Reza Sicani: Hádžu ma do jedného vreca s neprispôsobivými utečencami. Prekáža mi to

1
25

Prišiel za slobodou až z Iránu. Našiel ju tu – a potom aj svoju slovenskú manželku. Podniká v Bratislave, ale žije v Košiciach. Keď ide na východné Slovensko, ide domov. Mohli ste ho vidieť i počuť vo videoklipe Kto pomôže? na podporu rovnomennej dobrovoľníckej iniciatívy zameranej na sýrskych a kresťanských utečencov. Reza Sicani.

 9044_3383037751175_1785803864_n

Odkiaľ pochádzate?

Z Iránu. Na Slovensku som od konca roka 2003.

 

Prečo ste odišli?

Dôvodom bolo, že sme kresťania. Museli sme opustiť našu krajinu, pretože sme konvertovali na kresťanstvo. Museli sme utiecť. Vtedy bola situácia taká, že kvôli konverziám nás boli schopní zabiť. Keď to rozprávame dnes, neveria nám. Médiá o tom nemôžu verejne rozprávať. Našu konverziu sme dlho tajili. Vedeli sme, že nás čaká smrť, preto sme museli odísť.

 

Ako sa u vás zrodilo rozhodnutie stať sa kresťanom?

Rodičia aj starí rodičia bývali v arménskej štvrti, títo Arméni boli kresťania a otec s nimi dobre vychádzal. Inak sa k nemu choval, zažil tam skutočnú lásku. Keď som bol malý, mal som problém s krvou a celú mi ju vymenili – hneď ako som sa narodil. Otcovi kresťanskí kamaráti boli veľmi ochotní pomôcť. Otec sa rozhodol, že ide do toho a konvertoval na kresťanstvo, aby mohol lepšie spoznať Ježiša. Potom konvertovala aj mamka.

 

Celá rodina ste teda konvertovali?

Išlo to postupne. Nemohli sme o tom verejne rozprávať, v školách nás učili iné náboženstvo.

 

Prečo ste prišli na Slovensko?

Bola to náhoda. Pôvodným cieľom bolo Anglicko, kde mal otec kamarátov, ktorí predtým tiež utiekli z Iránu z náboženských dôvodov. Chytili nás na Ukrajine, tam sme strávili nejaký čas. Chceli sme z Ukrajiny utiecť, pretože nás dali na ambasádu a mohli nás deportovať naspäť, napriek tomu, že vedeli, že sme v ohrození života. Potom sme si to namierili do Rakúska, nevedeli sme o Slovensku, poznali sme len „Czechoslovakia“, a nevedeli sme, že je to tu, hneď za Ukrajinou. Cestou sme ostali na Slovensku, prvotný prístup policajta bol zárukou, že je tu dobré zostať. Chceli sme slobodu.

WP_20150425_17_44_47_Pro

Čo vás čakalo na Slovensku?

Fungovalo to na rovnakej báze ako dnes. Každý žiadateľ o azyl prežíva to isté. Každý jeden sme museli ísť do záchytného tábora, do karantény. Mesiac vás vyšetrujú od A po Z. Potom idete ďalej do otvoreného tábora, tam vás zase vypočúvajú, prečo ste odišli a či vôbec na Slovensku žiadate o azyl. Potom ako dostanete azyl, si môžete vybrať, kde budete bývať. Vybrali sme si Bratislavu, lebo je tu vytvorených viac pracovných pozícií.

 

Na Slovensko sa vám podarilo prísť ako celá rodina?

Nie, ja som prišiel s mamkou a otcom. Neskôr prišla sestra, brat, a potom aj ďalší brat. Na Slovensku sme teraz skoro všetci.

 

Nie je ľahké opustiť rodnú krajinu. Čo vám pomohlo zvyknúť si na nové miesto?

V začiatkoch bolo veľmi ťažko, nemal som tu žiadny vzťah, nemal som žiadnych kamarátov. Do školy som nechodil. Skôr som bol sám. Prekážalo mi to. Keď som prišiel do Košíc, tak cez jednu ženu, ktorá pracovala s cudzincami, som sa zoznámil s cirkvou. Tam sa mi začali venovať a zaujímať sa o mňa, ako sa mám, čo prežívam. Bolo to pre mňa také podstatné: vedel som, že sú tu ľudia, ktorí majú o mňa záujem a nie som pre nich odpad. To mi pomáhalo, aby som mohol fungovať a zažiť, že som doma.

 

Stalo sa teda Slovensko vaším domovom?

Áno. Išiel by som niekedy na turistiku do Iránu, ale nemyslím, že by som tam chcel žiť. Veľa ľudí mi hovorí, že to tak nemôže byť, ale je to tak – veď predsa tu mám rodinu, tu som doma. Keď sa vraciam na východné Slovensko, viem, že idem domov. Doma som v Košiciach.

11044640_10200567598668885_6356428135159584804_n

Čo je tu iné oproti Iránu?

Sloboda. Keď máte nový notebook, prvý mesiac ste z neho nadšený, no potom si zvyknete. A takisto je to pre Slovákov so slobodou. Pre mňa je veľmi vzácne, že je tu sloboda, že sa nemusím skrývať preto, že som kresťan. Môžem žiť slobodne. A to je pre mňa veľmi krásne.

 

Aký je váš názor na súčasnú utečeneckú krízu?

V celom svete sú ľudia, ktorí robia zlo – jediné, čo ich môže zmeniť, sú dobré skutky a láska. Sú ľudia, ktorí aj v mene cudzincov chcú robiť zle. Mne samému vadí, možno viac ako hociktorému Európanovi, keď cudzinci urobia nejakú blbosť, lebo mňa s nimi automaticky hádžu do jedného vreca. Veľmi ma to trápi, ale viem, že to nie je dôvod vyhrážať sa tým – alebo neznášať tých – ktorí utiekli pred vojnou. Je to ako dvojsečný meč. Keď cítia, že ich niekto neznáša, aj oni robia zlo. Nechcem do toho ťahať náboženstvo, ale otvorene som za to, aby sa pomohlo kresťanom: projekt Kto pomôže je jeden z tých projektov, ktorý sa mne osobne veľmi páči. Podať im pomocnú ruku, ale treba byť aj opatrný. Je dobré dať slobodu, ale nemôžeme nechať, aby bola zneužívaná.

 

Na Slovensko zatiaľ prišlo 149 kresťanských utečencov z Iraku. Máme na to, aby sme pomohli aj ďalším?

Je veľmi fajn, že sa Slováci rozhodli prijať týchto utečencov. Keď som prvé tri roky žil na Slovensku, pýtal som sa, prečo v Európe utečencom pomáhajú a na Slovensku nie. Neskôr som si uvedomil, že na Slovensku sa ľudia trápia, starajú sa o svoje živobytie, o rodinu. Prijatie týchto 149 utečencov je podľa mňa prvý krok k obrovskému plánu. Verím, že títo ľudia sa budú správať tak, aby sem mohli prísť aj ďalší. Ono je to tak: keď niekoho zavoláte k sebe na návštevu a robí zlo, tak potom nemáte chuť zavolať ešte druhého. Verím a modlím sa, aby to tak nebolo. Aby sme si vážili, že sú otvorené dvere, že nás prijali na návštevu a na návšteve treba prijať pravidlá, aké platia v tom dome.

12400742_10201515905135954_1134822465852640442_n

Prečo ste sa rozhodli podnikať?

Úprimne povedané, pracoval som vo viacerých firmách, ale cítil som sa zneužívaný. Nielen ako cudzinec, ale podobné to bolo aj pre Slovákov. Pracovné agentúry nás využívali. Pracoval som vo firme, tá akože fungovala, len pod iným menom, a nedostal som plat. Mal som toho už naozaj dosť. Po čase vás to prestane baviť. Na východe začína veľa mladých podnikať. Ďakujem bankám, že podporujú mladých (smiech). S manželkou sme zobrali úver a povedali sme si, že budeme podnikať, že to vyskúšame. Veríme, že nás Pán Boh požehná. Predajňu kebabu sme chceli mať na východe, ale nenašli sme priestor, tak ju máme otvorenú na Kamennom námestí v Bratislave.

1 COMMENT

  1. […] Prišiel za slobodou až z Iránu. Našiel ju tu – a potom aj svoju slovenskú manželku. Podniká v Bratislave, ale žije v Košiciach. Keď ide na východné Slovensko, ide domov. Mohli ste ho vidieť i počuť vo videoklipe Kto pomôže? na podporu rovnomennej dobrovoľníckej iniciatívy zameranej na sýrskych a kresťanských utečencov. Reza Sicani. […]

Zanechať komentár

Please enter your comment!
Please enter your name here