Katechézy svätého Jána Pavla II. o manželskej láske
Boh nás stvoril ako muža a ženu a povoláva nás darovať sa úplne jeden druhému v manželstve. Niet pochýb o tom, že toto povolanie sa netýka iba kresťanov. V čom potom spočíva výnimočnosť kresťanského manželstva? Ján Pavol II. nám pomôže nájsť odpoveď vo svojej majstrovskej exegéze piatej kapitoly listu Efezanom, ktorá hovorí o manželstve ako o „veľkom tajomstve“ Kristovho snubného zväzku s Cirkvou.
Božia láska vyjadrená zväzkom muža a ženy
Túto analógiu snubnej lásky medzi Ženíchom – Kristom a Cirkvou môžeme čítať dvoma smermi: na jednej strane hovorí manželom o tom, ako sa navzájom milovať, na druhej je výlučná láska medzi manželmi znamením nekonečnej a jedinečnej lásky Boha k svojmu stvoreniu: k Cirkvi (ľudskému spoločenstvu) a ku každej osobe. Inými slovami, hľadiac na Ježišovu lásku lepšie chápeme manželstvo a manželská láska nám približuje Božiu lásku.
V úzkom slova zmysle existuje sedem sviatostí, ktoré sú účinnými znakmi Božej milosti. Ak Ján Pavol II. nazýva sviatosťou aj ľudské telo, naznačuje tým, že ono zjavuje niečo neviditeľné: Božiu Lásku k nám a naše povolanie k láske. Okrem toho nazýva zväzok Adama a Evy „sviatosťou stvorenia“. Chce tým povedať, že vo zväzku muža a ženy sa cez manželskú lásku, vyjadrenú prostredníctvom tela, zjavuje Božia láska: úplná, výlučná, verná a plodná.
Milovať sa, ako miloval On
Čo potom znamená, že manželstvo je jednou zo siedmich sviatostí? V prvom rade, že je sviatosťou Novej zmluvy a vykúpenia. Nielenže je obrazom Božej lásky, ale naozaj dáva Lásku a milosť. Láska medzi pokrstenými manželmi, a teda Božími deťmi, zároveň dostáva v Kristovi novú mieru: sme pozvaní milovať sa takou láskou, akou miluje on: On vydal sám seba na kríži (Ef 5,25-27).
Táto úloha by samozejme prekračovala naše sily, ak by nám nedal ako dar svoju snubnú Lásku. Život podľa Ducha, ktorý nazývame milosťou sviatosti manželstva, umožňuje mužovi a žene úplne a vždy sa slobodne darovať svojmu partnerovi. Túto milosť voláme manželskou láskou (láska ako caritas). Nehovoríme tu teraz o erotickej láske – vášni, hoci aj tá je dôležitou súčasťou manželskej lásky. Manželská láska je skutkom a zároveň cnosťou, trvalým rozhodnutím chcieť dobro manželského partnera.
Cez manželskú lásku volá Boh manželov, aby boli medzi sebou spojení Ježišovou Božskou Láskou, prostredníctvom zväzku v jednom tele. Ich zväzok sa zároveň stáva znakom Božej prítomnosti a Lásky. Vo sviatosti manželstva Kristus daruje manželom lásku, ktorá žiari ako tá na počiatku a ako svadobný dar im daruje novú čistotu pre ich vzťah.
Milosť potrebuje aj naše pričinenie
V akom vzťahu je milosť sviatosti manželstva s realitou žiadostivosti, hriechu a slabosti, o ktorých sme hovorili? Vďaka Kristovej láske môžeme žiť nanovo snubný význam tela, a teda milovať manželského partnera v jeho jedinečnosti. Milosť sviatosti manželstva si však nemožno predstaviť ako nejakú magickú silu. Ráta s ozajstnou láskou medzi manželmi, ktorú pretvára zvnútra. Tá si vyžaduje naše rozhodnutia, skutky, sebazapieranie, tvorivosť, komunikáciu, konkrétne prejavy lásky k manželskému partnerovi aj deťom. Nie je niečím odtrhnutým od života, ale silou v konkrétnych ťažkostiach a krízach. Účinnosť sviatosti manželstva ráta s posilou v Eucharistii a s obnovou vo sviatosti pokánia.
Ak Boh pozýva manželov milovať sa Jeho láskou, pozýva ich aj k pravdivosti lásky, ktorej sa budeme venovať v ďalšom článku.
Zdroj fotografie: www.pexels.com
