Aby tínedžeri s nami prežili alebo 5 chýb, ktoré robíme pri vzbure pubertiaka

3
2173

Poviem vám niečo: Nechcem mať poslušné deti! Teda… chcem!… Ale nechcem, aby robili iba to, čo chcem ja, aby pokorne sklonili svoju hlavu pred každým názorom a pohľadom na svet, nechcem, aby poslušne odkyvkali, čo im kto povie, a tichučko sedeli v kúte, keď hovoria dospelí. Sú princípy, ktoré sa deťom snažíme vštepiť od útleho detstva, a hranice, ktoré, samozrejme, nechceme prekročiť, no túžime po tom, aby z našich deti vyrástli osobnosti, ktoré raz zmenia svet a k tomu potrebujú byť chvíľku neposlušné. Určite viete, o čom hovorím: Puberta! Niektorým rodičom sa už len pri vyslovení tohto slova zdvihne tlak, iní si z neho robia posmešky a nadľahčujú, ďalší martýrsky prechádzajú týmto dramatickým obdobím čakajúc na zázrak. Čokoľvek, čo ste sa snažili zasiať do sŕdc vašich detí, zdá sa, že v puberte vyhynulo ako krehká rastlinka po veternej smršti spojenej s ľadovcom, a niet po tom ani stopy. No nezúfajte, je to iba obdobie! Zdanie klame. Nech vás nepomýli trieskanie dverami, ktoré vyrušuje vašu rodinnú idylku a preberá vás zo sna, že ste rodičmi malkáčov! A aj keď emocionálne výlevy a prudké výmeny názorov riešite častejšie ako neožehlenú bielizeň, a keď sa vám zdá, že vás už naozaj nič nemôže prekvapiť, verte, to, čo ste zasiali, je v nich. Je to tam! Stále sú to ony – vaše milované! A tento čas je súčasť cesty, počas ktorej Boh na vašich nedospelých deťoch pracuje. Ale aj na vás… Puberta je čas zmien, v ktorom sa nemenia len deti, ale aj rodičia.

Mnohí ľudia majú na obdobie puberty ťažké spomienky. Niektorí sa hanbia sami za seba, iní ostali zranení na celý život prístupom dospelých, ktorí počas ich dospievania zlyhali. Je veľmi dôležité, ako sa správate k svojmu tínedžerovi. Verte mi, ani preňho to nie je jednoduché obdobie. Čelí rôznym názorom v partii svojich kamarátov, snaží sa zaradiť, nájsť si v živote svoje miesto, presadiť sa, poukladať si to v hlave, hľadá v spleti hormónov a emócií samého seba, a nie je ani dieťaťom, ani dospelým. (To asi nevravím nič nové, však?) Ale napriek tomu všetkému, ako to s ním vo vzťahu k vám – rodičom vyzerá, nezabudnite: Veľmi vás ľúbi! Nech vás nepomýlia všetky tie prejavy, ktoré vyzerajú, akoby ste prestali byť autoritou, signály, že ste staromódni a nedôležití! Ste stále v hre! No je veľmi dôležité, aký zaujmete postoj v kritických chvíľach a ako sa budete k nemu správať, keď mu bude nanič. Poznačí ho to na celý život.

Všimla som si niektoré základné chyby, ktoré rodičia robia, keď sa zmení správanie ich detí a vstúpia do puberty:

  • Veľa o tom rozprávajú

Chápem, že toto obdobie je veľmi náročné a niekedy si skutočne neviete rady. Viem, že sa potrebujete vyrozprávať a hľadáte podporu u niekoho, kto to prežil, alebo vám dá aspoň zopár rád, povie, čo robíte dobre. (Neklamte sa! O tom, čo robíte zle, vám povedia iba skutočne blízki priatelia, ak na to naberú odvahu…) Je pochopiteľné, že sa potrebujete so zmenou správania z milučkých krásnučkých drobučkých miláčikov na veľké drzé polodospelé „potvory“, ktoré šíria okolo seba dusno, vysporiadať. Ale nerozprávajte o tom toľko! Ak to robíte s nadľahčením, iba utužujete toto správanie. Dávate signál, že to tak má byť a je to v poriadku. Ak to robíte s tragickým pátosom a vaša tínedžerka vás počuje, ako sa žalujete svojej kamarátke, aká je hrozná, neuľahčujete ani jej, ani sebe túto ťažkú situáciu a strácate tým dôveru.

  • Kritizujú

Pôvodne som tento odstavec chcela nazvať „provokujú“ – čo malo pomenovať tie situácie, keď poviete (alebo urobíte) niečo, čo vaše skorodospelé dieťa podráždi a vytočí do nepríčetnosti. No potom som si uvedomila, že to, čo tínedžerov najviac vytáča v komunikácii s rodičmi, je kritika.

Priznám sa, mne samej robí problém zaujať postoj, ktorý by nevyzeral ako kritika. Pubertiaci sú na to veľmi citliví. Môžete si to pokojne overiť. Keď vojdete do jej izby a poviete: „Mohla by si si tu upratať?“ Ak prevráti očami, ťažko si vzdychne alebo neprirodzene rozhodí rukami a hlavou, kritizovali ste! (A to si neviete predstaviť, čo by spôsobilo, keby ste tam dodali „už konečne“…) Teraz vážne: Učte sa povedať veci tak, aby nezneli ako kritika. Je to ťažké! No celý život sa učíme. Napr. keď má vaša dcéra nevhodné oblečenie alebo si už niekoľko dní neumyla vlasy, skúste jej povedať niečo vtipné, nad čím sa obe zasmejete, ale pritom tým vyjadríte pravdu. Samozrejme, že musíte byť pravdiví! A samozrejme, že musíte povedať aj veci, ktoré sa vášmu tínedžerovi nebudú páčiť. Ale dávajte si veľký pozor na to, ako to poviete.

  • Bojujú so svojimi deťmi

Videli ste film War room? Je síce o manželstve, ale veľa som sa z neho naučila. Ten film je o žene, ktorá začala bojovať o záchranu svojho manželstva, ktoré je v kríze kvôli egoistickému manželovi. Hneď na začiatku je upozornená, že terčom jej boja by nemal byť manžel, na ktorého sa ustavične sťažuje. Ten, kto chce v skutočnosti zničiť ich manželstvo, je satan – „otec lží“. Niektoré situácie si skutočne vyžadujú bojové nasadenie. Keď vám začne dieťa chodiť poza školu alebo v jeho taške nájdete škatuľku cigariet či balíček s neznámou látkou… Avšak ten, proti komu by sme mali v takýchto situáciách bojovať, nie je z mäsa a kostí. Apoštol Pavol hovorí: „Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach“ (Ef 6,12). Potrebujete prijať realitu, že „Otec lží“ sa snaží získať vaše dieťa na svoju stranu, ide mu o to, aby ukradol pohodu a pokoj z vašej rodiny, aby vás zničil. Nebojujte teda proti svojmu dieťaťu. Aj v tej najvážnejšej chvíli mu dajte najavo, že ho milujete, že má vo vás niekoho, za kým môže prísť kedykoľvek potrebuje, že nie ste jeho nepriateľ. Povedzte mu svoj postoj, vysvetlite, odôvodnite, porozprávajte, počúvajte a potom začnite bojovať proti skutočnému nepriateľovi modlitbami. Proste o múdrosť a správne rozhodnutia pre vaše dieťa, o múdrosť rozlišovať, čo je správne a čo nie je správne, aby tam, kde nemáte na svoje dieťa vplyv vy, konal všadeprítomný Duch Boží, ktorý vaše dieťa pozná lepšie ako vy a detailne pozná, čo váš tínedžer prežíva v hĺbke srdca, do ktorého vy nemáte šancu vidieť, aj keď ste ho porodili.

  • Nemodlia sa

Pri modlitbe ešte chvíľku zostanem, pretože si myslím, že príliš veľa rodičov sa modlí za ochranu svojich detí, modlia sa za úspech v škole, v tom, čomu sa venujú, za prijatie na školu, za zdravie… Ale len málo rodičov sa modlí za veci, ktoré sú dôležitejšie: za čisté srdce, za to, aby moje dieťa spoznalo Krista a nechalo sa viesť Božím Duchom, za to, aby vedelo rozlišovať a presadzovalo Božie hodnoty vo svete, aby bolo svetlom sveta a soľou zeme… za ľudí, ktorých stretá a ktorí ovplyvňujú jeho život, za budúceho životného partnera.

Veľa sa modlite! A nielen za to, aby sa vaše dieťa nedostalo do zlej partie a za vyššie spomenuté veci, ale modlite sa aj za seba, aby ste mali dosť trpezlivosti a porozumenia pre svoje dieťa v čase krízy. Sú veci, v ktorých jednoducho nemôžete zasiahnuť. Môžete ich ovplyvniť jedine modlitbami. Neocenili by ste, keby vám v čase vášho dospievania vaši rodičia dali najavo, že vám rozumejú? Keby vás počúvali a snažili sa vás pochopiť? Možno by ste sa vyhli mnohým ťažkostiam vo vzťahu k nim a nemuseli ste si prejsť tým, čím ste si prešli. Toto je však zo strany rodiča veľmi náročné. Preto sa potrebujete modliť, aby ste vedeli správne reagovať v situáciách, ktoré prichádzajú, aby ste svojho pubertiaka zbytočne nezranili, ale boli mu v tomto náročnom období majákom v rozbúrenom mori.

  • Nepočúvajú

Každá generácia prežíva svoje špecifické úskalia aj jedinečnosť. Je dosť možné, že vplyvom a zmenou spoločenských hodnôt a rýchlym tempom technologického pokroku sa rozdiely medzi nami a našimi deťmi budú roztvárať čoraz viac ako nožnice. No nedopusťte, aby ste svojim deťom prestali rozumieť. Nedopusťte, aby medzi vami a nimi došlo k odcudzeniu, ktoré sa prirodzene začína prehlbovať v čase dospievania. Začnite tým, že budete počúvať. Neprestaňte sa zaujímať, čím vaše dieťa žije, aj keď tomu možno nerozumiete, nechajte ho rozprávať, vždy keď má dobrú náladu, vystihnite správnu chvíľu, keď to z neho ide veľmi spontánne, pretože práve tieto krátke záblesky pohody tvoria základ budúcnosti vášho vzťahu a v čase krízy sa o ne budete môcť oprieť. Odložte prácu a vnímajte. Zaujímajte sa o hudbu, ktorú počúva, filmy, ktoré sa mu páčia, pýtajte sa nielen na výsledky v škole, ale aj na to, čo prežíva vo svojom vnútri, na priateľov… Doprajte svojmu tínedžerovi súkromný čas, keď sa zatvorí do svojej izby, no nebojte sa ho vyrušiť, keď je tam príliš dlho. Robte to však veľmi citlivo a s láskou. Skúste si zaspomínať na obdobie, keď ste boli v jej, v jeho veku, určite vám to pomôže niektoré veci pochopiť.

V poslednej dobe sa učím aplikovať tieto slová apoštola Pavla:

„Nech je každý človek rýchly, keď treba počúvať, pomalý, keď má hovoriť, a pomalý k hnevu“ (Jak 1,19)

Asi si ich nalepím na chladničku, aby to moji tínedžeri so mnou prežili…

Zdroj fotografie: www.pixabay.com

3 komentárov

  1. Ďakujem za vynikajúci článok. Práve máme toto obdobie a ja ako mama mám veľakrát pocit, že to nezvládam.
    Poučné, povzbudzujúce.

  2. Ďakujem za výborný článok. Aj my máme doma toto obdobie a veľakrát sa mi zdá, že ako mama zlyhávam.
    Je dobré si prečítať takéto povzbudzujúce riadky a poučiť sa a tiež inšpirovať. Ešte raz vďaka.

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno