Učiť sa, učiť sa, učiť sa. Ide to aj s médiami?

0
10

Kam si prihlásila malého do škôlky?“ „No predsa do tej pre nadané deti. Nech z neho niečo vyrastie.“

„Čo plánujete dať synovi k siedmym narodeninám?“ „Tablet, veď ho predsa potrebuje na učenie.“

Môže sa zdať, že tieto dva krátke dialógy spolu nesúvisia, ale nie je to tak. Žijeme v dobe, keď mnoho rodičov túži dať svojmu dieťaťu najlepšie vzdelanie a nezriedka sa domnievajú, že čím sú deti mediálne zručnejšie, čím lepší je ich prístup k rôznym médiám, tým je cesta k dobrému vzdelaniu priamejšia. Pravda je, že prístup k médiám a ich zodpovedné používanie skutočne môže prispieť k rozvoju vedomostí a zručností, ale má to svoje pravidlá a obmedzenia.

Najprv je dôležité si uvedomiť, že dieťa nie je robot, ktorého by sme mohli naprogramovať na nejaký vysoký vedomostný a zručnostný výkon. Kvalitu rodičovského výchovného pôsobenia na dieťa nemožno merať podľa toho, či vaše dieťa nosí domov samé jednotky, či sa učí štyri cudzie jazyky, chodí na hudobný nástroj, aktívne športuje, alebo študuje na prestížnej univerzite. Dať svojmu dieťaťu to najlepšie neznamená len vytvoriť mu podmienky pre rozvíjanie talentov a ponúknuť mu najmodernejšie technické vymoženosti. Bude to znieť ako klišé či sladkastá fráza, no to najdôležitejšie pre dieťa je láskyplný vzťah s rodičom postavený na pevnom pute a charakteristický intenzívne tráveným spoločným časom. Takáto zainteresovanosť rodiča priamo vylučuje možnosť, aby dieťa trávilo celé hodiny pred obrazovkou nejakého média.

Americká odborníčka Gloria DeGaetano tvrdí, že médiá majú negatívny vplyv na budovanie vnútorného života detí, predstavivosť, kreativitu a tiež motiváciu byť prospešným pre svoje okolie. Treba si uvedomiť, že bohatý vnútorný svet, predstavivosť aj kreativita sú prvky nevyhnutné pre to, aby sa dieťa intelektuálne rozvíjalo. Popri jeho intelekte sa však musí rozvíjať aj jeho charakter, čo sa deje budovaním cností. Intelektuálna a morálna formácia musia byť v rovnováhe. Keď si toto uvedomíme, môžeme riešiť otázku, ako môžu médiá pomôcť deťom rozširovať si poznatky.

Výskumy dokazujú, že deti do dvoch rokov sa lepšie učia zo skúseností z reálneho života ako zo sledovania televízie alebo videa. V súvislosti s televíziou je potrebné uviesť, že na základe preskúmania stoviek štúdií Americká asociácia pediatrov odporúča rodičom, aby deti do dvoch rokov televíziu nesledovali, resp. ju sledovali len minimálne. Od troch rokov začínajú byť deti schopné učiť sa aj prostredníctvom obrazovky, no v tomto veku aj v najbližších rokoch nevyhnutne potrebujú rodiča, ktorý im pomôže mediálne obsahy spracovávať.

Ak otázka stojí tak, že čo deti intelektuálne obohatí, tak odpoveďou je, že programy a mediálne produkty vytvorené s primárnym cieľom vzdelávať. Zodpovednosť rodiča však nekončí v tom, že dieťaťu poskytnem výlučne to, čo má „pečiatku“ vzdelávacieho obsahu. Aby to všetko prinieslo ovocie, dieťa potrebuje príležitosť a priestor na reflexiu a kreatívnu aplikáciu poznatkov aj zručností. Popritom je potrebné uvedomiť si, že zástupcovia mediálneho priemyslu, výrobcovia hračiek, vydavatelia kníh a pod. vedia, akú vysokú hodnotu majú dnes vedomosti a tomu prispôsobujú aj marketing, a tak sa intelektuálny rozvoj dieťaťa stáva prostriedkom pre oslovenie novej cieľovej skupiny s cieľom zvýšiť tržby. Rodičia si preto musia ustrážiť, nakoľko sú slobodní od reklamných kampaní prezentujúcich nielen zábavu, ale aj vedomosti a zručnosti.

Dnes sa naozaj dá mnoho naučiť prostredníctvom médií, ale životná skúsenosť ukazuje, že charakter sa cez ne buduje ťažko.

Odporúčania

  • Ak je to možné, vyberajte deťom program, ktorý ich poučí a prispeje k formovaniu ich charakteru.
  • Regulujte deťom čas s médiami na max. 2 hodiny pre deti 4 – 12 rokov, max. 3 – 4 hodiny pre tínedžerov.
  • Ak sa vášmu dieťaťu nedarí v škole, skúste zmeniť jeho denný režim. Obmedzte celkový denný čas s médiami, napr. na 1 hodinu. Nie ako trest, ale ako spôsob, aby vaše dieťa objavilo v sebe talenty a motiváciu pre zlepšenie. Ušetrený čas však musí byť využitý pozitívne a vyvážene: viac času na čítanie, samoštúdium, kreatívnu činnosť, šport, ticho. Vaše dieťa to však samo nezvládne. Bude vás potrebovať.

foto: pixabay.com

 

ZDIEĽAJ
PredchádzajúciSv. Rita z Cassie
NasledujúciPsychické zotavenie po potrate II Čo potrebujem počuť a cítiť
Pavel Izrael
Pavel Izrael z Katedry žurnalistiky FFKU v Ružomberku je spoluzakladateľom a správcom portálu rodinaamedia.ku.sk. Je to portál určený rodičom a vychovávateľom a jeho cieľom je pomôcť im spoznať výzvy, ktoré pre výchovu predstavujú médiá a inšpirovať ich v tom, ako týmto výzvam čeliť.

Zanechať komentár

Please enter your comment!
Please enter your name here