Rodičovstvo ma inšpiruje v pro-life zápase

0
21

Zdá sa, akoby o nej dlhšie nebolo počuť. Pritom je stále aktívna: vedie Centrum pre bioetickú reformu popri starostlivosti o dve malé deti, vydala sa za Američana, s ktorým sa usadili na východnom Slovensku, kde budujú rodinnú biofarmu. Slovenská verejnosť ju pozná ako ženu, ktorá použila bilbordy na to, aby nimi ukázala realitu potratu. Jana Ray-Tutková.

 

Ako sa má a čo dnes robí Jana Ray Tutková?

Na prvom mieste v mojom každodennom živote je momentálne starostlivosť o dve malé deti. Ján Metod má 3 roky a Kirillia Marta rok. A keďže by sme chceli mať viac detí a pre ne domácu školu, bude to tak ešte asi ďalšie dve desaťročia. Popri tom sa snažím naďalej viesť občianske združenie Centrum pre bioetickú reformu. Vďaka tomu mám ideálnu možnosť pracovať z domu, a teda sa aj venovať deťom.

 

Ako sa tvoj život zmenil po sobáši?

Po sobáši sme sa s manželom rozhodli usadiť na vidieku v krásnej prírode a vytýčili sme si tiež cieľ postupne vybudovať biofarmu, aby sme pre rodinu zabezpečili zdravú stravu a prostredie pre rast našich detí. Zároveň pomaly rekonštruujeme dom po starých rodičoch. Okrem toho hovorím denne po anglicky, hoci môj manžel vie celkom dobre po slovensky.

 

Čo všetko ti to prináša?

Rodičovstvo má veľmi motivuje a inšpiruje v pro-life zápase. Byť v manželstve je výzvou pre osobnostný i duchovný rast, výzvou k otvorenosti pre prijatie detí a tiež pre lepšiu komunikáciu, vzdelávanie, plánovanie i manažovanie. Láska nie je len chcieť dobro pre druhého, ale znamená to aj poznať, čo je dobré napríklad pre rozvoj dieťaťa. Veľa nástrah číha na dnešných rodičov už od pôrodnice, ktoré odrádzajú od rodičovstva a komplikujú ho. Rodina je pre mňa tímovou záležitosťou – dať to najlepšie zo seba svojim potomkom. Ľudia chcú dizajnovať mosty, kabelky, či lietadlové autá, proste niečo historické. Rodičia však môžu formovať svoje dieťa. Keď to postavíme do dvoch pólov – môžu vychovať svätca alebo kriminálnika. Rodičia majú historické poslanie.

 

Kedysi si bola viacej na očiach, dnes je o tebe počuť menej. Čím to je?

Naša kampaň bola nejaký čas zaujímavá, kým média nezistili, že aj keď o nej informujú negatívne, hovoria predsa o potrate, a to nie je veľmi politicky korektné. Naša spoločnosť nechce vidieť a ani mať na mysli dennodenné zlo potratov – 20 obetí denne. Chcú mysle ľudí zahltiť radšej nepodstatnými informáciami, zábavou, športom. Tiež sme zistili, že je efektívne robiť veci aj potichu, keď druhá strana nemá okamžite priestor reagovať, lebo v médiách ho dostáva väčší a zvyčajne i posledné slovo.

 

Jana2-300x258

 

Ako sa vyvíja činnosť Centra pre bioetickú reformu, ktoré si založila?

Tento rok sme absolvovali už siedme leto s mobilnou výstavou Stop genocíde. Každý víkend v lete panely porovnávajúce zlo potratov k iným genocídam putovali na najväčšie hudobné festivaly a kresťanské púte. Zároveň pozorne sledujeme politické dianie, aby sme zastavili neustále snahy o rozširovanie a zľahčovanie potratov, dokonca ich preplácanie, či zavádzanie potratovej tabletky, najnovšie sú mnohé skryté v ideologických strategických dokumentoch vlády. Naše aktivity sú zamerané aj na zvyšovanie osvety o potratovosti hormonálnej antikoncepcie a vysvetľovanie zmyslu ľudskej sexuality mladým. Náš cieľ – zmena verejnej mienky o potrate – je totiž úzko prepojená aj s týmito témami.


Darí sa túto reformu realizovať v praxi?

