Túžba zmeniť (dieťa na svoj obraz)

0
955

Poznáte ten pocit, keď vás niekto nahnevá? Čo prežívate? Najradšej by ste nejako zasiahli, niečo zmenili alebo niekoho zmenili? Dobre však vieme, že dospelého človeka nezmeníme. Nedokážeme to, a vlastne to ani neočakávame. Neostáva nám nič iné len ho prijať a zmieriť sa s tým.

Ale čo naše deti? Chceme ich zmeniť? Očakávame, že dieťa k nám do rodiny zapadne, prispôsobí sa vzťahom, starším súrodencom, tempu rodiny a prežívaniu v nej. Očakávame, že všetko pôjde v „zabehaných koľajach”, veď dieťa má takú istú genetickú výbavu ako jeho súrodenci, pristupujeme k nemu rovnako, ľúbime ho rovnako, komunikujeme s ním rovnako, používame tie isté osvedčené výchovné metódy. Čo sa ale stane, ak na dieťa neplatí to, čo na jeho súrodencov? Čo sa stane, ak si dieťa vyžaduje úplne iný prístup, iný štýl komunikácie? Prečo to jedno naše dieťa reaguje úplne inak ako jeho súrodenci? Prečo „narúša“ vzťahy, atmosféru rodiny? Prečo? Kde je chyba? Je to vlastne chyba?

Zamotávame sa v očakávaniach a náročnosti na dieťa. Možno až tak veľmi, že neprimerane tlačíme, bojujeme s dieťaťom. A postupne vyvíjame veľký tlak na dieťa v podobe mnohorakých očakávaní.

Aký to má dopad na dieťa a na rodičov?

  • Rodič sa dostáva do stresu. Stres je permanentný a rodič sa dostáva do vyčerpania. Hrozí predčasné vyhorenie. Ak rodič bojuje so svojím dieťaťom, stretáva sa s neústupčivosťou, s dokazovaním si moci, trpezlivosti… veľmi ľahko sa dostane do stresu a nervozity. Obáva sa každého dňa, náročnejšej aktivity s dieťaťom, pretože vie, že bude potrebovať viac sily a trpezlivosti, pochopenia, a to už nemá. Nastupuje nervozita, stres a vyčerpanie. To je už len krôčik k vyhoreniu. Z rodiča sa tak stane nefunkčný a nešťastný člen pre svoju rodinu.
  • Frustrácia a sklamanie zo seba samého ako rodiča. Je prirodzené, že rodič chce pre svoje dieťa spokojný a šťastný život. Rodičovstvo je sled rozhodnutí, prijatí seba ako rodiča a dieťaťa. Rodič má svoje vlastné očakávanie, svoje méty, predstavy, akým by mal byť a akým chce byť. Každodenné výzvy, zlyhania, netrpezlivosti a nenaplnenie vlastnej predstavy o sebe samom spôsobuje frustráciu z nás samých. Ako nešťastný frustrovaný rodič vychováva svoje dieťa?
  • Frustrácia z dieťaťa. Ako rodičia máme predstavy nielen o sebe, ale aj o dieťati. Ak ich dieťa nenaplní napriek našej snahe, láske, obete, prichádza akési rozčarovanie, únava a frustrácia z dieťaťa. Nastupuje pocit, že niekde sme zlyhali, že dieťa niekde zlyhalo.
  • Tlak a napätie v rodine, ktoré sa prenáša na jednotlivých členov rodiny. Mení sa aj dynamika v rodine a komunikácia smerom k deťom. Rodina sa ocitá pod tlakom rodičov, pod napätím a strachom. Trpia zvyšné deti, ktoré potrebujú starostlivosť, nehu a pochopenie. Vyhorený frustrovaný rodič nedokáže dať ani trpezlivosť, ani pokoj v rodine, aj keď po tom sám túži.
  • Ustavičná pozornosť a hodnotenie jedného dieťaťa môže vytvárať postupné zaškatuľkovanie a odsúdenie dieťaťa ako vinníka za všetko inými členmi rodiny. Deti vnímajú ich hodnotenie, budujú si na ňom vnímanie seba samých a druhých. Ak deti počujú sťažovanie sa len (alebo väčšinou len) na jedného súrodenca, príjmu to ako fakt. Vyrastajú s vedomím, že ich brat/sestra je zlý/zlá. Všetka pozornosť smeruje len k nemu.
  • Má to výrazný vplyv na sebahodnotenie a sebavedomie dieťaťa. S negatívnym hodnotením a tlakom na zmenu vyrastá dieťa s vedomím, že je menejcenné, že nikdy nič nespraví dostatočne dobre. Stotožní sa so slovami o jeho neposlušnosti a nedostatočnosti. Jeho zdravé sebavedomie a psychický vývin, sociálne zručnosti sú ovplyvnené negativizmom, stresom a frustráciou rodičov.
  • Z našich slov vznikajú stereotypy a naučené frázy. Ak teraz vo veku dvoch rokov hovoríme dieťaťu niečo nepekné, nevhodné, netaktné, prečo by sme to prestali hovoriť, keď bude mať osem rokov? Kto nás to odnaučí? Hrozí, že nikdy nezmeníme alebo len veľmi obťažne zmeníme pohľad na dieťa, hoci ono sa dokázalo zmeniť, posunúť vo svojom správaní. Možno dozrelo, možno pochopilo… bez nášho povšimnutia, pretože naše slová sú stereotypy a frázy, ktoré sme používali dlhé roky.

 

Ako z toho von?

  • Priamo si pomenujte, čo chcete zmeniť na dieťati a prečo. Je to pre vás naozaj priorita? Čo sa udeje, ak sa dieťa v danej oblasti jednoducho nezmení? Budete ho trestať? Kričať na neho? Neľúbiť ho? Skúste si predstaviť, že dieťa sa proste nedokáže v danej oblasti zmeniť (možno sa bude vždy dlho chystať do školy, možno bude stále neporiadne, možno bude pričasto strácať veci…)
  • Za akých podmienok zmeníte dieťa? Čo u neho zmeníte okrem danej vlastnosti? Zlomíte ho? Aký dosah bude mať na dieťa vynútená a vydrilovaná zmena? Prinesieme mu to naozaj šťastie a vám pokoj?
  • Uvedomte si, že ani vás nikto netlačí, aby ste sa zmenili. Iste, je správne u detí budovať a podporovať slušné správanie a v rozumnej miere poukazovať na chybné, či napomínať. Ale musíme dbať na to, aby sa nestalo naším hlavným výchovným cieľom prevychovanie a zmena osobnosti dieťaťa.
  • To, čo dieťa nemá a očakávame od neho, môžu byť naše vlastné obmedzenia, a nie je teda správne ho meniť podľa nás. Možno sme boli my sami v detstve napomínaní za pomalosť, za neposlušnosť a teraz, keď pred očami máme naše neposlušné dieťa, chceme to zmeniť rýchlo a hneď.
  • Napíšte si zoznam dobrých vlastností. Zamerajte sa na jeho dobré vlastnosti, silné stránky jeho osobnosti. Budujte na tom dobrom a podporujte ho v tom, v čom je dobré a čo sa vám na ňom páči.
  • Aj my dospelí máme zlé vlastnosti, aj my zlyhávame, aj my sme hriešni. Dokonalé nie sú ani naše deti, hoci po tom túžime. Prijmime obmedzenia a limity nás samých a aj druhých ľudí.
  • Ak Boh miluje nás ľudí ako nedokonalých, ako my môžeme chcieť meniť druhých? Ako môžeme mať túžbu ich zmeniť a nemilovať? Ako ich môžeme nerešpektovať, keď ich miluje a rešpektuje Boh?
  • Nezmeňte dieťa, ale svoj pohľad naň. Zmeňte svoje očakávania. Je to to najťažšie, ale aj to najsprávnejšie. Stanete sa tak aj tolerantnejším voči chybám druhých.

 

Prajem nám všetkým, aby sme si uvedomili, že naše deti nie sú akousi náhodou také, aké sú. Sú stvorené láskou, každá ich vlastnosť, miera inteligencie, temperament môže byť a má byť Bohu na slávu, ľuďom na osoh a rodičom na radosť. Len nelámať a nemeniť, ale prijať.

Foto: pixabay.com

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno