Keď sa ja unavím, je to u nás naozaj zlé. Som nervózna, nevrlo odpovedám na otázky našich detí, obviňujem manžela z každej hlúposti, ktorá nevyjde a ľutujem sa. Každá úloha sa mi zdá priťažká, porovnávam sa s inými ženami, ktoré sa mi zdajú dokonalé, ich život ľahší a všetko ma zraňuje.
To je len začiatok.
Vyhorela som. Je to ten stav, keď sa vám nechce vstať z postele, aby ste sa postarali o deti. Nebaví vás varenie, žiadne domáce práce ani nakupovanie. Nebaví vás zamestnanie ani to, čo vám doteraz robilo potešenie. Vlastne vás nebaví vôbec nič. Niežeby sa vám iba nechcelo. Jednoducho v tom nevidíte zmysel. Akoby vás svet už nemal čím prekvapiť, akoby ste mu už nemali čo dať. Je to preto, že to nemáte. Dcéra potrebuje objatie, ale vy ho nemáte. Dokonca vás rozčuľuje, keď sa necíti dobre. Syn potrebuje pomôcť s diktátmi, ale vy nemáte trpezlivosť sedieť pri jeho úlohách. Nemáte silu počúvať, chuť riešiť súrodenecké spory, nemáte dosť lásky a pochopenia, nemáte vôbec nič. Nemáte radosť zo života. Radosť z Hospodina! Radosť zo služby. Radosť z rodiny. Radosť z objatia…
Myslím, že na vyhorení je najhoršie a kľúčové práve toto: Chýba vám nadšenie, nasadenie, zapálenosť pre čokoľvek, pretože vám chýba Hospodin!
Možno sa ti to už stalo. Rozoslala si množstvo signálov, že stačí, že nevládzeš, ale – nepochopili. Nevedeli to zmeniť. Aj by si kričala, keby sa ti chcelo: Hej! Stop! Zastavte svet! Kto sa postará o mňa? Kedysi si mala prílišné očakávania od ľudí, ale teraz už akoby v hĺbke srdca tušíš, že sa musíš o seba postarať sama.
A tak začneš hľadať riešenia. Ako ja. Snažila som sa vrátiť to, čo mi chýbalo. Keď môj manžel spozoroval, že je zle, navrhol oddych.
Wellness je super nápad! Oddych pre telo i dušu, keď žblnkotanie výrivky upokojuje a môžete dokonale vypnúť. Nemyslieť vôbec na nič. Úplné uvoľnenie tela i duše. Milujem wellness. Zvyknem si tam brávať dobrú knihu, popíjame minerálku a kávu, nerobíme vôbec nič, iba oddychujeme a zhovárame sa o deťoch, o službe. Mohli by sme sa wellnessovať, saunovať a kúpať celé dni! Ale viete čo? Kedysi to tak vôbec nebolo. Kedysi som si to nevedela dovoliť. Nevedela som odísť a užiť si wellness. Na jednej strane som vnímala svoju preťaženosť a aj to, ako zle vplýva na moje deti, že nie som spokojná a radostná mamina, a na strane druhej som mala pocit, že sa s tým vôbec nedá nič robiť, pretože predsa nemôžem odísť od mojich detí! Sú na mne závislé! Potrebujú ma! Je moja povinnosť byť tu! Keď ma manžel prekvapil a objednal nejaký pobyt, zabezpečil opateru k deťom a postaral sa o všetky ostatné organizačné veci, mala som veľký problém zbaliť kufre. Len čo sme otvorili dvere na hotelovej izbe, moje svedomie prepadla horda výčitiek: „Aká si ty hrozná matka! V tejto chvíli nie si tam, kde máš byť – pri svojich deťoch!“ Myslím si, že satan tento druh psychického vydierania používa preto, aby nás zničil. On nechce, aby sme zažívali pokoj a pohodu v blízkosti nebeského Otca ako dcéry, ktoré v tejto chvíli potrebujú pritúliť, lebo sú unavené. On je klamár! Otec klamstiev! Spomeň si na to vždy, keď ti napadnú myšlienky degradujúce tvoju hodnotu v súvislosti s materstvom. Chcem ti povedať, že ak na chvíľu odídeš od svojich detí, aby si načerpala nové sily, nestane sa z teba horšia mamina! Ak si dopraješ wellness, nie je to o rozmare a sebeckosti! Práve naopak! Je to múdre správanie, pretože načerpáš nové sily, pre nové výzvy, pre veci a udalosti, ktoré sú pred tebou. Potrebuješ oddych. A ten nepríde iba tak sám od seba. Nepresviedčaj samú seba, že to zvládneš aj bez telesného oddychu. Dovoľ, aby sa o teba tvoj Otec postaral.
Nezabudni však, že rovnako ako tvoje unavené telo potrebuje byť masírované a hýčkané, potrebuješ aj wellness ducha. Božiu prítomnosť. Vystaviť sa hrejivým lúčom Jeho lásky a nechať sa ňou opatrovať. Pán Ježiš hovorí: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení a ja vám dám odpočinutie.“- Odovzdaj sa do Jeho starostlivosti a nechaj sa sýtiť tou najlepšou duchovnou stravou a živou vodou. Potrebuješ prísť k prameňu života, ako žena Samaritánka. Takým dobrým wellness je živé spoločenstvo veriacich, kde sa nemusíš ani veľmi snažiť a Božie slovo prúdi priamo k tebe a plní tvoje ochabnuté vnútro. „Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste sa mocou Ducha svätého rozhojňovali v nádeji.”(Rim 15,13) A tak Duch rastie. Nádej sa rozhojňuje. Nevynechávaj spoločenstvo. Nedaj sa oklamať tým, že si príliš unavená a že nemáš náladu rozprávať sa s ľuďmi. Ver mi, keď ostaneš zatvorená vo svojej izbe, tvoj stav to nezlepší. Nemusíš byť spoločenská. Nemusíš sa pretvarovať, že je všetko skvelé, nemusíš sa na nič hrať. Len si proste sadni do lavice a počúvaj. Keď doma žehlíš, alebo vešiaš bielizeň, zapni si nejaké kresťanské rádio alebo kázne z internetu. Dovoľ Duchu Svätému, aby uzdravujúco konal. Alebo – vieš čo? Ak si unavená, nežehli a nevešaj bielizeň. Radšej si zavolaj niekoho, aby to za teba urobil. Aj to je možnosť.
Ranný šport je hneď druhá vec (po wellness), ktorú som začala praktizovať, keď som dlhšie vnímala, že to so mnou nie je v poriadku. Hovorí sa: „Ak chceš niečo zmeniť, musíš niečo zmeniť. A tak som si privstala a začala behať. Vôbec nie som športový tip, ale skutočne to pomohlo. Teda… úprimne… na chvíľu. Šport je pre mňa skutočným sebazapieraním. Po určitom čase som jedno ráno nevstala. Jednoducho, keď nemáš dosť síl, tak nemáš. Mohla by si sa snažiť, dať si všelijaké iné predsavzatia, napr. o zdravej výžive, ale ak je tvoj duch slabý, ak je Hospodin to, čo ti chýba, nemáš dosť síl k tomu, aby si niečo zmenila, aby si to zvládla sama. A preto som presvedčená, že vyhorenie nevylieči ani ranný beh ani nijaké iné predsavzatia, pretože sme vtedy príliš slabé.
Potrebuješ posilu zvonka. Niekoho, kto by sa za teba modlil. Maminy, ktoré poznám, vydávajú množstvo energie každý jeden deň pri starostlivosti o svoje deti. Nie je to len fyzická sila. Je to emocionálne nasadenie: Trpia, keď trpí niektoré z detí, majú strach, keď iné čaká skúška, keď majú ísť k lekárovi, keď ďalšie rieši vzťahové problémy, riešia to s ním. Potrebujeme k tomu veľmi veľa sily duchovnej: usmerniť, povedať správne slovo v správny čas, vyučovať, povzbudiť, utešiť… Nemôžeme dať to, čo v nás nie je. A nezvládneme to samé, ak je náš duch slabý následkom vyhorenia. Preto nutne potrebujeme modlitby. Potrebuješ človeka, s ktorým by si sa mohla modliť. Nie len povedať si všetko pri káve, vyžalovať sa, pozdieľať. Potrebuješ niekoho, kto ti po tom vyžalovaní a pri nedopitej káve navrhne: „Poď, modlime sa teraz za tú vec“ Alebo, keď uvidí, že nestíhaš ani len na tú kávu, pravdivo ti povie, že to takýmto tempom neskončí dobre. Určite je v tvojom okolí veriaca mamička, ktorá tieto veci vníma rovnako. Neboj sa už teraz navrhnúť jej, či by ste sa spolu mohli modliť, keď sa zhovárate. Je to akoby si uzavrela poistnú zmluvu. Už teraz investovala do budúcnosti – do chvíľ, keď ti bude ťažko.
Možno si vyhorenosť liečila inak. Išla ku psychológovi, ktorý ti dal odborné rady, vniesol svetlo do veci, povzbudil (osobne proti tomu nič nemám). Možno si sedela dlho do noci pri telke a mala pocit, že oddychuješ a takto liečiš svoju vyhorenosť. Aj ja som to skúšala. Ale nestalo sa vôbec nič. Len som každý večer sadla a zapla telku a môj mozog sa zahlcoval blbosťami. Vstala som od nej rovnako prázdna.
Takže to, čo ti dnes chcem povedať, je veľmi jednoduchá pravda: Potrebuješ Hospodina! On je ten, kto ukojí všetky tvoje potreby. Nie je pravda, že sa o teba nik nestará a že sa musíš starať sama! Pán sa o teba chce postarať! Možno formou wellness, možno prostredníctvom praktickej pomoci tvojich blízkych, možno odpočinkom pri Jeho slove a modlitbách. Si vzácna a milovaná hlbokou láskou. Dovoľ mu, aby ti dal to, čo potrebuješ. „Môj Boh však uspokojí všetky vaše potreby podľa svojho bohatstva v sláve Krista Ježiša.“ (Flp 4,19) Nenaplní ich nič a nikto iný! A ty nebudeš môcť napĺňať potreby svojich detí, ak nedovolíš, aby to urobil On. Tvoju nádrž lásky treba doplniť. A neurobí to ani tvoj manžel ani tvoje deti, ani nikto a nič iné, iba On. Pretože On je zdrojom života.
Polož si jednoduchú otázku:
Prečo si unavená?
Možno si na seba naložila veľa! Možno bežíš na trati, na ktorú ťa nikto nepostavil, tempom, ktoré si si zvolila ty sama. Istú časť svojho života som bežala, a rýchlejší boli tí, čo ma dobehli. (Iz 30,16) Pýtaj sa na motív. Prečo chceš tak strašne bežať, keď je čas byť doma? Vychádzať, keď je čas táboriť… (Num,18)
Možno si sa prestala modliť. A si ďaleko od Hospodina permanentne. Vždy je cesta späť. Niečo nie je správne. Zmeň to! Napr. čas tvojho vstávania či líhania, intenzita zapnutého mobilu, možno tvoje deti majú príliš veľa krúžkov, na ktoré ich musíš rozvážať, alebo prehodnoť tvoj kalendár aktivít. Máš slobodu v Kristu zmeniť to, aj keď ti to možno spôsobí nepríjemnosti.
Keď si unavená, neplánuj si ďalšie veľké akcie, rodinné stretnutia ani posedenia pri káve s kamoškami z vchodu. Nevyrieši sa to! Tvoja zraniteľnosť ti môže ešte viac ublížiť. Niekto múdry povedal, že od ľudí odchádza viac unavený ako k nim prišiel. Keď si na lodi uprostred mora a padne hmla, bolo by nemúdre začať ešte viac oduševnene veslovať. Čo urobíš? Ukotvíš loď. Počkáš, kým sa hmla zodvihne.
Každý je nahraditeľný! Popros manžela, mamu, alebo kamarátku, aby načas prevzali tvoje nutné povinnosti. Choď a buď s Bohom! Dovoľ Mu, aby vlial do tvojho srdca, čo mu momentálne chýba: Lebo láska Božia je nám rozliata v srdciach skrze Ducha svätého, ktorý je nám daný.”(Rim 5,5)
Nech sa stane tvojou láskou, tvojím všetkým, nech sa ti stane viac ako tvoj manžel a tvoje deti a potom príď a Jeho láskou radostne miluj!
Foto: pixabay.com
