Za-milovaní navždy

0
71

Že sa to nedá? Že je to iba výmysel? Prežívať zamilovanie prvé roky manželstva – to ešte vieme pochopiť, ale navždy? Hádam iba v rozprávkach!

A čo ak nie?

Poďme sa spoločne pozrieť na to, čo to vlastne zamilovanosť je. Pripomeňme si obdobie, keď sme boli zamilovaní.

Keď sme boli zamilovaní, žiadna obeta nám nebola priveľká, nikto a nič nebolo viac ako ten druhý. Ako sa to stalo? Zrejme ten druhý nám dával niečo, čo nemohol dať nikto iný – cítili sme sa milovaní a prijatí so všetkým, čím sme, a kým sme. Nemuseli sme sa štylizovať, boli sme prijatí a obdivovaní a najkrajší. Určite by ste ešte niečo pridali…

Čas, ktorý sme spolu trávili, bol pre nás najvzácnejší. Deň, v ktorom sme sa mali stretnúť, bol hneď krajší, hoci bolo škaredo. Vedeli sme spolu tráviť hodiny a hodiny. Veľa sme toho zažili, veľa sme sa smiali, túžili sme po sebe – ako keby až s ňou/s ním sme sa cítili celiství.

Ach, tá čarodejka láska!

Nejako sme sa priťahovali – a to nie len telesne, ale bytostne. Robili sme kopec vecí, ktoré potešili toho druhého. Ona chcela urobiť šťastným jeho, a on chcel urobiť šťastnou ju. Prispôsobovali sme sa jeden druhému. Plánovali sme spolu. Všetko sme robili spolu. Nevedeli sme si predstaviť život bez toho druhého. Život zrazu dostával zmysel. Boli sme plní odvahy a nádeje, že naša láska prekoná všetky protivenstvá. A tak, ako jediný logický čin, ktorý nám z tohto splynutia vyšiel, bolo oddať sa jeden druhému na celý život – bez výhrad, s neodvolateľným sľubom lásky, úcty a starostlivosti o toho druhého.

Koľko ste mali rokov? Asi ste boli mladí, že? Ale určite nie naivní! Stretli ste lásku svojho života, ktorá sa vám ukázala v plnej kráse, aby ste si pamätali, aké to je – prežívať lásku.

Viete, kedy zhasne oheň? Viete, kedy zhasne láska?

Keď sa zapáli vatra, začne horieť, ale po chvíli sa treba poobzerať po nejakom dreve, ktoré by sme mohli prikladať. Čo tým myslím?

Na začiatku vzťahu láska ide sama a nestojí nás nejako veľa energie, ide to spontánne. Áno, drevo horí spontánne, to je pravda, ale treba, aby ho niekto aj nachystal. „Chystači“ ste vy obidvaja – ja prikladám na tvoju vatru a ty na moju. Čo je tvojím drevom a čo mojím? Cez čo cítiš, že si milovaný/milovaná? Iba ja môžem byť expertom na dobré drevo do vatry lásky môjho partnera/ partnerky.

Starať sa o lásku. Áno, to je to, čo zabezpečí, že budeme zamilovaní ešte viac ako vtedy…

Čo to znamená? Určite to neznamená meniť seba či partnera, poukazovanie na chyby toho druhého alebo tréning v riešení problémov či v ovládaní hnevu, alebo odstránenie hádok a kopec ďalších užitočných vecí….

Potrebujeme sa zamerať na drevo – cez čo cíti ten druhý našu lásku?

Pomôckou nám môžu byť činnosti, ktoré sme robili v období zamilovanosti. Samozrejme, že niektoré veci treba modifikovať, iné pridať a ďalšie doplniť či vymeniť za nové. V neposlednom rade si to môžeme aj vzájomne pošepkať.

 

Napríklad:

“…vieš, teší ma, keď si vieme spraviť čas iba pre seba aspoň raz do týždňa. Nič špeci, len tak si kecať…”

 

alebo

“…teší ma, keď sa zaujímaš o to, čo robím, keď sa ti môžem pochváliť. Tvoja pochvala je pre mňa nenahraditeľná…”

 

Čiže mojou starosťou je starať sa o toho druhého, aby sa pri mne cítil dobre, aby sa cítil milovaný. Teda, obaja sa starajú o toho druhého. Ja tomu hovorím – reciprocita lásky. Preto potrebujem vedieť, čo robí tomu druhému dobre. Moja predstava, čo robí dobre tomu druhému, môže byť mylná. Každý sme iný a ani roky spoločného života nás nenaučia intuitívne odhadnúť to, čo potrebuje náš partner. Ostáva nám rozprávať si o tom a vzájomne sa počúvať.

Prečo? Lebo záleží na maličkostiach, na detailoch, na drobných každodenných, pre mňa možno bezvýznamných, veciach, ktoré dávajú význam tomu druhému.

Keď napĺňam potrebu partnerovi – ja nemusím cítiť nič zvláštne, dokonca to môže byť pre mňa bezvýznamné či nelogické – a o to práve ide – vtedy nenaplňujem seba, ale partnera. Zabúdam na seba a myslím na toho druhého. O mňa bude postarané, keď sa postarám o toho druhého. A to už hovoríme o skutočnej láske, ktorá zabúda na seba a myslí na toho druhého.

City ochladnú, romantika vybledne a niekedy to ani nevieme ovplyvniť. Ale konať dobro tomu druhému môžem ovplyvniť – to už mám v rukách. A garantujem, že city, vzrušenie, romantika prídu samé – oveľa intenzívnejšie a intenzívnejšie naveky.

 

foto: pixabay.com

ZDIELAŤ
Predchádzajúci článokBulletin na nedeľu – 7. veľkonočná nedeľa
Nasledujúci článokVýchova k cnostiam: Láska
Kamil Bartko
Mgr. Kamil Bartko, Terapeut a rodinný poradca: Zameriavam sa najmä na manželov a partnerov v kríze, vzťahové a partnerské problémy, ako aj liečbu rôznych depresii, úzkostí či fóbii. Viacej sprevádzam na ceste za riešením, než poukazujem na to v čom je problém. Cieľom nie je až tak sa vŕtať v probléme, ale nájsť silu vyriešiť ho.

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno