Zásady budovania kresťanského spoločenstva

0
7

„Všetci poznáme hlbokú osamelosť a naučili sme sa, že jediným riešením je láska, a že láska prichádza skrze spoločenstvo.“

Dorothy Dayová

V kresťanskom spoločenstve nájdete ľudí zo všetkých možných životných pomerov, z rôznych kultúr, s rôznou históriou. Títo kresťania sa zišli, aby vytvorili novú, Božiu rodinu, spoločenstvo veriacich, ktorí spolu pracujú v úsilí o svätosť a spoločnom hľadaní Božieho kráľovstva. Vedia, že nie sú len obyčajným spoločenstvom, dokonca nie len Božou rodinou, ale Božou rodinou, ktorá je zjednotená v jednom tele s Kristom. Pápež František vo svojom liste na úvod Roka zasväteného života použil slová: „experti na spoločenstvo,“ keď opisoval zasvätených ľudí.

Rôzne praktické postupy, o ktorých som už v tejto sérii písala, sa používajú, aby budovali telo Kristovo, aby nás učili ako skutočne milovať Boha a blížneho viac než seba samých. Bolo by o toľko jednoduchšie nasledovať našu vieru, ak by bola iba o dodržiavaní pravidiel a náboženských praktík… ale nie je. Všetky tie pravidlá, praktiky a doktríny, ktoré dodržiavame, sa nám snažia pomôcť dosiahnuť spoločenstvo s Bohom a medzi sebou navzájom.

Už od počiatku nás Boh stvoril, aby sme boli členmi spoločenstva. Boh sám je spoločenstvom osôb. My ľudia, stvorení na Jeho obraz a Jeho podobu, sme povolaní do spoločenstva medzi sebou, aby sme boli jedným tak, ako je jedna Svätá Trojica.

Rovnako od počiatku sme s týmto spoločenstvom zápasili. Boh nám chce pomôcť obnoviť spoločenstvo s Ním a medzi nami ľuďmi. Najväčšou pomocou je spoločenstvo, ktoré zdieľame v Eucharistii, kde sa zjednocujeme s Bohom a spolu navzájom najhlbším spôsobom možným na tejto strane neba.

Kresťanské spoločenstvo sa nevytvorí samo od seba a vyžaduje si nikdy nekončiace úsilie a seba-obetovanie. To je úloha všetkých kresťanov a musíme s touto prácou začať predovšetkým vo svojich domovoch, rodinách a náboženských komunitách. Keď sa budeme usilovať o skutočnú bratskú lásku medzi sebou, potom môžeme túto lásku zdieľať so širším spoločenstvom, do ktorého patríme, a Cirkev potom bude môcť zdieľať svetlo a lásku Krista s celým svetom.

Niekoho môže prekvapiť, že úlohy pri budovaní kláštornej komunity sa nelíšia od úloh pri budovaní rodiny alebo klasického farského spoločenstva. Ľudia ostávajú ľuďmi, aj keď niektorí nosia habit. Sú to naše malé každodenné kríže, ktoré nám dávajú neustále príležitosť milovať druhých viac než seba. Napríklad: v trpezlivosti, keď sú riady a náradie odložené na nesprávnom mieste (opäť), pri zaoberaní sa zlozvykmi, ktoré nás rozčuľujú, so zlou náladou, zdravotnými problémami a roztržitosťou.

Naučiť sa, ako spolu spievať v zbore, naplniť každodenné povinnosti, dostať do rovnováhy rozpočty a plány, v tomto všetkom ľudia pracujú (alebo možno aj nepracujú) na tom, aby z nich bolo spoločenstvo. Nesenie týchto menších každodenných krížov nás posilňuje, aby sme zniesli závažnejšie kríže, ktoré určite prídu počas toho, ako svoje životy zdieľame s ostatnými.

Ako som už spomenula, práca na tom, aby sme sa stali Kristovým telom, vyžaduje rovnaké úsilie bez ohľadu na to, do ktorej kresťanskej rodiny patríte. Vyžaduje to veľké skutky lásky a sebazaprenia.

Praktické spôsoby budovania kresťanského spoločenstva:

Spoločná modlitba. Je nevyhnutné, aby sme sa v našich rodinách a v širšom cirkevnom spoločenstve spolu modlili. Keď sa spolu modlíme, dokážeme prekonať a vyriešiť mnoho vecí. Modlitba je intímnou záležitosťou a priťahuje ľudí bližšie k sebe. Stojí to námahu a môže to byť spočiatku trápne, ale nič nezjednotí ľudí tak ako modlitba. Eucharistia nás spája viac než čokoľvek, ale potrebujeme sa schádzať zvlášť aj na modlitbu.

Spoločné stolovanie. Rodiny by mali spolu stolovať tak často, ako je to len možné a stanoviť si aspoň jedno jedlo denne ako rodinnú prioritu. Je tiež dôležité stretávať sa pravidelne ako farnosť alebo v malých skupinkách. Modliť sa a/alebo študovať knihy a potom spolu stolovať je skvelý spôsob budovania spoločenstva. Cvičiť sa v pohostinnosti je dôležitou súčasťou kresťanského života. Učte sa spolu. Zorganizujte si knižný klub, biblický seminár alebo pozerajte videa o viere. Tieto veci sa môžu diať aj v rodinách. Vzrastať spolu vo viere by malo byť pravidelnou súčasťou nášho života.

Spoločná služba. Existuje mnoho spôsobov, ako slúžiť komunite: polievky pre núdznych, zbierky šatstva, zbieranie peňazí. Prvým miestom, kde sa kresťania majú učiť slúžiť si navzájom, je rodina. Bavte sa spolu. Nemusí ísť vždy len o vážnu a serióznu prácu. Užívať si spolu nejaký relax či spoločnú zábavu je tiež nevyhnutnou podmienkou budovania rodiny a spoločenstva.

Nesúďte. Snažte sa ľudí zapojiť a nevynášajte nad nimi súdy. Príliš často sa stáva, že jednoducho zanecháme ľudí, o ktorých sa nám zdá, že s nimi nemáme veľa spoločného, alebo ktorí sú nám proti srsti. Často dokonca hádam ani nemáme veľkú chuť budovať nové vzťahy. Ako kresťania nemôžeme takto zmýšľať. Máme toho s druhými spoločného viac ako si myslíme.

Byť pripravený dávať viac ako prijímať. Väčšinou niekto musí byť silnejší, štedrejší, trpezlivejší, milujúcejší. Môže sa stať, že jedna z rodín bude častejšie hostiteľom stretnutí, niekto možno prináša väčšie jedlá k spoločnému stolu a niekto možno trávi veľa času plánovaním stretnutí. Veľakrát práve pocity nespravodlivosti môžu rozvrátiť spoločenstvá. Ak budeme pamätať, že Boh nás miloval prvý, je k nám štedrý a dal nám viac než Mu kedy budeme schopní vrátiť, uľahčí nám to časy, keď musíme dávať viac. Môžeme dávať len toľko, koľko vládzeme, ale byť pripravený dávať viac než ostatní je jediným spôsobom, ako budovať spoločenstvo.

 

Tento zoznam zjavne nie je vyčerpávajúci, ale myslím, že toto sú tie najdôležitejšie body na začiatok. Musíme si pamätať, že snaha dosiahnuť jednotu a vzájomnú lásku bude vždy namáhavá; a nikdy nedosiahneme v tomto úsilí konečný cieľ. V kláštoroch, rodinách a farských kostoloch je toto dielom spásy – milovať Boha nadovšetko a blížneho ako seba samého. A hlavne si pamätajme, aká je kresťanská láska:

Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.

(1 Kor 13, 4-7)

 

http://www.everyhomeamonastery.com/lessons-from-a-monastery-building-a-christian-community/

Preklad: Ľubica Neupauerová, foto: pixabay.com

ZDIELAŤ
Predchádzajúci článokPrečo nemám Facebook účet? Lebo som naň ešte nedozrela
Nasledujúci článokAko by ste sa cítili, keby ste zistili, že ste nemali byť?
Jessica Archuleta
Jessica Archuleta bloguje na portáli www.everyhomeamonastery.com, kde spolu s manželom zdieľajú svoje skúsenosti zo svojho života ako tzv. spolupracovníci Kláštora svätého vzkriesenia (Holy Resurrection Monastery), ktorý sa nachádza v tesnej blízkosti ich domu. Jessica a jej rodina sa presťahovali cez celú krajinu do dedinky St. Nazians vo Wisconsine, po tom čo mnísi museli zmeniť svoje sídlo. Jessica je grekokatolíčka (byzantského obradu) a doma „homeschooluje“ svojich deväť detí, a tak sa mnohokrát viac učí o láske a živote priamo zo života svojich detí ako by ich v teórii mohla naučiť. Viac o Every Home a Monastery nájdete na Facebooku alebo Pintereste.

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno