Rodičia majú právo pochovať potratené dieťa

1
149

Strata nenarodeného dieťaťa bolí. Rodičia potrebujú čas, aby sa s ňou vyrovnali a najlepšie je, ak sa môžu vysmútiť, rovnako ako to robíme v prípade smrti akejkoľvek inej blízkej osoby. Dôležitou súčasťou smútenia a rozlúčky so zosnulým je pohreb. Aj v prípade nenarodeného dieťaťa je pohreb možný, a to aj vtedy, ak k potratu dôjde v nemocnici. Rodičia majú zákonom uznané právo požiadať o vydanie pozostatkov svojho nenarodeného dieťaťa za účelom pohrebu.

Obrad rozlúčky

Na portáli Zastolom.sk vyšla séria článkov, ktorá sa venuje psychickému zotaveniu sa po potrate. V jednom z týchto článkov sa píše aj o obradoch rozlúčky: „Rodičom a blízkemu okoliu často pomôžu aj obrady rozlúčky alebo rodinný pohreb. V tejto súvislosti rodičia môžu dieťa pomenovať, dať zaň odslúžiť svätú omšu, urobiť si súkromný malý pohreb v kruhu rodiny alebo akékoľvek symbolické obrady rozlúčky. Spoločné rodinné smútenie pomôže predovšetkým rodičom k nadobudnutiu pokoja, uzatvoreniu bolestnej kapitoly a duchovnému povzbudeniu.“

S problematikou spontánnych potratov sa stretá aj psychologička Petra Heretová z Poradne Alexis. Pri spontánnom potrate radí nasledovné: „Niekedy stačí urobiť pár symbolických vecí, napríklad dať dieťaťu meno, zorganizovať rozlúčku s ním. Pri žene, ktorá mala spontánny potrat, je to prakticky rovnaký smútkový proces ako pri úmrtí inej, už narodenej blízkej osoby. Proste bude to bolieť, ale postupne to prejde. Tu by som podotkla, že málo žien vie, že si môžu vyžiadať pozostatky dieťaťa a pochovať ich, čo tiež pomáha vyrovnať sa s tým, čo sa stalo. A je to užitočné aj preto, aby si žena zažila, že má právo brať svoje nenarodené dieťa ako plnohodnotného človeka.“

Strata nenarodeného dieťaťa nie je zriedkavosť. Veľa spontánnych potratov nastane vo veľmi ranných štádiách tehotenstva, kedy rodičia možno ani nevedia, že už sú tehotní. Ak už je tehotenstvo indikované, teda matka dostane tehotenskú knižku a tehotenstvo sa dostane do oficiálnej štatistiky, aj vtedy asi okolo 11 percent tehotenstiev skončí samovoľnou smrťou dieťaťa. V roku 2014 takýmto spôsobom zomrelo niečo vyše 7 700 nenarodených detí. (Zdroj: NCZI, Potraty v SR 2014)

Právo vyžiadať si telo dieťaťa

Ak je dieťa potratené v domácom prostredí, rodičia ho môžu slobodne pochovať. Problematickejšia je situácia vtedy, ak k potratu dôjde v nemocnici a telíčko dieťaťa zostane v rukách zdravotníkov. Rovnaký problém nastane aj pri tzv. zamlčanom potrate, kedy dieťa zomrie, ale nedôjde k jeho spontánnemu vypudeniu. Po istom čase je zo zdravotných dôvodov potrebné dieťa vybrať z maternice, a vtedy jeho pozostatky taktiež zostanú v rukách zdravotníkov. V takýchto prípadoch majú rodičia právo vyžiadať si telo svojho dieťaťa, aby ho mohli pochovať. Toto právo vyplýva zo Zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve(ďalej len „Zákon“), ktorý hovorí veľmi jasne: „Rodič potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu môže písomne požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o jeho vydanie na pochovanie.“ (§3 ods. 8 Zákona) Zákon súčasne stanovuje povinnosť pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti „vydať bezodkladne na požiadanie potratený alebo predčasne odňatý ľudský plod rodičovi, ktorý o jeho vydanie požiada, alebo ním poverenej pohrebnej službe na pochovanie“. (§5 ods. 2, písm. f) Zákona)

Zákon dáva právo požiadať o vydanie telesných pozostatkov dieťaťa obom rodičom, teda matke, aj otcovi dieťaťa.

