Po čom skutočne muži túžia (všeobecne, štatisticky)? Skúsim si tipnúť. Je to určite: úspech, kariéra, peniaze, moc, sex – reprezentatívna žena (možno blondína – súdim podľa množstva odfarbených žien, pravdepodobne veľmi určitých tvarov), svalnaté telo, červené ferari, lukratívne bývanie a podobne…
Ako by mal vyzerať katolícky muž? Ani neviem, čo by som mal napísať… aby sa svet nesmial. Úprimne si myslím, že keby sme urobili anketu, asi by sme mnohých uviedli do rozpakov. No v skutočnosti by malo ísť o hodnotový svet. Napíšme si teda hodnoty, ktoré by mal takýto muž vyznávať, alebo lepšie obidvaja manželia:
1, Boh
2, Manželka, manžel
3, Deti
4, Blížni v cirkvi
5, Práca
6, Zdravie
7, Koníčky
a tak podobne.
Prvé tri hodnoty by mali byť pre muža (aj ženu) v rodine nemenné a aj ich poradie. Samozrejme, keď ochorie dieťa, tak sa dostáva pred manželku, či vlastná choroba, zdravie je dočasne na druhom mieste.
Toto je taký oficiálny rebríček, všeobecne považovaný za správny, ale predsa tam niečo chýba. Ja sám. A to je problém. Veď väčšinu času sa ľudia, nielen muži, zaoberajú sami sebou. Svojimi úspechmi až po sklamania, od radosti až po všetky tie rôzne strachy, bolesti a úzkosti.
Takže inak. Ku každej tej hodnote treba priradiť vzťah. Kým ten prvý opis, po čom muži túžia, rozvíja len ego a sebectvo, rebríček hodnôt a priradené vzťahy muža orientujú mimo ega. Asi by sme si mohli spomenúť na iniciačné posolstvá, ktoré práve tento svet hodnôt dostávajú do skutočného života. Vzťahy, to je oblasť, kde sa muži zrovna necítia celkom doma. A predsa, len keď fungujú vzťahy, tak môžeme byť skutočne šťastní.
Hodnoty sa žijú vo vzťahoch
Krátka odbočka s príbehom. Jeden františkán z USA bol v Taliansku. Renesančné mestečko na kopci plné slnka, bola nedeľa, blížil sa obed a on prichádzal ku kostolu, kde sa za chvíľu mala začať sv. omša. Námestie bolo plné mužov. Vošiel do kostola a tam boli samé ženy a aj tí traja muži za oltárom boli oblečení ako ženy…
Nepripomína nám to tak trochu naše pomery? Otázka je: prečo? Prečo muži nie sú v kostoloch?
Už sme hovorili, že hodnoty sa žijú vo vzťahoch. My vieme urobiť len to, čo vieme, čo sa naučíme. Keď v našich rodinách chlapec je ohodnotený len za známky, prípadne za iné výsledky, tak sa naučí, že aby bol prijatý v spoločnosti a hlavne v rodine, tak musí mať výsledky, čiže úspech. Keď sa u nás komunikuje s dieťaťom priemerne tri, štyri minúty denne len na úrovni informácii rázu: čo bolo v škole, zjedol si desiatu, máš úlohy a pod., tak asi ho ťažko naučíme, ako žiť vo vzťahoch. Na to treba čas a rozhovory v úrovni pocitov a hodnôt. A zažiť prijatie aj pri neúspechu. A prežiť spoločne veľa času. Spoločne!
Návšteva kostola je niečo, čomu často nerozumie, lebo otec tam sám nerád chodí (štatisticky). Chodiť do kostola neprináša úspech. Otec hovorí skôr o tých „hodnotách“ z úvodu článku. Hlavne ich žije. A tie potom aj odovzdá ako vzor synovi. Je to všetko v podvedomí.
Život Krista pripomína život ženy
Je ľahké povedať, že mám Boha na prvom mieste. Ťažké je to žiť. Mať skutočný, intímny vzťah s Ním. Hlavne pre muža. Keď sa pozrieme na Kristov život, tak vidíme, že nemal záujem o moc (aj preto ho Židia neprijali), nemal záujem o peniaze, sám bol chudobný, nemal záujem o kariéru, uprednostnil službu… a mal záujem o tých, o ktorých nemal nikto záujem. Zažili prijatie, vzťah. Vedel prijať bolesť pre záchranu druhých.
Skôr to pripomína život žien. Musia prijať svoje ženstvo v mladosti, zmena tvaru tela, menštruáciu, hormonálnu rozkolísanosť ovplyvňujúcu nálady…, riziká sexuality, neskôr rodenie a výchova detí – obeta pre druhých. To ju automaticky iniciuje. Jednoducho sa stáva ženou. Žena žije vzťahmi, nie kariérou (čo už tiež nie je celkom pravdou, ale to je z iného súdka). Pravdu povediac, život Krista veľmi pripomína život ženy, ďaleko viac ako životný štýl mužov. Asi začína byť jasnejšie, prečo je kresťanstvo príťažlivejšie pre ženy ako pre mužov. Nachádzajú v ňom veľa zo svojho života. Aj radosť, ktorú prežíva Kristus, je radosť zo vzťahov. Napomína apoštolov, keď hovoria o tom, kto je väčší v Božom kráľovstve. Kristov úspech je v službe pre druhých, nie popredné miesta.
Nemám veľa odpovedí
A tak sa dostávame späť k formácii chlapcov na mužov. Asi to dáva zmysel, že by to mali robiť muži, ktorí to vedia, ktorí to žijú a ktorým to tí mladí, začínajúci muži, uveria. Práve preto, lebo to žijú. Má to rozmer aj spoločenstva, teda Cirkvi. Nikto nechce byť sám. Byť sám je ohromná frustrácia. Zabudli sme, že môžeme byť spoločenstvo rôzneho vekového zloženia, ktoré je práve preto formačné. Práve pre prijatie chlapcov a ich rast, ktoré to umožňuje. Ja si myslím, že také spoločenstvo je apoštolské.
Ako ďalej s mužskou spiritualitou? Pýtam sa: dávame si otázky, alebo nás zaujímajú len odpovede? Dávame si takéto otázky: Po čom skutočne túžim? O čom snívam, keď zavriem oči? Kde mám Boha v mojom živote? A podobné veci. Vôbec, dobré je, keď si ich začneme klásť. Výborné je, keď nemám veľa odpovedí a začínam hľadať. Ale to je iný príbeh. Príbeh hodnôt. Snáď inokedy..
Zdroj fotografie: www.pixabay.com