Zmene legislatívy, aby garantovala rovnosť práva na život matky a jej dieťaťa, musí predchádzať zmena verejnej mienky. Vyše polstoročia komunistického potratového zákona a súčasná ideológia voľného sexu vytvárajú silnú propotratovú mentalitu. Preto sa sústredíme na cieľové skupiny ako sú mladí ale aj kresťania, aby sme faktami a obrázkami mobilizovali ich svedomia k túžbe po zmene a k aktivizmu. Ľudia sa dnes učia vizuálne a sme radi, že Ústavný súd pred pár rokmi odobril našu výstavu, dokonca ju označil ako brojacu proti všetkým formám násilia, teda aj proti násiliu potratu. Na zákaz potratov je však treba mať pro-life zastúpenie v parlamente a preto sa pro-life postoje musia odraziť vo voľbách. A toto sa nám zatiaľ v Slovenskej republike nedarí.

 

Aké miesto má CBR medzi inými pro-life organizáciami?

CBR spolupracuje od začiatku svojej existencie s pro-life mimovládkami. Je skvelé, že je dnes veľa organizácií, ktoré robia rôzne projekty. Keď však príde na politiku, vtedy všetci úzko spolupracujeme. CBR, keď sa napríklad dozvedelo o registrácii potratových tabletiek, či o kontroverznej Celoštátnej stratégii na ochranu ľudských práv, ihneď informovalo ďalšie mimovládky, podobne je to pri hromadnom pripomienkovaní legislatívnych materiálov, kedy sa navzájom aj koordinujeme a pod.

 

Ako je prijímaná činnosť CBR vo verejnosti? CBR je „známe“ tým, že sa nevyhýba agresívnejšej forme kampane. Zmenilo sa to alebo pokračujete v zverejňovaní autentických materiálov?

CBR za pár rokov otvorilo oči celej generácii intelektuálne úprimným ľuďom k potratu. Naša kampaň je vizuálna, nie agresívna. Máme len zdravú občiansku drzosť odhaľovať klamstvo, čo je „ženské právo na potrat“.

 

Card Tomko

 

Budúci mesiac sa bude konať referendum. Aký je tvoj názor naň?

Považujem za zásadnejšiu tému, že sa u nás zabíja potratom ročne cca 10 000 detí, to je ako vyhladenie jedného menšieho okresného mesta. Asi tisíc zabití je financovaných nami všetkými ako tzv. „zdravotné potraty“. Aj Národný pochod bol za život a čakala som, že povedie k spojeniu úsilia vyburcovať našu spoločnosť proti tejto nespravodlivosti, hoci i referendom. Aj referendum o rodine, ktoré plne podporujem, je dôležité, lebo cez homozákony sa potláčajú základné slobody a náboženské práva. Koreňom toho je však antidiskriminačný zákon, ktorý nanucuje súkromnému sektoru napomáhať homopárom a homoagende, či náboženským skupinám zamestnávať praktizujúcich homosexuálov.

 

Má referendum vyhlásené Alianciou za rodinu na Slovensku šancu?

Myslím, že sa v referende potvrdí, že ľudia nechcú ideologické inžinierstvo na rodine napriek tomu, že Ústavný súd zakázal ľuďom vyjadriť sa k téme registrovaných partnerstiev. Je neuveriteľne arogantné, že si sudcovia dovolili vylúčiť túto otázku po tom, čo uznali, že nie je protiústavná s výhovorkou, že obyčajný človek sa k nej nebude vedieť správne vyjadriť. Média už začali odrádzať ľudí od účasti v referende. Ak by aj nebola dostatočná účasť, dúfam, že sa z témy rodičovských práv a ochrany detí stane tak dôležitá téma, že sa to odrazí vo voľbách strán, ktoré nepodporujú homoagendu.

 

Čo môžu obyčajní ľudia spraviť pre ochranu nenarodeného života na Slovensku?

Ľudia môžu o potratoch viac hovoriť a hovoriť menej o televíznych show, či futbale. Je treba komunikovať nášmu okoliu argumenty, prečo takú neprávosť nechceme tolerovať. Zdrojom informácií sú pro-life organizácie s ich webstránkami, rôzne tlačené materiály a pod. Môžu tiež podporiť tieto organizácie finančne či ako dobrovoľníci. To najmenej môže urobiť každý, keď volí strany a kandidátov, ktoré sú za zákaz potratov. Ak totiž strana obhajuje legalizáciu potratov, ani jej ostatná politika nemôže byť sociálna, národná, kresťanská, či solidárna. Teraz po komunálnych voľbách si zas uvedomujem dôležitosť politickej dôslednosti špeciálne kresťanov, či už ako voličov alebo kandidátov. Ako ľahko sa mnohí zas zapredávajú strane, ktorá sa hlási k Socialistickej internacionále a všetkému, proti čomu pro-life hnutie bojuje…

 

Fotografie: Súkromný archív J. R.-T.