Ak sa máš zle, povedz to nahlas!

0
721

Priznávam sa – rada rozprávam. Niekedy sa pristihnem, ako počúvam deti a čakám, kedy dorozprávajú, aby som sa k slovu dostala ja. Rada rozprávam o svojich myšlienkach, o mojich snoch, rada opisujem bežné dni, ktoré plynú svojím tempom, ktoré sú niekedy prirýchle a niekedy pomalé.
Rada sa rozprávam aj s mojimi priateľkami. Rokmi u mňa platí, že ich mám zopár, ale sú mi blízke a poznáme sa roky, že aj napriek obdobiam, kedy nemáme na seba čas, sa vieme rozprávať naozaj dlho.

Ale ako je to v manželstve?

Existuje niečo ako správna komunikácia? Má sa rozprávať o úplne všetkom? Alebo existuje nejaká hranica úprimnosti? Sú pravidlá, čo hovoriť a čo nie? V čom sú rozhovory v manželstve iné? Prečo tá istá vyslovená myšlienka má v prítomnosti manžela inú príchuť? Myslím, že je to preto, lebo slová menia moju skúsenosť a môj deň na NÁŠ DEŇ a NAŠE ZÁŽITKY. Už to nie je „tvoj deň / môj deň“ a „tvoja nálada“, ale je to spoločné. V rozhovoroch opúšťam otázku, či ma dobre pochopí a nesledujem čas, koľko sa rozprávame.
Každý jeden z nás vie, že keď zlyháva komunikácia, vzťah sa pomaly rozpadá. Nenápadne, deň po dni sa navzájom odsudzujeme. Už netušíme, kto mal aký deň, netušíme, či bol dnes šťastný alebo smutný. Akoby na tom nezáležalo. Bez vzájomnej komunikácie a poznania prežívania toho druhého si nárokujeme právo na pohodlie a vlastnú spokojnosť. Chceme mať oddych, pokoj bez našej obety, bez pochopenia druhého, bez harmónie. Chceme len svoje pohodlie, pretože sme presvedčení, že na to máme nárok – veď sme celý deň pracovali, veď sme sa starali o deti, boli na nákupe a upratovali, učili sa s deťmi… vidíme len naše ťažkosti a únavu dňa. Nevidíme to, čo by sme mali vidieť cez vyrieknuté slová v rozhovoroch. Nevidíme a nevnímame prežívanie nášho milovaného.

Je vlastne umením vedieť nestratiť záujem o druhého. Klásť otázky, počúvať a aj rozprávať. Nájsť si pravidelný čas a nerozprávať len o sebe a o praktických informáciách (napríklad, že zajtra berie deti do školy on a nie ja 😊).
Ako teda pestovať toto umenie?

  1. Vylúčte možnosť, že nemáte spoločné témy

Áno, často sa to stáva, že manželia nemajú spoločné témy – ou a to je ako možné? Každý z manželov má svoju ulitu záujmov, pri ktorých si oddýchne, nemajú spoločné koníčky, nečítajú o spoločných témach. Ak ste zistili, že pomaličky sa vkráda prázdno tém aj k vám, skúste mať spoločnú aktivitu, spoločne si niečo naplánujte, spoločne sa na niečo tešte. Budujte si spoločný humor.
Alebo, ten ťažší krok, vedome sa rozhodnite, že aj keď vás to nezaujíma, vypočujete si manžela, ako dnes programoval v práci alebo ako si manželka nevedela rady s deťmi alebo jej padol počítač a nevedela, čo s tým. Možností je veľa, ale rozhodnúť sa, že sa budem pýtať a počúvať aj to, čo ma tak veľmi nezaujíma, otvára priestor nečakaným veciam – manžel /manželka pocíti záujem, uvoľní sa, začne byť otvorenejší a napokon prídu stratené témy.

  1. Ak sa máš zle, povedz to nahlas

Chcem vás povzbudiť, že nemusíte v sebe nosiť ťažkosti, smutné okamihy, zlú náladu… Máte pri sebe svojho manžela, svoju manželku – povedzte to. Neskrývajte sa so zlými dňami kdesi v kúte alebo ešte horšie – namiesto manžela sa vyžalujete kamarátke. Doprajte si luxus, ktorý vám patrí, a spracujte plač, smutné dni, ťažkosti spolu s manželom / manželkou. Nemusíte mať pritom 10 zaručených rád, ako nebyť v strese, ale to vyrozprávanie a prijatie druhého vás zblíži ešte viac.

  1. Hádky a nedorozumenia

Berte ich ako samozrejmosť. Nerobte z nich drámu, ale ani ich nepodceňujte. Nikto sa nechce hádať, ale je to v skutočnosti možné? Existuje naozaj veľa článkov a odporúčaní, ako sa hádať alebo nehádať. Ja vám chcem len povedať, že hádky – nedorozumenia patria k manželstvu. Sú ťažké a niekedy lámu srdce, ale nie sú tragédiou alebo dôkazom, že manželstvo je zlé. Len sa s nimi treba dobre popasovať, sem tam prehltnúť vlastné ego a túžbu po pravde a víťazstve. Odpoveď na to, ako to urobiť, nesie každý vo svojom srdci, svedomí a v manželstve.

Na záver vám prajem, aby ste si uchovali krásu rozhovorov a čerpali z nich aj v ťažkých chvíľach. Aby ste nestratili chuť hovoriť o svojich snoch a tešiť sa spolu. Pretože, slová odhaľujú, motivujú a liečia.

 

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno