5 dôvodov, prečo sadiť, a 3 tipy, ako na to aj v byte

0
226

„Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju… Hľa, dávam vám všetky rastliny s plodom semena na povrchu celej zeme a všetky stromy, majúce plody, v ktorých je semeno: nech sú vám za pokrm,“ dáva a vysvetľuje zmysel svojho daru Boh prvým ľuďom v knihe Genezis.

Ako pristupujeme k tomuto daru, môžeme porozmýšľať aj na príklade podobenstva o talentoch. Pán zveruje sluhom „svoj majetok“, každému podľa jeho schopností. Aj pôda či nejaký ten kúsok pozemku je jeho dar, ktorý máme na istý čas zverený do starostlivosti, a teda jedna z oprávnených otázok môže byť, ako tento dar využívame a zveľaďujeme. Jeden dostáva 50 štvorákov, druhý 20 árov a ďalší 1 hektár. Každý z nich môže využiť ten kúsok zeme maximálne, pre svoju rodinu a dobro spoločnosti a zveľadiť k udržateľnosti pre ďalšie generácie, ale môže ho aj zanedbať, nevyužiť, ba degradovať.

Ako nám hovorí kniha Genezis i zdravý rozum, pôda má slúžiť človeku predovšetkým na pestovanie jedlých plodín, ale aj iných bylín, tráv, stromov, ktoré sú určené pre živočíchy. Keď sa nad tým zamyslíme, ľudstvo nemá iný zdroj potravy ako práve pôdu: bez nej a bez rastlín, ktoré dokážu rásť jedine v nej, by život na Zemi možný nebol. Obilie, zelenina, ovocie ani potrava pre zvieratá, z ktorých máme mäso a živočíšne produkty, nerastie v obchodných centrách ani na vybetónovaných parkoviskách. No ani na anglických trávnikoch. Človek, ktorý má k dispozícii aspoň kúsok zeme, by ho mal použiť predovšetkým na pestovanie niečoho jedlého – čo však neodporuje kráse a estetike – aby sa aspoň priblížil k tzv. „potravinovej bezpečnosti“ (realistická náhrada slovného spojenia „potravinová sebestačnosť“).

Ak ste dosiaľ stále nenašli dôvod, prečo sa s niečím mesiace babrať, keď to môžem mať v supermarkete hneď a za pár centov, pozrime sa na ďalšie dôvody.

 

  • Zdravie pre vás a pre vašu rodinu

 

Bio neexistuje. Pri skúmaní genézy produktov nesúcich značku „BIO“ (zamerajme sa napríklad na ovocie a zeleninu) zistíte, že ak aj náhodou neboli chemicky ošetrované či striekané, neznamená to, že neboli hnojené umelými hnojivami alebo že pôda pod nimi bola obrábaná šetrne. S naším zdravím to súvisí tak, že pri oraní a obrábaní ťažkými strojmi hynú mikroorganizmy, ktoré majú na starosti rozklad a pretváranie minerálnych látok do foriem prijateľných pre rastlinu, a teda aj pre človeka. V dôsledku úbytku mikroorganizmov (kvôli obracaniu a zhutňovaniu pôdy) a vyčerpanosti pôdy (spôsobenej najmä eróziou, pestovaním monokultúr, používaním pesticídov a umelých hnojív) dnešné plodiny obsahujú približne 5-krát menej minerálov než v roku 1965. Ako píše Jaroslav Svoboda, niekto asi rád predáva drahé hnojivá a pesticídy poľnohospodárom a potom minerálne tabletky a vitamíny ľuďom. Tým, že si niečo sami vypestujeme, máme istotu o zdravotnej nezávadnosti ako i výživnej hodnote nami vypestovaných bylín, zelenín či ovocia.

 

  • Zmysluplná činnosť pre deti i pre dospelých

 

Mária Montessori vravela, že deti nepotrebujú hračky, ale skôr cvičenia praktického života. I keď niektoré z dnešných detí vedia, že jahody nerastú v obchode alebo na strome, nevedia si v skutočnosti predstaviť proces rastu a už vôbec nie jeho dĺžku. No netýka sa to iba detí. Dnes všetkým generáciám (možno až na zopár „pamätníkov“) chýbajú niektoré základné zručnosti, bez ktorých by naši predkovia neprežili. V tejto spoločnosti ich síce momentálne nepotrebujeme, no ja som presvedčená, že sú pre nás dôležité pre základné pochopenie života. Napríklad aj Božie kráľovstvo je v evanjeliách vysvetľované cez obrazy rastu stromu či práce kvásku. Hoci rozumovo vieme, ako to funguje, často nám chýba empirická skúsenosť, tak dôležitá pre skutočné vnútorné pochopenie vecí. U detí je práve ona základom procesu učenia.

Deti žasnú nad životom a jeho formami. Nezabudnem na jedných rodičov, zanietených pre udržateľný spôsob života, ktorí opisovali správanie svojho trojročného syna: „Celé hodiny trávil v záhrade. Keď sme sa ho spýtali, čo robil, odpovedal: Pozoroval som, ako rastie hrášok.“ Dnes šťastne študuje záhradníctvo, dlhoročne (od detstva) záhradníči a spravuje permakultúrnu záhradu a myslím, že napriek všeobecnej „neatraktívnosti“ odboru (oproti takému manažmentu) to dotiahne ďaleko.

 

  • Práca ako terapia

 

Hovorí sa, že najlepším hnojivom pre pôdu je stopa záhradníka; no platí to aj naopak. Kontakt s pôdou či samotný pobyt v záhradke je pre človeka ozdravujúci. Tieto skúsenosti bežne popisujeme ako „dobrý pocit“, no môžu za to záporné ióny nachádzajúce sa v prírode, ktoré podporujú imunitný systém a zlepšujú psychickú pohodu. Je to obrovský rozdiel, keď si porovnáme pocit z práce v záhradke a z práce na počítači a ich vplyv na naše telo, myseľ i dušu.

 

  • Šetriť peniaze, a nie čas venovaný dobrým veciam

 

Pestovanie vo vlastnej záhradke je aj ekonomicky výhodné, najmä ak pestujete vhodné plodiny v správnych podmienkach, podľa permakultúrnych princípov. Ak sa chystáte pestovať vo väčšom rozsahu, vstupné investície (finančné i energetické) budú síce väčšie, no ak bude projekt dobre naplánovaný, v ďalších rokoch sa vám to niekoľkonásobne vráti. 

Pri vlastnom pestovaní je výnos vždy viacnásobný – prináša ďaleko viac, ako ste pôvodne rátali: získavate nielen pár ušetrených eur, ale aj jedinečne zdravé plodiny, čas strávený s rodinou pri spoločnej práci, relaxačnú činnosť a v neposlednom rade krásnu záhradku, z ktorej sa môžete tešiť. A ešte mnoho iného.

 

  • Ten pocit stojí za to

 

Človek, ktorý si pestuje, stáva sa slobodnejším. Keď ide variť, nepotrebuje písať nákupný zoznam, stačí vybehnúť do záhradky. Svojou prácou sa vnára do kolobehu života, podporuje prírodné cykly: zaseje, pozbiera, skonzumuje, zvyšky skompostuje a nimi obohatí pôdu, aby mohol znova siať. Zveľaďuje pôdu, lebo pôda potrebuje plodiť; bez plodenia sa degraduje a neslúži na to, na čo je určená: na poskytovanie potravy. 

A ešte bonus: pri koronavíruse alebo iných globálnych „katastrofách“ budete istotne vďační za každú maličkosť, v ktorej viete byť sebestační.

3 tipy, ako na to, keď bývate v byte

Ak bývate v meste, najlepšími a najprirodzenejšími spôsobmi sú tie, keď sa snažíte pestovať na nevyužívaných mestských pozemkoch alebo keď sa pridáte k niekomu, kto už pestuje.

  1. Skúste sa poinformovať o možnosti komunitnej záhrady vo vašom meste alebo si skúste nájsť pestovateľa či farmára, ktorého by ste komunitne podporovali a on by vám za to na oplátku okrem dodávania zeleniny a ovocia umožnil nejakým spôsobom zdieľať jeho záhradu a pomáhať mu pri pestovaní.
  2. Snažte sa využiť priestory pred panelákom na pestovanie jedlých plodín. Zaručene to bude estetickejšie ako neudržiavaný trávnik na týchto miestach. Riziko, že z vašej práce si budú robiť pochúťku okoloidúci, berte s ľahkosťou: snažte sa vypestovať dostatok pre všetkých. Môžete do práce a tvorby dizajnu zapojiť čo najviac ľudí – takto je väčšia pravdepodobnosť, že si svoje ochránia. A nezabudnite, že výnosy sú obmedzené iba vašou fantáziou: mnohé permakultúrne záhradky sú dôkazom, že aj na miniatúrnej ploche sa dá vypestovať neuveriteľne veľa.
  3. Ak naozaj nemáte možnosť pestovať inde, ako vo svojom byte, treba v prvom rade myslieť na zabezpečenie vhodných podmienok pre rastliny. Aby dorástli do požadovaného jedlého štádia, potrebujú naozaj slnečné miesto, intenzívnejšiu starostlivosť o regulovanie vlahy a kreatívne obohatenie pôdy. Keďže „pôda“ vo vašich hrantíkoch je pravdepodobne iba zeminou, t.j. bez živých mikroorganizmov alebo s ich minimom, podľa mňa najlepším spôsobom obohatenia v tomto prípade je tzv. „červíčí čaj“, roztok vermikompostu, ktorý produkujú kalifornské dážďovky, kde je 90 % živín vo forme prijateľnej pre rastliny. Vermikompostér je vhodný aj do bytu a navyše, pomáha využiť biologický odpad.

Ak pestujete na balkóne či v byte, začnite bylinkami ako medovka, bazalka, materina dúška, mäta, majorán a iné. Na pestovanie vnútri môžu byť vhodné aj rôzne listové nenáročné zeleniny, ako petržlen vňaťový, malabarský špenát, japonská horčica (Mizuna), listové šaláty, rukola, valeriánka poľná, pažítka, portulaka (ktorá sa bežne považuje za burinu) alebo aj stará klasika ako žerucha. Šalátom z listov týchto nenáročných zelenín a byliniek si viete obohatiť svoj jedálniček aj v byte, v každom ročnom období.

V ďalšom článku si povieme viac o pôde, o spôsoboch jej zúrodnenia a o tom, ako si vytvoriť „instantnú záhradku“ a komfortne začať pestovať aj na zatrávnenej či zaburinenej ploche.

Úvodná fotografia: www.pexels.com

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno