Život s „baby horúčkou“

0
23

Nespomínam si na presný okamih, kedy ma to zasiahlo, ale myslím si, že sa to stalo niekde v úseku medzi „mám 30“ a „som totálne nezadaná“ – najdlhšia doba, v ktorej som sa nedostala k rande č. 2.

Najprv to postupovalo pomaly, ale potom som bola nútená obzrieť sa za každým bábätkom, na ktoré som narazila. Každé z nich bolo to najroztomilejšie, najväčšie zlatíčko, aké som kedy videla. Bábätká na ulici, bábätká v reklamách, bábätká na Facebooku.

Než som sa nazdala, každé dieťa, ktoré som videla, prebúdzalo vo mne túto vnútornú túžbu, ktorú som nikdy predtým nepociťovala. Toto chcem! Pomyslela som si.

Ale nebolo to pre mňa realitou a bolo ťažké vidieť ten bod, kedy bude. V Krajine totálne nezadaných som sotva prešla prvým rande, nieto aby som premýšľala, kedy by som mohla na tento svet priviesť dieťa. Napriek tomu som zistila, že sa stále viac stotožňujem s jedinou túžbou – po materstve, a z toho mi bolo mizerne.

Jasné, vďaka modernej vede som mohla celú túto vec ohľadom „otecka bábätka“ obísť a uspokojiť svoju túžbu po balíčku radosti na vlastnú päsť. Avšak jedna časť môjho ja uvažovala, či toto dieťa nevnímam s rovnakými nárokmi ako šteniatka a luxusné dovolenky.

Keď som sa s touto novoobjavenou posadnutosťou zverila svojej vydatej priateľke, zistila som, že nie som sama. Ale viac než to, zistila som, – či sa mi to páči či nie – že to, že to tak veľmi chcem, mi nezaručí, že to aj dostanem.

Moja priateľka a jej manžel sa roky snažili počať. Nič nefungovalo. Načasovali sexuálne styky okolo času ovulácie, presedeli nespočetné návštevy u lekára, plné obáv, zvážili celú škálu liečby plodnosti, všetkému velila túžba zažiť tú veľkú radosť rodičovstva.

Nazvite si to problémom s načasovaním, chybou vo vesmíre alebo tvrdohlavou biológiou, pravdou však je, že plodnosť je vec nevyspytateľná. Pre mnohé ženy je to záležitosť, na ktorú netreba vynakladať takmer žiadnu námahu a pre iné ženy sa to možno nikdy realitou nestane. Pre ambicióznych, organizovaných a netrpezlivých individualistov ako som ja sa také niečo len ťažko prehĺta. Tvrdá práca a odhodlanosť sú tým, v čo veria ľudia orientovaní na výsledky, ak chcú dosiahnuť úspech, ale toto som pod kontrolou nemala a ten fakt som neznášala.

Mohla by ma táto túžba po niečom takom krásnom, ako je bábätko, pohltiť? Mohlo by to nabrať nejakú nepríjemnejšiu formu nevraživosti, nárokovania si a závisti druhým, ktorí majú to, čo ja nie? Takmer ako večná snaha udržať krok so susedmi a tým, čo majú – len v otázke reprodukcie.

Ale nakoniec som dospela k tomuto záveru. Musím žiť svoj život teraz a nájsť spokojnosť; či som slobodná, vydatá, s rodinou či bez nej. Možno tento hlad nikdy neutíchne, ale viem, že ani keby som neštastne prahla po niečom, čo možno nikdy nebudem mať, necítila by som sa celistvo.

A tak to zvládam tak, že počítam požehnania, ktorých sa mi dostáva, aj keď sa to zdá byť nútené. Nateraz môžem použiť svoje materské inštinkty na to, aby som sa starala o ľudí inými spôsobmi ako tehotenstvom. Stále budem dúfať, že jedného dňa budem mať rodinu, plnú smiechu detí a chaosu cez sviatky. Ale ak sa tak nestane, budem kráčať inou cestou s takým istým pokojom a zmyslom života.

 

Sarah Jacobs Smith

Preklad: Soňa Zaňová

http://verilymag.com/living-with-baby-fever/