Prečo je duchovné vedenie dobré pre každého, kto berie vieru vážne

0
397

Je duchovné vedenie určené len malej elitnej skupine zloženej z duchovenstva, rehoľných sestier a hŕstky laikov so špeciálnym povolaním? Kdeže. Vedenie je všeobecne pre kresťanov, ktorí to myslia vážne – či už pre klerikov, rehoľníkov alebo laikov. Ale vzhľadom na to, že sa o tom v dnešnej dobe len zriedka hovorí, je potrebné to vysvetliť. Tak poďme na to.

Duchovné vedenie sa dá opísať mnohými spôsobmi, ale najlepšie je zdôrazniť jeho úlohu v pomoci ľuďom vidieť, prijať a žiť Božiu vôľu vo svojom živote. Hovoriac konkrétne o laikoch, svätý Ján Pavol II. hovorí, že základným cieľom ich formácie je „stále jasnejšie objavovanie ich povolania a stále väčšia ochota ho žiť, napĺňajúc tak svoje poslanie.“ Duchovné vedenie je v tom veľkou pomocou.

Ako objasňuje vyššie spomínaný citát (z dôležitého dokumentu sv. Jána Pavla o laikoch Christifideles Laici), každý má svoje osobné povolanie. Je to jeho či jej jedinečná úloha pri uskutočňovaní Božieho spásonosného plánu skrze život „dobrých skutkov“, ktoré, ako hovorí list Efezanom, „pripravil Boh, aby sme ich konali“ (Ef 2,10).

Duchovné vedenie vám nedá osobné povolanie. Povolanie už máte. Ale vedenie pomáha ľuďom pri rozlišovaní toho, ako povolanie vykonávať.

To je, samozrejme, úloha na celý život. Ľudia majú tendenciu si predstavovať, že povolanie príde v celistvosti v nejakom náhlom záblesku a to je všetko. Ale odhaľovanie svojho povolania je celoživotným procesom a jeho rozlišovanie je každodennou úlohou. Ako hovorí Kardinál Newman, Božie volanie je „niečím, čo sa odohráva teraz“ a „nepredvídané veci a udalosti v živote“ sú významnými spôsobmi, akými „k nám toto volanie, o ktorom hovorím, prichádza.“

Očividným záverom je, že na duchovnom vedení nie je nič ezoterické alebo mystické. Nie je to čítanie čajových lístkov ani hľadenie do krištáľovej gule. Predstavte si to ako rozhovor medzi priateľmi. Možno sa však pýtate – ale rozhovor o čom?

Existuje veľa možností, ale témy, ktoré zvyčajne vyvstanú zahŕňajú vytváranie životného plánu a jeho zachovávanie — program duchovných praktík, ktoré sú užitočné pre každodenný boj, vykoreňovanie nepoddajných chýb, duchovné čítanie, zlepšovanie vzťahov a služba druhým. A to je len začiatok.

Niekto, kto si už prečítal niečo, čo som predtým na túto tému napísal, poznamenal, že ak ste zobrali vážne to, čo som povedal, znamenalo by to, že dokonca aj plánovanie rodinnej dovolenky by potenciálne mohlo byť materiálom na duchovné sprevádzanie.

Môj kritik zjavne považoval už myšlienku na niečo také za absurdnú. Ja nie. Aj keď plánovanie rodinnej dovolenky zvyčajne nebude vyžadovať veľa hlbokého zamýšľania sa, môže sa stať, že rozhovor s duchovným sprievodcom bude naozaj užitočným pri rozhodovaní sa o tom, čo bude najlepšie pre ostatných.

Musím však poznamenať, že duchovné vedenie nie je o tom, aby sa ľuďom hovorilo, čo majú robiť. Skôr im pomáha zvažovať ich možnosti v jasnom svetle ich osobného povolania. Potom je na nich, aby sa slobodne rozhodli sami za seba.

Duchovné sprevádzanie nie je ani formou spovede. Ak je sprievodcom kňaz, môže to zahŕňať aj sviatostnú spoveď. Ale duchovné vedenie a sviatostná spoveď sú dve rôzne veci.

Nájsť duchovného sprievodcu nie je vždy ľahké. Rozvážnosť a vnímavosť, dostupnosť a osobnostná kompatibilita – toto všetko a ešte viac je na to potrebné. Ale stojí to za tú námahu. Pretože, ako hovorí sv. Ján Pavol II., „osobné povolanie a poslanie definujú dôstojnosť a zodpovednosť každého veriaceho laika“ — a duchovné vedenie nám môže veľmi pomôcť vidieť, ako vyzerá „osobné povolanie a poslanie“ pre nás.

https://aleteia.org/2015/06/26/why-spiritual-direction-is-good-for-anyone-who-takes-faith-seriously/

Preklad: Soňa Záňová

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno