Rýchly advent?

0
316

Horí prvá a už aj druhá sviečka na adventnom venci. Tento rok je advent priveľmi rýchly. Ešte zapálime tretiu a tá štvrtá sa veľkej slávy nedočká. Zdá sa vám tohtoročný advent rýchly? Potom treba spomaliť!

Prípravy na najkrajšie sviatky v roku sú v plnom prúde. Darčeky viac-menej nakúpené, medovníky napečené. Okná umyté nie sú, no tento raz zrejme ani nebudú. Pomaly alebo rýchlo škrtáme zo povinností tie, ktoré sme už stihli alebo ktoré sa už nebudeme pokúšať stihnúť… Pre mňa najväčšou adventnou výzvou je nenechať sa nimi „zahádzať“. Nepostaviť si pred oči všetky tie svetské starosti súvisiace s prípravou „dokonalých“ Vianoc, aby nakoniec neboli iba „dokonalo nervózne“…

Pokoj a ticho. Každý deň si nájdem chvíľku na to – byť sama s Bohom. Chcem tohtoročné Vianoce prežiť zase o niečo hlbšie, chcem tento rok zase o kúsok viac vniknúť do toho neuchopiteľného tajomstva Božieho vtelenia… O kúsok viac ako vlani a o kúsok menej ako o rok. Toto je tá cesta, stále sa približovať, hoci viem, že to, k čomu sa blížim, ma presahuje natoľko, že ani po rokoch približovania sa nebudem ešte „priblížená“. Božie tajomstvá dokážem spoznávať len v tichu, preto si ho cez advent doprajem viac ako inokedy. Menej hluku nákupných centier, menej hudby z rádia, menej zbytočných rečí… viac mlčania a ticha, viac sústredenia, viac počúvania a pohľadov do očí. Áno, Pane, chcem všetko, čo teraz chystám a robím, zamerať na Teba. Nech je náš uprataný príbytok symbolom, že čakáme vzácneho Hosťa, nech sú darčeky pre mojich milovaných symbolom, že Ty ich miluješ oveľa viac ako ja a dal si im oveľa vzácnejší Dar ako sú všetky tie, ktoré si nájdu pod stromčekom. Napečené medovníčky nech všetkým pripomenú, že chceme mať otvorené dvere – a aj srdcia – pre každého, kto príde, koho nám Ty pošleš do cesty, a nielen priateľov, ale aj tých, ktorí nám nemajú ako odplatiť.

Pane, musím stále viac pozerať na Teba, aby som Ťa vedela spoznať aj v iných ľuďoch, musím stále viac pri Tebe mlčať, aby som poznala Tvoj hlas aj vtedy, keď vychádza z úst človeka… Chcem Ťa viac poznať, aby som Ťa mohla viac napodobniť. Aby som vedela, po čom túžim, keď hovorím: chcem sa Ti viac podobať… Chcem sa Ti viac podobať, Pane. Pozerám, ako sa rodíš v maštali medzi zvieratami. Mária rodí ako milujúca služobnica svojho Boha. Pokorná, poslušná, odovzdaná. Pane, podobať sa Tebe… Neprichádzaš v hodvábe, s trblietkami, neprichádzaš so salvami. Prichádzaš ticho, nenápadne, chudobne. Nevládneš rozkazmi, ale láskou. Nezvíťazíš mečom, ale utrpením. Pane, aj keď je Tvoja tvár zohavená, aj keď padáš, aj keď Tebou pohŕdajú, aj keď sa Ti vysmievajú – túžim sa Ti podobať, Ježiš, byť ako Ty, milovať ako Ty. Nebol si takým, akého čakali a chceli, nezapadol si do ich šablóny toho, ako bude vyzerať Mesiáš. Nečakali chudobného, obyčajného a v rozhodujúcich okamihoch bezbranného, opusteného a slabého. Pane, daj mi pochopiť to viac, daj mi podobať sa Ti viac…

Advent je čas čakania, čakania v tichu, čakania v pokoji, radostného čakania… Ak sme nestihli dostatočne „pekne“ čakať s prvou sviečkou, môžeme čakať teraz – s druhou a máme potom ešte aj tretiu. Ďalšie nepremenené šance byť s Ním, počúvať, milovať…

Foto: pexels.com

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno