Zabúdame na večnosť. Rozhovor s Richardom Čanakym

0
38

Richard Čanaky je meno, ktoré netreba azda ani predstavovať. Úspešný hudobník, otec, manžel, autor gospelových piesní a mnohých projektov pre deti sa predstavuje aj čitateľom zastolom.sk.

Spievankovo je úspešný projekt. Ako vlastne začal?

Pôvodne chcela moja manželka, aby som s Máriou Podhradskou nahral nejaké detské pesničky aby mala s kamarátkami čo spievať deťom. Tak sme sa dotoho pustili. V jednom vydavateľstve sme vydali asi 500 kusov, po ktorých sa hneď zaprášilo. Takto začali vznikať CDčka. Začali nás pozývať rôzné materské centrá, škôlky a pod. a začal sa tvoriť vtedy ešte neplánovane nejaký sprievodný program, aby sme len tak nestáli pri speve. Mária má strednú pedagogickú školu, a tak hneď začala tvoriť choreografie. Prvé DVD bolo len v štýle videoklipov, tesne pred vydaním vznikol názov Spievankovo, hoci ešte Zahrajko ani Spievanka neexistovali. Toto bol len začiatok, kedy nikto ani netušil, kam sa to bude uberať

 

Ako deti prijali Spievankovo?

Výborne. Začali pozvania a koncerty, čo trvá doteraz.

Ako sa Spievankovo pozdáva samotným rodičom?

To sa treba spýtať ich. Ale my sme vlastne s nimi aktívne v kontakte. Posielajú nám nápady, podnety, často reagujeme na ich požiadavky.

Máte nejaké ďalšie predstavy, ako Spievankovo rozvíjať?

Spevom a hudbou. Musí nás to baviť a prinášať deťom radosť. Zvyšok sú detaily. Plánov a nápadov je neúrekom. Všetko ukáže čas.

Ste viacej gospelovým spevákom alebo spevákom pre deti – či sa vidíte inak?

Stále mám svoju skupinu F.B.I. a dokonca „ožíva“ moja dávna kapela Kompromis. Tieto koncerty a služba sú pre mňa veľmi dôležité. Všetko sa to dopĺňa. Napĺňa ma byť s deťmi aj s tými staršími.

Keď Richard Čanaky sedí „za stolom“, kde to zvyčajne je?

To je v zásade jedno, ale veľký stôl mám v svojom nahrávacom štúdiu.

Máte doma rodinný stôl? Kto tam sedí?

Máme. Sedia tam tí, čo sú hladní. Je to multifunkčná časť kuchyne. Od učenia cez varenie, hranie, kreslenie, až po to jedenie.

Kde sa cítite doma a dobre?

Doma sa cítim dobre na zemi. A keď sa hrám so svojím trojročným synom.

0016-74335ecf70Akými spôsobmi odovzdávate vašu vieru deťom?

V praxi. Keď sa čokoľvek deje a treba vysvetľovať. No aj pri modlitbe, alebo tým, ako sa správame.

Kde robia rodičia zvyčajne najväčšie chyby, keď sa snažia deti naučiť veriť?

Možno tým stresom, že sa boja, že na niečo zabudnú, a tak niektoré deti majú doma menšiu teologickú fakultu. Chybám sa nevyhneme a čím viac sa o to snažíme, tým viac sa ich dopúšťame. Aj tak skutočné obrátenie musí prísť v nich samotných. To najdôležitejšie je ich milovať a všetko ostatné je krásny bonus. Na všetko môžu zabudnúť, ale na to, že ste ich milovali, na to nikdy nezabudnú.

Majú rodičia vtláčať svoje presvedčenie do svojich ratolestí alebo ich náboženskému vývoju by mali dať voľný priebeh a do neho nezasahovať?

Ovplyvňovať musíme, veď by z nich inak vyrástli sebecké monštrá. Každé dieťa je obrovská individualita. Je to ako u dospelých. Jeden je na kolektívne športy, inému sa z toho ježí koža. Niekto potrebuje trénera, iný si vie vo fitku zacvičiť aj sám. No pri výchove sa toho dá veľa pokaziť. Urobíte málo, vyskočia nedostatky. Prepísknete to a zranenia sú na svete. Treba veľa kľačať pred Bohom a modliť sa… Koľko kníh už bolo napísaných na túto tému… Keby to bolo tak jednoduché, svet by vyzeral inak. Je to umenie a bez Boha veľmi ťažké.

Ako hudobník zrejme často sedíte za stolom, ktorý je pultom – mixážnym. Je pekné byť pri tom, keď sa rodí hudba?

Áno. Keď prehovára duša človeka, je to vždy zážitok.

Je hudba univerzálny jazyk?

To neviem. Metalista asi moc neporozumie funky, ale pochopiť sa to dá. Takže do určitej miery áno. Spoločný jazyk je k ničomu, ak je dôvodom ku konfliktom. Radšej nech sa ľudia nevedia dohovoriť, ako by ich spoločný jazyk mal priviesť k vojnám. Hudba by tu mohla byť vhodný adept. Nech sú radšej národy ticho a popočúvajú dobrú hudbu.

0024Dá sa hudbou vyspievať Božia veleba?

Áno. Aj falošným. Boh nepočúva naše harmónie, ale odovzdanie nášho srdca do Jeho rúk.

Je vám bližšia modlitba slovom alebo modlitba hudbou?

Je mi to úplne jedno. Je čas na hudbu aj na ticho.

Ako v súčasnosti vyzerá gospelová scéna na Slovensku? Je kam sa pohnúť?

K tomuto sa fakt nedokážem vyjadriť, no som organizátor Gospeltalentu a talentov je stále dosť. A to je dôležité.

Žije na Slovensku kresťanská muzika? Necítiť útlm?

Moja kapela stále funguje, ale napríklad na festival Lumen nás nezavolali hrať už aspoň osem rokov, ak nie viac. Takže z tohto pohľadu by sa zdalo, že Čanaky už ide do útlmu. Ale opak je pravdou. Niekedy je to jednoducho o tom, akých má práve kamarátov dotyčný organizátor konkrétneho festivalu.

Možno príliš všeobecná otázka, ale ako sa pozeráte na súčasné dianie v Cirkvi na Slovensku?

Som sklamaný z kauzy Róberta Bezáka. Chodím po mnohých farnostiach a sú veľké rozdiely medzi kňazmi. Napriek tomu, že majú rovnaké fakulty a toho istého Boha. Je to o ľuďoch. Jeden sa tvári ako osobný poradca samotného Boha a druhý má pokoru ako pravý služobník. Sú to veľké rozdiely. Postoje k mladým a pod. Cirkev na Slovensku máme takú, akú si ju vymodlíme. Treba sa modliť za našich kňazov. Veľmi modliť. Som šťastný, že je ešte dosť tých pravých služobníkov …

 Aké sú vaše najbližšie osobné plány? Čo by ste rád zažili v roku 2014?

Teším sa na každý deň svojho života. Je mi úplne jedno, čo bude. Učím sa prijímať dobré aj zlé veci. Byť s rodinou, priateľmi, s hudbou a pripravený na smrť. Nevieme dňa ani hodiny. Niekedy žijeme, akoby sme mali žiť na zemi večne a zabúdame na večnosť, ktorú môžeme stratiť v jednom okamihu…