás učili odvahe a vernosti. Potrebujeme, aby ste boli príkladom rešpektu a disciplíny, zdvorilosti a cti. Potrebujeme, aby ste nás učili spravodlivosti, ako aj milosrdenstvu. Potrebujeme, aby ste boli Božími mužmi – mužmi viery. A zo všetkého najviac potrebujeme, aby ste nás učili láske… vaša láska je prvým zábleskom lásky nášho nebeského Otca, ktorej sa nám dostáva.
Potrebujeme otcov ako sv. Eustach, ktorý učil svoju rodinu, že NIČ nie je také dôležité ako Boh, náš Otec. A potrebujeme otcov ako John Bhatti, ktorí budú žiť taký kresťanský život, že ostatní ho (a jeho rodinu) budú uznávať ako katolíkov, aj keď to bude znamenať, že to budú vidieť aj naši nepriatelia.
V skratke, naša spoločnosť a naše komunity potrebujú záchranu. A otcovia, vy máte moc to uskutočniť.
http://thosecatholicmen.com/this-fathers-day/, preklad: Soňa Záňová, fotografia: shutterstock.com
