Vymierame

1
39

Konferencia biskupov Slovenska vydala v 28. júna 1996 „Výzvu k riešeniu súčasnej demografickej situácie na Slovensku“. Rezonovali v nej naliehavé otázky, ktoré si kládla Katolícka cirkev.

 

Biskupi vo výzve položili niekoľko vážnych otázok: „Akú hodnotu má každé dieťa pre nás osobne, pre náš národ, štát a pre celú Cirkev? Ako si predstavujeme našu budúcnosť, budúcnosť nášho národa, štátu a Cirkvi? Akú cenu má pre nás matka a otec, ktorí majú deti, zodpovedne ich vychovávajú, a tým sa v prítomnosti obetujú pre budúcnosť nás všetkých?“

Slovenský episkopát vo vyhlásení apeloval na verejnú moc, prezidenta, parlament a vládu, aby v rámci svojich právomocí pripravili a realizovali také rozhodnutia, ktoré by chránili a podporovali ľudský život, dieťa a rodinu. „Je morálnou povinnosťou štátu a jeho predstaviteľov vytvárať také legislatívne, ekonomické a sociálne podmienky, aby obyvateľstvo nevymieralo,“ uvádzali vo výzve.

 

Situácia na Slovensku

Slovenská populácia výrazne starne. Najstarším okresom je u nás Bratislava I (Staré Mesto – pozn. red.), naopak, najmladším je Kežmarok a Námestovo. Vekový rozdiel medzi nimi je 11 rokov.

Jedným z tvorcov a iniciátorov výzvy k riešeniu demografickej situácie bol MUDr. Andrej Hrádocký s kolektívom odborníkov. Spoločne vyzvali všetky organizácie, vedecké ústavy, zástupcov médií, tvorcov verejnej mienky, predstaviteľov ekonomických, zdravotníckych, sociálnych, školských a ďalších rezortov, aby si uvedomili hrozivú situáciu demografického vývoja na Slovensku. Ich výzva mala na zreteli konkrétne dôsledky v jednotlivých oblastiach života, aby verejné inštitúcie zaujali stanovisko v tejto veci a aby pomáhali hľadať riešenia a cesty z neutešenej situácie.

Ohlasy na riešenie demografickej situácie boli pozitívne, ale verejnosť zároveň bola prekvapená vyhlásením o páde pôrodnosti, čo názorne ukazovali štatistické údaje. Fakty však boli jednoznačné. Aj vtedajšia slovenská vláda bola nútená brať výzvu vážne a zaoberať sa ňou. Spolu s ňou bol spojený aj istý celospoločenský konsenzus o tom, že je potrebné začať s tým „niečo“ robiť.

Varovanie Konferencie biskupov Slovenska sa ukázalo ako pravdivé. Pôrodnosť na Slovensku sa po svojom páde v rokoch 1989 – 1995 ešte ďalej znížila. Na úroveň spred rokov 1989 – 1990 sa už nikdy nezdvihla, čo pretrváva u nás doposiaľ.

 

Univerzálne dianie

„Výzva KBS k riešeniu súčasnej demografickej situácie na Slovensku“ v roku 1996 vznikla na pozadí viacerých udalostí domáceho i svetového diania. Napríklad v rokoch 1991 a 1992 boli u nás dva svetové pro-life kongresy a informovali slovenskú verejnosť o nepriaznivom demografickom vývoji. V roku 1994 sa v Káhire konala konferencia OSN o populácii a rozvoji, ktorá chcela presadiť z dôvodov údajného preľudnenia vo svete, že je potrebné využiť všetky možné prostriedky na znižovanie pôrodnosti – od potratov cez antikoncepciu až po sterilizáciu. Vtedajší pápež sv. Ján Pavol II. nazval tieto úsilia „kultúrou smrti“ a proti pripravovaným záverom tejto konferencie razantne protestoval. Svätý Otec vyzval všetky vlády vo svete, aby nešírili „kultúru smrti“. Slovensko na tejto konferencii podporilo stanovisko Svätej stolice.

V roku 1995 vyšla encyklika „Evangelium vitae“, kde sv. Ján Pavol II. prezentoval stanovisko Katolíckej cirkvi k praktikám „kultúry smrti“. Svoje stanovisko pripomenul aj pri návšteve u nás v roku 1995, keď vyzval slovenskú mládež, aby jej nepodliehala.

V rozpore s tvrdeniami kruhov organizujúcich konferenciu OSN v Káhire o tom, že zem je preľudnená, došlo medzi rokmi 1989 – 1995 na Slovensku k strmému pádu pôrodnosti približne o 25 percent. Súčasne sa zhoršili existenčné podmienky pre mladé rodiny a rodiny s deťmi – zastavila sa bytová výstavba, zrušila sa podpora výstavby vlastného bývania, zrušili sa mladomanželské pôžičky, neexistovali ešte hypotekárne úvery a pod. Zároveň sa začala mediálne a masívne šíriť mentalita proti rodine a proti deťom. Vtedajšia vláda, ale aj nasledujúce slovenské vlády, prakticky nereagovali na tento prepad pôrodnosti. Po rokoch 1989 – 1996 sa nízka pôrodnosť stala trvalým faktom. V dôsledku toho naša spoločnosť vymiera, čo jej spôsobuje závažné spoločenské, sociálne i ekonomické problémy.

 

Emigrácia a imigrácia

V súčasnosti sa k spomínaným negatívam pripojil ešte aj ďalší negatívny fenomén, a to vysťahovalectvo mladých ľudí zo Slovenska. Neraz padne aj názor, že ťažkosti u nás vyrieši imigrácia cudzincov z rozvojových krajín. Prílev cudzincov v posledných rokoch, bez ohľadu na problémy sociálnej a kultúrnej integrácie, je však v Európe veľkým spoločenským a politickým problémom. Imigrácia vyhovuje veľkým nadnárodným korporáciám – prisťahovalectvo im poskytuje rýchle, lacné a často nie priveľmi kvalifikované pracovné sily, pričom negatíva znáša dlhodobo celá spoločnosť, najmä pôvodné obyvateľstvo.

Celospoločenský demografický problém sa zneužíva na krátkodobé ciele. Vznikajú národnostne aj kultúrne nesúrodá spoločnosť, konflikty a sociálne napätie, a posilňuje sa nadnárodná byrokratická a ekonomická moc. Napriek extrémnemu rastu produktivity práce v poslednom storočí sa demografickým vývojom argumentuje pri zvyšovaní veku odchodu do dôchodku alebo tolerovaní nezodpovednej imigračnej politiky. Nepriaznivý vývoj môže obmedziť len návrat k podpore tradičných rodinných hodnôt a vzdelanosti. Je načase, aby účelová agenda prestala zneužívať zlý demografický vývoj a považovať ľudí iba za čísla.

 

Milan Hudaček, SJ

Prebraté z časopisu VOX.

1 komentár

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno