Priorita a výlučnosť vzťahu medzi manželmi

0
21

Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom. Gn 2, 24

Vzťah manželov sa uzatvorením sviatostného manželstva stáva čímsi výlučným, exkluzívnym, celoživotným. Je ideálne, ak sú si manželia navzájom najlepšími priateľmi. Puto medzi nimi musia spoločne budovať a nemal by do ich vzťahu zasahovať iný človek. Výlučnosť vzťahu medzi manželmi môže byť ohrozená z viacerých strán.

Vzťah s rodičmi

Jednou z nich je vzťah s rodičmi, obzvlášť v prípade spoločného či blízkeho bývania, ale najmä v prípade takzvanej neprerušenej pupočnej šnúry, ktorá spôsobuje, že jeden z manželov má potrebu sa radiť a rozhodovať, či zdôverovať jednému z rodičov. Samotná fyzická blízkosť rodičov nemusí byť problém, závisí aj od toho, nakoľko rodičia rešpektujú osobitosť manželov a dávajú im slobodu, nezasahujú im do ich života neprimeraným spôsobom. Je potrebné, aby si manželia spoločne vyjasnili, nakoľko dovolia rodičom vstupovať svojou pomocou, radami či predstavami, napr. o bývaní, zariaďovaní. Ich tolerancia a potreba autonómie od rodičov môže byť totiž veľmi rôzna. Určite by sa ani jeden z partnerov nemal cítiť vynechaný z rozhodovania.

Jedna žena po návrate zo služobky domov zistila, že muž spolu so svokrou premiestnili nábytok a bez jej vedomia nakúpili doplnky do domu. Veľmi sa jej dotklo, že rozhodnutia neurobil manžel spoločne s ňou, ale s matkou bez jej vedomia. Až po spoločnom rozhovore si manžel uvedomil, aký to malo dopad na jeho ženu a prečo sa cítila zranená, hoci jeho pôvodný úmysel bol dobrý, chcel ju odbremeniť a pomôcť jej, tak, aby bolo všetko hotové, keď sa vráti domov.

Manžel by sa mal vedieť zastať svojej manželky, manželka manžela, výhrady voči sebe by určite nemali riešiť pred inými ľuďmi. Treba si tiež dávať pozor na to, aby sme nekriticky neprijímali názory iných ľudí o našom partnerovi.

 

Bývanie u rodičov

I v prípade, že sme nútení bývať u rodičov, je treba vždy si nájsť čas, kedy sme len my dvaja spolu. Naviazanie na rodičov ani vzbura nie sú zrelými postojmi. Zrelý človek je schopný pristupovať k rodičom rovnocenne. Dokáže si vytvoriť a vyjadriť svoj názor, má vnútornú slobodu, vie si vybrať z toho, čo mu rodičia ponúkajú a hovoria.

 

Čas pre seba

Je veľmi dobré, ak môžu žiť čerství manželia aspoň po istú dobu, pol roka alebo rok sami. Naučiť sa samostatne fungovať, rozhodovať o nákupoch, domácich prácach, zariaďovaní, investíciách, trávení voľného času. Potrebujú sa naučiť plánovať čas, aby ho mali dostatok pre manželský vzťah. Najmä na začiatku, aby si mohli vybudovať svoj svet, porozumieť tomu, ako funguje ten druhý, stať sa samostatnou jednotkou. Naučiť sa byť spolu, nezávisle od druhých ľudí. Mať priestor, kde im nikto iný nezasahuje. Ten však môže byť narušený, aj keď bývame oddelene od rodičov.

Istý muž mal veľmi blízky vzťah s otcom. Každý deň si spolu podvečer telefonovali, niekedy aj hodinu. Po vstupe do manželstva v tom pokračovali. Žena sa cítila odstrčená, muž prišiel z práce a všetky novinky ako prvému hovoril svojmu otcovi, po dlhom telefonáte už nemal energiu znovu tieto veci porozprávať svojej žene, ktorá to očakávala. Nakoniec našli spôsob, ako vyjsť v ústrety otcovi a nenarúšať manželský vzťah. Muž sa dohodol s otcom, že si budú volávať neskôr večer a dĺžku volania zredukovali na prijateľnú mieru. Podobný problém môže vzniknúť, ak napríklad žena rada telefonuje alebo četuje s priateľkami.

Iní manželia chodievali každý víkend k jedným z rodičov. Veľmi sa snažili, aby každému rodičovskému páru venovali rovnaký počet víkendov. Po nejakej dobe si uvedomili, že ich manželstvo je v kríze. Pretože obaja pracovali a cez víkendy boli neustále v kontakte s rodičmi, nemali čas na spoločné rozhovory, zdieľanie, oddych, či iné aktivity. Spoločne našli kompromis a rodičom venujú vždy jeden víkend v mesiaci.

 

Aktivity mimo domu

Druhým významným faktorom, ktorý môže ohroziť manželstvo, sú rôzne priateľstvá, koníčky, telefonáty, prílišné množstvo aktivít (aj duchovných) mimo domu. Poznám muža, ktorý sa dokáže na víkend zbaliť a ide na hory loziť, a v pohode nechá ženu s dvoma malými deťmi samu doma. Sú ženy, ktoré počas týždňa navštívia niekoľko modlitebných spoločenstiev, žiaľ, bez manželov. Priatelia, záujmy a rôzne aktivity, ktorým sa venujeme, hoci nie sú sami osebe zlé, môžu spôsobiť izoláciu druhého partnera a nenapĺňanie jeho potrieb, môže sa cítiť opustene. Všetko je potrebné s mierou a toto je oblasť, kde by sa mali manželia spoločne dohodnúť a nájsť model fungovania prijateľný pre oboch. Manžel by mal byť v našej hierarchii hodnôt pred inými ľuďmi či aktivitami, mal by byť dôležitejší i ako práca.

 

Spoločný voľný čas

Vstup do manželstva musí byť aj zmenou v trávení voľného času, manželia nemajú existovať ako dve samostatné jednotky, ale ako tím. „Už nie sú dvaja, ale stávajú sa jedným telom.“ Je treba si klásť otázky, ako sú: Nakoľko si vychádzame v ústrety, napĺňame si navzájom potreby? Čo dáva môjmu partnerovi pocítiť, že ho milujem? Nezdieľam sa viac iným ľuďom ako partnerovi? Tu je potrebné zmieniť aj jedno z úskalí prílišných kontaktov s inými ľuďmi. Pre manželov je ideálne, ak majú spoločných priateľov, najlepšie manželov podobných hodnôt a záujmov, môžu sa spoločne povzbudzovať a inšpirovať, ako aj podporovať v náročných situáciách. Príklady tiahnu – to platí aj o voľbe priateľov, nie je vôbec jedno, akým vzťahom vystavíme naše manželstvo.

Moji známi v krízovom období doplatili na priatelenie sa s neveriacim „liberálne zmýšľajúcim“ párom dlhodobou neverou manžela s ich rodinnou „kamarátkou“. Bola to veľmi ťažká skúška pre ich manželstvo.

 

Priteľstvá s opačným pohlavím…

Udržiavanie a rozvíjanie priateľstiev s ľuďmi opačného pohlavia môže byť pre manželstvo veľmi riskantné. Obzvlášť rôzne posedenia, kontakty vo dvojici, kávičky, či je to bývalý spolužiak, kolega alebo kamarát zo spoločenstva. Tu môže číhať silné pokušenie – nevera nezačína v posteli, často prichádza nebadane, s pocitom, že ma niekto viac vypočuje, niekto ma priťahuje, túžim s ním tráviť viac času. Treba si to uvedomiť, snažiť sa vyhýbať pokušeniu. Zastaviť to v zárodku. Chrániť si srdce. To sa týka aj výberu seriálov, filmov, kníh, ktoré môžu v prípade neuspokojenia v manželstve viesť k neriešeniu skutočných problémov, ale k úniku a žitiu životov iných. To prostredníctvom porovnávania partnera s tými filmovými či literárnymi vedie k ďalším nenaplneným nerealistickým očakávaniam, frustrácii a sklamaniu. Vytvára sa tým priepasť medzi manželmi. Nevera nemusí byť len fyzická, môže byť aj duchovná. Čo nosím vo svojej mysli, kto sa mi tam objavuje, na stretnutie s kým sa teším?

 

Príchod detí

Ďalšou výzvou pre vzťah medzi manželmi je príchod detí. Niekedy sa žiaľ stáva, že čerstvá mama upne všetku svoju pozornosť a čas na dieťatko. Muž sa cíti byť odstrčený nielen po fyzickej stránke, ale pociťuje i menej pozornosti a záujmu zo strany ženy. Je dôležité, aby si žena uvedomovala, že je stále aj ženou, manželkou a nielen maminou. Uvedomiť si, že muž stále potrebuje jej záujem, pozornosť, blízkosť. Samozrejme, je aj úlohou a povinnosťou muža vyjsť jej v ústrety, dať jej najavo, že je stále príťažlivá a milovaná a ponúknuť jej voľný čas, aby si mohla oddýchnuť od náročnej role mamy.

 

Vzťah dvoch manželov je najbližším a najintímnejším vzťahom, aký je možný. Ak má byť manželstvo šťastné, naplnené, je nevyhnutné, aby tento vzťah dennodenne rozvíjali obaja manželia a tak spoločne budovali svoj domov, založený na láske, prijatí a dôvere.

 

Fotografia: Sergey Nivens / shutterstock

 

ZDIEĽAJ
PredchádzajúciBulletin pre deti – 25. nedeľa
NasledujúciAni netušíš, aké bohatstvo máš na svojom pozemku…
Lucia Drábiková
Mgr. Lucia Drábiková, PhD. je vydatá, má tri deti, s rodinou žije v Piešťanoch. Študovala psychológiu (Bratislava, Trnava), pastorálnu psychológiu (Trnava), dva roky katolícku teológiu (Bratislava). Venuje sa poradenstvu, publikuje a prednáša. Leží jej na srdci šťastie v rodinách a manželstvách a vo vzťahoch celkovo, pretože "nie je dobre byť človeku samému".