Zákon nehovorí, že by sa táto možnosť vzťahovala len na dieťa potratené spontánne, teoreticky je tu teda možnosť požiadať o pohreb dieťaťa aj v prípade umelého potratu. Je síce veľmi málo pravdepodobné, že by mali rodičia v takomto prípade záujem dieťa pochovať, ale taká možnosť tu je. Do úvahy by prichádzala napríklad situácia, keď je dieťa potratené proti vôli otca. Ten môže mať záujem svoje dieťa aspoň pochovať, keď už nemal možnosť zachrániť jeho život. Žiaľ, neexistuje žiadne zákonné právo, aby sa otec dozvedel o existencii svojho nenarodeného dieťaťa, ani o tom, že matka dieťaťa požiadala o umelý potrat.

Iné osoby ako rodičia nemajú podľa súčasnej legislatívy právo žiadať o vydanie dieťaťa. Tu sa otvára otázka, či toto pravidlo nezmeniť, a napríklad neumožniť vydanie dieťaťa na pohreb združeniam, ktoré by takúto službu chceli poskytovať. Napríklad v Taliansku pôsobia takéto združenia, ktoré na základe dohody s nemocnicami zabezpečujú pochovávanie potratených detí, vrátane detí zabitých pri umelom potrate.

Zákon nijako neobmedzuje právo požiadať o pozostatky dieťaťa ani z pohľadu štádia tehotenstva. O vydanie pozostatkov teda môžno požiadať aj v prípade úplne maličkých plodov, ktoré ešte morfologicky nepripomínajú dieťa s typicky ľudskou stavbou tela. V skorších štádiách tehotenstva teda pôjde skôr o pozostatky pripomínajúce tkanivo. Naopak, ak dôjde k chirurgickému vybratiu dieťaťa vo vyšších štádiách, telo dieťaťa môže byť rôzne poškodené. Rodičia by sa na takýto fakt mali vopred pripraviť, aby neboli zaskočení vzhľadom pozostatkov. Ešte pred zákrokom môžu lekára informovať, že majú záujem o vydanie plodu na pohreb, aby tomu prispôsobil spôsob vybratia plodu z maternice, ak je to možné.

Potrat a pôrod mŕtveho dieťa

Od potratu treba odlíšiť prípad mŕtvonarodeného dieťaťa. Rozdiely medzi týmito dvoma situáciami definuje Vyhláška č. 22/1988 Zb. o povinných hláseniach súvisiacich s ukončením tehotenstva takto:

Potratom sa označuje viacero rôznych situácií. Predovšetkým také predčasne ukončené tehotenstvo, kedy plod neprejavuje znaky života a jeho pôrodná hmotnosť je nižšia ako 1000 gramov. Ak by sa jeho hmotnosť nedala zistiť a súčasne ide o tehotenstvo kratšie ako 28 týždňov, taktiež ide o potrat. Potratom sa označuje aj situácia, kedy sa predčasne narodí dieťa menšie ako 500 gramov a neprežije 24 hodín po pôrode. (Ak by prežilo aspoň 24 hodín, alebo by malo aspoň 500 gramov, považovalo by sa to už za narodenie živého dieťaťa.) Za potrat sa ďalej považuje aj vyňatie plodového vajca bez plodu alebo tehotenskej sliznice z maternice, a tiež  ukončenie mimomaternicového tehotenstva a umelé prerušenie tehotenstva.

Pôrodom mŕtveho dieťaťa je jeho narodenie bez znakov života (dýchanie, akcia srdca, pulzácia pupočníka, alebo aktívny pohyb svalstva), pričom jeho pôrodná hmotnosť je aspoň 1000 gramov.

Rozdiel pri potrate a pôrode mŕtveho dieťaťa je v tom, že mŕtvonarodené dieťa sa zapisuje do matriky, a to do knihy narodení (do knihy úmrtí sa nezapisuje). V prípade narodenia mŕtveho dieťaťa sa má automaticky robiť pohreb, rovnako ako pri úmrtí iného človeka.

Ak však ide o potrat, o vydanie dieťaťa na pohreb musia rodičia písomne požiadať. Ak tak proaktívne neurobia, telo potrateného dieťaťa sa považuje za odpad zo zdravotnej starostlivosti, rovnako ako ostatné časti alebo orgány ľudského tela (napríklad po amputácii). Takýto „odpad“ sa potom musí spopolniť v spaľovni. (§3 ods. 5 Zákona) Jeho uloženie na skládku je zakázané. Požiadať o vydanie tela dieťaťa na pohreb je preto vhodné čo najskôr, aby nedošlo k jeho vhodeniu do spoločnej odpadovej nádoby, kedy by už identifikácia konkrétnych pozostatkov nemusela byť možná, alebo k jeho odvozu a spáleniu.

Ako postupovať?

O vydanie pozostatkov potrateného dieťaťa je potrebné požiadať poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, a to písomnou žiadosťou. Tu je žiadosť na stiahnutie:

Žiadosť o pochovanie potrateného plodu alebo predčasne odňatého ľudského plodu (doc)

Je dôležité, aby žiadateľ uviedol, či žiada vydať pozostatky potrateného dieťaťa sebe, alebo pohrebnej službe. A tu sa dostávame k istému nedostatku žiadosti. Vzor žiadosti bol vyhotovený ešte v roku 2006, kedy minister zdravotníctva vydal Odborné usmernenie o manipulácii s inými ľudskými pozostatkami (Vestník MZ SR, 1. máj 2006, čiastka 24-27, bod 55 – pdfzip), ktorého súčasťou je aj vzor príslušnej žiadosti. Toto usmernenie bolo teda vydané ešte v čase účinnosti predchádzajúceho zákona o pohrebníctve (470/2005 Z.z.), ktorý neuvádzal možnosť vydať pozostatky potrateného dieťaťa priamo rodičovi. Žiadne novšie usmernenie zatiaľ vydané nebolo. Vzor žiadosti je preto v časti komu majú byť pozostatky dieťaťa vydané neaktuálny, pretože sa v ňom výslovne neuvádza možnosť požiadať o vydanie plodu priamo rodičovi.

PRAKTICKÁ RADA: V prípade, ak majú byť pozostatky plodu vydané priamo rodičovi (nie pohrebnej službe) odporúčame túto skutočnosť do žiadosti dopísať rukou.

Prax vydávania pozostatkov potrateného dieťaťa rodičovi môže byť rôzna. Hoci to zákon nevyžaduje, niektoré zariadenia môžu byť ochotné vydať potratené plody rodičovi len v prítomnosti pohrebnej služby. Naopak, niektoré zdravotnícke zariadenia vydajú pozostatky rodičom bez ďalších obmedzení, a je potom na zodpovednosti rodičov, aby tieto pozostatky pochovali. V rovnakej situácii sa rodičia ocitnú aj vtedy, ak potratia doma – je na nich, či pohreb zabezpečia oficiálne cez pohrebnú službu, alebo v intímnom rodinnom kruhu mimo oficiálneho cintorína.

Žiadosť sa skladá z prvopisu (zostáva na gynekologicko-pôrodníckom oddelení) a troch kópií, jedna je určená pre patologicko-anatomické pracovisko, jedna pre pohrebnú službu a jedna pre rodiča.

Zákon hovorí, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vydá potratený plod bezodkladne po podaní žiadosti. Tu je však dôležité upozorniť, že bezodkladne neznamená okamžite, ale skôr v primeranej lehote a bez zbytočného odďaľovania. Treba počítať aj s možnosťou, že pozostatky dieťaťa pôjdu najskôr na pitvu. V takom prípade by boli pozostatky vydané až po uskutočnení pitvy.

Mnohí zdravotníci nevedia

V zmysle Odborného usmernenia má žiadosť vyplniť gynekologicko-pôrodnícke pracovisko v spolupráci s rodičom. Rodičia sú teda plne oprávnení požiadať príslušného zdravotníka o poskytnutie tlačiva a o pomoc s jeho vyplnením. V praxi  sa ale stáva, že mnohí zdravotníci nevedia o tomto práve rodičov. Može sa stať, že vydanie pozostatkov dokonca odmietnu, nehovoriac o tom, že túto požiadavku budú zosmiešňovať. V takom prípade existujú určité právne možnosti, napríklad podanie sťažnosti na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, alebo dokonca podanie žaloby na súde na ochranu osobnosti.

Oveľa praktickejšie však bude najskôr dostatočne vysvetliť a preukázať, že rodič má na vydanie pozostatkov svojho potrateného dieťaťa plné právo. Treba pamätať na to, že je dosť možné, že sa v niektorých nemocniciach s požiadavkou na vydanie potrateného plodu ešte nestretli, a to aj napriek tomu, že táto možnosť existuje už niekoľko rokov.

Vo veci práva rodičov pochovať svoje potratené dieťa je potrebné šíriť osvetu. Zdravotnícke zariadenia nemajú povinnosť rodičov informovať o možnosti pohrebu ich potrateného dieťaťa. Niektoré zdravotnícke zariadenia však zvažujú zavedenie pravidla, že rodičov potratených detí budú proaktívne informovať aj o tejto možnosti, čo by mohlo zlepšeniu informovanosti veľmi pomôcť.

Pohreb

Mnohé potratené deti sú pochované v intímnej atmosfére na mieste, o ktorom vedia len rodičia. No vždy je tu aj možnosť zabezpečiť pohreb prostredníctvom pohrebnej služby na cintoríne, alebo v krematóriu. V niektorých krajinách nie je zriedkavosť, že pri hrobe rodičov sa nachádzajú aj malé urny, symbolizujúce ich zomreté nenarodené deti. Na Slovensku je prax skôr taká, že sa deti pochovávajú na vyčlenenom mieste – detskom cintoríne, na ktorom môžu byť pochované aj potratené deti. (Pozri napr. Prevádzkový poriadok pohrebnej služby Humenné.)

Pohrebné služby, krematóriá a pohrebiská majú zo Zákona povinnosť upravovať spôsob evidencie o pochovávaní potrateného dieťaťa, takže by mali byť dostatočne pripravené aj na vybavenie žiadosti o pochovanie potrateného dieťaťa.

Okrem toho je možné spraviť aj cirkevný pohreb potrateného dieťaťa. Katolícka cirkev má na tento účel osobitnú modlitbu, ktorá sa nachádza v Pohrebných obradoch (SSV, Trnava, 2008, s. 139).

Psychologická pomoc a uzdravenie

Nie každý sa dokáže so stratou svojho nenarodeného dieťaťa ľahko vyrovnať. Často je tomu tak v prípade umelého potratu, ale niekedy aj v prípade spontánneho potratu. Na Slovensku pôsobia dve organizácie, ktoré sa tomuto problému venujú.

Projekt Ráchel je služba emocionálneho a duchovného uzdravenia žien i mužov zranených skúsenosťou potratu. Zameriavajú sa na prípady umelého potratu, ale svoju pomoc poskytujú aj ľuďom po spontánnom potrate. Okrem iného organizujú aj skupinový víkendový program Ráchelina vinica.

Poradňa Alexis poskytuje sociálne a psychologické poradenstvo pri nečakanom tehotenstve, ale aj ľuďom trpiacim následkami spontánneho či umelého potratu.

Praktická pomoc

TÓBI – na Slovensku pôsobí aj špecializované občianske združenie TÓBI, ktoré poskytuje zdarma poradenstvo, odbornú aj praktickú pomoc rodičom potrateného dieťaťa. Jeho zakladateľka Magdaléna Poloňová sa riadi heslom: „úcta k životu začína pochovávaním potratených detí.” Pomáhajú preto rodičom dostať telesné pozostatky dieťaťa zo zdravotníckeho zariadenia, poskytujú pomoc pri pochovávaní dieťaťa, aj poradenstvo ako postupovať pri vybavovaní žiadosti na pochovanie potrateného dieťaťa.

web: oz-tobi.webnode.sk
email: oz.tobi.web@gmail.com
tel.: 0915 214 915

Právne poradenstvo radi poskytneme aj v Inštitúte pre ľudské práva a rodinnú politiku.
Článok bol pôvodne publikovaný na Postoji.

Fotografia: pixabay.com

1 komentár

  1. Dobrý večer, o naše prvé dieťa sme prišli v roku 2012 v 22 tt. Bolo pre nás veľmi dôležité ho pochovať. Bol to pre nás ťažký boj. Nebyť pani Magdalenky Polonovej tak sa nám to nepodarí. Bola ochotná merať stovky kilometrov neskoro v noci, ba zariadiť aj prevoz do Bratislavy. Manžel čakal na primára oddelenia od rána 7 hodiny aby mu podpísal žiadosť o pochovanie nášho Matejka, a nikto nebol ochotný sa s nami o tom vôbec rozprávať. Až na to telefonát pani Poloňovej kde sa doslova pohrozila médiami začala nemocnica s nami komunikovať. Manželovi povedali že s takouto žiadosťou sa ešte nestretli. Neskôr nám bolo Matejkovo teličko vydané. 23.05.2012 mal Matejko cirkevný pohreb. Bolo to pre nás ťažké, ale sme radi že mu máme kam ísť zapáliť sviečku.
    Nadovci

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno