Morálne dilemy: Osteopatia a kresťanstvo

0
985

Zdravím Vás,

zaujímalo by ma, aký má Katolícka cirkev postoj k liečebnej vede/metóde osteopatia, najmä voči jej podkategóriám ako kraniosakrálna terapia (liečba pulzáciou mozgovomiechovej tekutiny).

 Máme totiž 4-mesačného syna, ktorému bola odporúčaná fyzioterapeutkou návšteva osteopata, keď som hľadala, čo to vlastne je, natrafila som na niekoľkých, ktorí sa prezentovali ako tí, ktorí využívajú alternatívnu medicínu, nie v zmysle alternativnej-inej, ale takej, ktorá využíva aj energie a podobné záležitosti, pri ktorých už mám rešpekt… 

Osteopatiu ako celostnú terapeutickú metódu založil americký lekár Dr. Andrew Taylor Still (1828-1917) počas nepokojov americkej občianskej vojny.

Je to alternatívny liečebný postup, metóda manuálneho ošetrovania, pri ktorej osteopat na diagnostiku a liečbu používa iba svoje ruky. Dr. Still si uvedomil, že telo tvorí jednotu. Ide preto o holistický prístup (holizmus = filozofia celostnosti). Videl, že medzi rôznymi systémami orgánov jestvuje interakcia, t. j. že všetky telesné systémy sú vzájomne poprepájané a sú v neustálom vzájomnom vzťahu. Taktiež predpokladal, že v zdravom organizme je všetko v pohybe a že tam, kde sa pohyb stráca, napr. kvôli nejakej blokáde, vzniká porucha (choroba). Presne tu je východzí bod osteopatie: nájsť takéto blokády a uvoľniť ich manuálnymi technikami, a tak organizmu dopomôcť k uzdraveniu. Preto je jedným mottom osteopatie aj „Pohyb je život“.

V USA je osteopatia právne uznávanou metódou a je rovnoprávna s konvenčnou medicínou.

V zásade je osteopatická liečebná metóda pochopiteľná, hoci jej ešte v mnohom chýbajú vedecké dôkazy. Celosvetovo sa uskutočňuje stále viac vedeckých klinických štúdií podľa obvyklých vedeckých štandardov.

Osteopatia sa delí na 3 oblasti:

  1. Parietálna oblasť zahŕňa pohybový aparát, t.j. kĺby, kosti, svaly, fascie atď.
  2. Viscerálna oblasť zahŕňa vnútornosti, t.j. orgány, krvný a lymfatický systém atď.
  3. Kraniosakrálna oblasť zahŕňa lebku, mozgové blany, centrálny nervový systém a mozgovomiechový mok.

Vďaka holistickému prístupu osteopatia vychádza z predpokladu, že porucha v jednej z týchto troch oblastí má vždy vplyv aj na ostatné oblasti. Zatiaľ čo pre parietálnu oblasť je situácia klinických štúdií celkom dobrá, pre viscerálnu oblasť je k dispozícii výrazne menej vedeckých podkladov a pre kraniosakrálnu oblasť chýbajú klinicky relevantné štúdie takmer úplne. Tieto otázky sa týkajú najmä klinickej účinnosti osteopatickej liečby.

Je osteopatia z kresťanského pohľadu bezpečná?

Na túto otázku nejestvuje jednoduchá odpoveď.

Osteopatia je alternatívnou liečebnou metódou. Je potrebné poznamenať, že alternatívna neznamená hneď automaticky okultná. Jestvujú alternatívne metódy, ktoré človeku pomáhajú, aby sa stal celkovo zdravším a pozitívne sa rozvíjal. Iné metódy sa správajú „neutrálne“, čiže nemajú žiaden dokázateľný účinok, ale taktiež neškodia. A potom jestvujú metódy, ktoré človeku škodia, hoci to nie je okamžite zjavné. V tejto súvislosti môže byť z kresťanského pohľadu napríklad aj konvenčná medicína hodná uváženia – pokiaľ vychádza z ateistického pozitivistického prístupu k človeku, redukujúc ho len na to merateľné.

Osteopatia je v zásade dobrou liečebnou metódou so svojimi silnými stránkami, ako aj so svojimi limitmi.

Postupom času sa však do nej vkradli prvky, ktoré sú zo seriózneho medicínskeho, ako aj z kresťanského hľadiska na pováženie.

Podľa môjho názoru to zahŕňa aj kraniosakrálnu metódu. Problematické je, že táto metóda vyšetrovania a liečby má nanajvýš zlú validitu a spoľahlivosť. Každý terapeut vníma a cíti niečo iné. Koná sugestívne a manipulatívne. Aj vyšetrovanie a zodpovedajúca odpoveď tkanív sa pohybujú na odlišnej úrovni – a síce na duchovnej úrovni. Niektorí terapeuti vkladajú svoje ruky a nechajú k sebe prehovoriť pacientovho ducha, resp. odovzdávajú pacientovi prostredníctvom položených rúk liečivé informácie. Tu je nebezpečenstvo liečby ducha.

Kraniosakrálna metóda je neseriózna nielen z medicínskeho pohľadu, ale otvára bránu k ezoterike a preto je z môjho pohľadu ako kresťana potrebné odmietnuť ju.

U terapeutov, ktorí pracujú vo väčšej miere alebo prevažne s kraniosakrálnou liečebnou metódou, sa často rozvinie uletená spirituálna „guru“ spasiteľská mentalita.

Tento problém však nie je vlastný len osteopatii, ale aj iným terapiám, ktoré sú v podstate v poriadku, ako napr. klasická masáž, fyzioterapia atď., ktoré sa môžu stať nebezpečnými kvôli vkradnutiu sa a vmiešaniu neserióznych, okultných, magických, ezoterických praktík. Toto je vo všeobecnosti stále silnejším problémom v zdravotníctve.

Preto je tak dôležité ešte pred začiatkom terapie dôkladne sa informovať o terapeutovi, o jeho liečebnej metóde, o jeho vzdelávaní a spôsobe práce. Spravidla sa veľa dozviete už prostredníctvom jeho webstránky. Ak nie, nebojte sa otvorene a bez ostychu spýtať priamo terapeuta. Platí to pre každú liečebnú metódu ako osteopatiu, fyzioterapiu, logopédiu, masáž, ergoterapiu atď.

Či je teda osteopatia zlúčiteľná s kresťanskou vierou, záleží predovšetkým od terapeuta a od ním zvoleného prístupu. Preto je potrebné už pred začiatkom liečby venovať mu hlavnú pozornosť.

 

Hľadáte odpovede na teologické otázky? Pýtajte sa prostredníctvom mailovej adresy info@zastolom.sk.

 

Preklad: Dorota Luteránová

Fotografia: pixabay

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno