Bezpodmienečná láska v manželstve. A čo nesplnené očakávania?

0
1821

Medzi prvé charakteristiky lásky Boha Otca voči nám patrí určite jej bezpodmienečnosť.

Keďže vieme, že náš Otec nás na viacerých miestach Písma povzbudzuje, aby sme sa milovali tak, ako On miluje nás, logicky by sa práve bezpodmienečnosť mala stať aj charakteristikou našej lásky voči sebe a blížnym.

Je povinnosťou kresťanských manželov pre zachovanie bezpodmienečnej lásky nemať žiadne očakávania voči svojim partnerom? Dá sa to vôbec? Nie sú práve splnené očakávania a povinnosti predpokladom, že sa nám budú druhí ľudia milovať jednoduchšie?

Jednou z najsilnejších podmienok lásky, zvlášť tej manželskej, je určite splnenie očakávaní a povinností, ktoré pripisujeme manželke/manželovi. Tým ale nechceme povedať, že ak máme manžela/manželku bezpodmienečne milovať, nesmieme mať od neho/nej žiadne očakávania!

Keď sa pozrieme do Knihy Sirachovcovej, 25. kapitoly, hneď narazíme na verše plné „očakávania“, ktoré sú tu kladené na ženu.

Pôvab usilovnej ženy bude potešovať manžela a jej rozumnosť osviežuje jeho kosti. Darom od Pána je mlčanlivá žena, ničím sa nedá zaplatiť jej vychovaná duša. Milosť nad milosť je cudná žena, nič nevyváži zdržanlivú dušu. Slnkom vychádzajúcim na Pánových výšinách je krása dobrej ženy v jej usporiadanom dome.“

Na inom mieste, v knihe Prísloví, v 31. kapitole sa píše:

Ach, ktože nájde ženu dobrú? Jej cena je nad perly…. Gazduje mu dobre, a nie zle po všetky dni svojho života. Dbá veľmi o vlnu a o ľan a radostne jej ide práca od ruky. Hľa, podobá sa lodiam kupeckým: zďaleka dováža si výživu. Veď vstáva ešte za noci a rozdeľuje pokrm svojej čeľadi a prácu svojim dievčatám. Zobzrie sa za poľom a (hneď) ho kupuje, vinicu vysádza zo zárobku svojich rúk. Chrabrosťou si prepasuje bedrá a zosilňuje svoje ramená. Tu sladko zakúša, aké dobré je jej podnikanie, nezhasína jej svetlo za noci. Jej ruky siahajú po praslici, prstami drží vreteno. Kde bedár, tam svoju ruku otvára a k chudákovi ruky vystiera. Ľakať sa neľaká, čo s čeľaďou, keď (príde) sneh, bo všetka jej čeľaď má po dvoch oblekoch. Má narobené prikrývadlá pre seba, batist a purpur sú jej odevom. Navôkol povestný je jej muž pri bránach na zasadaniach so starcami krajiny. Speňažuje tiež jemné šatstvo, ktoré vyrába, a kupcom odpredáva opasky. Ako jej svedčia moc a krása za odev, tak s úsmevom sa díva na budúci deň. Prehovoria jej ústa s múdrosťou, láskavé slová sú na jej jazyku. Sleduje priebeh všetkej práce po dome a nejedáva z chleba záhaľčivého.“

Takže, milé ženy, pekne doma upratať, veľa čítať, aby sme boli rozumné, rozprávať čo najmenej, podnikať a prvé kroky ráno šup-šup popracovať na svojom pôvabe a vnútornej kráse. V noci nespať (alebo aspoň nezhasínať), pretože cena takejto ženy je nad perly!

Božie slovo nekladie očakávania len na nás, ale nemenšie nároky nájdeme aj na mužov:

Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev… Tak sú aj muži povinní milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba samého. (Ef 5,25-28).

Alebo na inom mieste:

Muži, milujte manželky a nebuďte voči nim nevrlí! (Kol 3,19)

Rovnako aj vy, muži, žite s nimi vo vedomí, že sú slabšou ženskou nádobou, a preukazujte im úctu ako spoludedičkám milosti života, aby vám nič neprekážalo v modlitbách. (1 Pt 3,7).

Popiera teda Božie slovo týmito očakávaniami bezpodmienečnosť lásky Boha?

Vôbec nie.

I keď môžeme nadobudnúť dojem, že nám Boh tieto veci zjavil preto, lebo sú podmienkou Jeho lásky, nie je tomu tak. Práve tu sa ukazuje bezpodmienečnosť lásky voči nám, do ktorej nás všetkých pozýva. On nás MILUJE rovnako, nemenne a bezpodmienečne. Teda Jeho láska je voči nám rovnaká, keby sme splnili všetky očakávania od A po Z, ale rovnako veľká je, i keď by sme zlyhávali na plnej čiare každý jeden deň. Aké oslobodzujúce! Božie slovo a odporúčania v ňom sa týmto pre nás stávajú možnosťami prejavu lásky voči Bohu a blížnym, a nie akýmsi podmienečným plnením očakávaní a nárokov pre získanie/zaslúženie si Jeho lásky!

I keď je úplne v poriadku, že žena od svojho manžela očakáva, že sa postará o rodinu, bude robiť všetko, čo môže, aby rodinu finančne zabezpečil, bude jej pomáhať s výchovou detí a vedením domácnosti, a po náročnom dni jej možno aj pomasíruje nohy… Nie je však v poriadku, ak sa tieto očakávania stanú podmienkou jej lásky voči manželovi.

Rovnako je úplne v poriadku, pokiaľ manžel očakáva od svojej ženy, že sa mu bude vo všetkom podriaďovať (áno, je to tiež v Božom slove), že bude, zatiaľ čo on pracuje, viesť zodpovedne domácnosť, že si nájde vo svojej poličke čisté trenky a ožehlenú košeľu, a že sa bude starať o ich deti… ale rovnako nie je v poriadku, keď je toto všetko podmienkou jeho lásky voči manželke.

O tomto hovorí Božia nepodmienečná láska!

Je to ťažké? Niekedy možno áno. Nie je ľahké bezpodmienečne milovať manžela, ktorý svojej žene už roky nepovedal, že je preňho dôležitá, ani jej to nijako inak neprejavil. Je výzvou milovať ženu, ktorá vyhorením prestala riešiť domácnosť, šomre od rána do večera a o svoj výzor prestala dbať už pred mnohými rokmi. Ale práve TOTO je bezpodmienečná láska – nie je založená na emóciách, ani splnených podmienkach, ale na rozhodnutí.

Každý z nás si má plniť svoje povinnosti. Preto sú aj v Božom slove mnohé citáty, ktoré usmerňujú ženu, ako by sa mala správať a aké sú jej povinnosti, a sú tam i mnohé citáty pre muža, ako má žiť svoj život, aké sú jeho povinnosti a za čo nesie zodpovednosť. Ale toto všetko nie je v Božom slove preto, aby sme my ženy behali za svojimi mužmi s vnútornými pohnútkami ako: „Aha! Toto a hento by si mal spraviť, lebo je to v Božom slove! A ja to teda od teba očakávam. Kým to všetko nesplníš, večer nič nebude!“ Ani muži by sa nemali pred svojimi ženami oháňať Bibliou s výčitkami. „Pozri sa, čo sa píše v Biblii! Tak sa snaž, inak sa nediv, že sa mi niekedy nechce domov z práce…“

Verše, kde sa hovorí o ženách, sú preto hlavne pre nás – ženy. My sa nimi môžeme denno-denne inšpirovať, aby naši manželia videli, že si ich ctíme. Verše pre mužov sú zas hlavne pre mužov – aby aj oni vedeli, ako postupovať, aby sa ich ženy cítili milované a v bezpečí.

Prečo? Lebo Boh nás takto miluje. A my sa máme milovať láskou, ktorou miluje On nás.

A keby nám nestačilo ani to, nezabudnime, že On prvý miloval nás. Nie my Jeho. Preto aj v našich manželstvách skúsme začať vždy od seba – buďme tí prví, tie prvé, ktoré milujú. A táto bezpodmienečná láska robí zázraky. V nás samých, v manželstvách a v celom svete.

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno