Silvia: Mojou úlohou je bdieť

0
831

Mám dve úžasné, no nespiace deti. Predstava toho celé noci a dni spiaceho bábätka sa mi rozplynula už v pôrodnici. Moje deti prosto nerady spia. Veľmi nás aj s manželom ich prvé dva roky života vytrápili. A tak máme za sebou 4 roky prebdetých nocí, počas ktorých sme vyskúšali asi všetko, no nič nepomáhalo. V jednu takú noc som sa s mojím druhým dieťaťom, ktoré zo začiatku vyzeralo tak sľubne, prechádzala po jedálni. Veľmi som plakala. Bola som na pokraji svojich síl. Strašne moc som chcela ísť spať. Manžel vstával skoro ráno, jeho som nechcela budiť. Ešte mi napadlo, že zobudím staršie dieťa, že nech si to vyskúša – aká sranda s ním bola, no to by nedopadlo dobre. Aspoň zmysel pre humor mi zostal, keď už nič iné. Nádej, či pocit zmyslu toho všetkého som stratila už dávno. Nenachádzala som pokoj. Vo vnútri som na Boha kričala, že to takto dáva svojím miláčikom spánok? No horšie ako moje vyčerpanie, smútok či hnev, bola skutočnosť, že som prestala veriť, že ma Boh počuje, resp. že má čas sa tu zapodievať s takouto blbosťou. Najmä, keď je vo svete toľko ľudí, ktorí trpia skutočne a oveľa oveľa viac ako ja. No a zrazu tam bol. Sedel za jedálenským stolom a pozeral na mňa, potom do stola a opäť na mňa. Mlčal. Takéto vnímanie jeho prítomnosti sa nedialo na úrovni mojich zmyslov. Nevidela som ho očami, nepočula som ho ušami, ani som sa ho nedotkla. Dokonca to nebol ani pocit, či predstava. Neviem vysvetliť ako… no viem, že tam vtedy bol. V prvej minúte, aj napriek tomuto, povedzme duchovnému, zážitku, som sa necítila o nič výnimočnejšie, o nič milovanejšie. No zrazu sa obraz zmenil a videla som Krista v Getsemanskej záhrade. V tom momente som pochopila, že to nie mňa čaká krížová cesta, že to nie mňa čaká smrť na kríži, ale Jeho. A mojou jedinou úlohou v tomto utrpení je ‒ bdieť. V danej chvíli doslova bdieť so svojim bábätkom, no celý život bdieť, aby som neupadla do pokušenia, bdieť, aby som ani na chvíľku nestratila z očí Krista a jeho obetu.

Deti mi nezačali spávať lepšie, no zázrak sa napriek tomu stal, a to, že teraz viem, že Kristus nikdy nemlčí. Že to jeho obeta na kríži je odpoveďou na moje volania, že to ona je ten zázrak, o ktorý tak vo svojom utrpení prosím. Že práve tam ho môžem nájsť.

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno