Prvé kroky duchovného sprevádzania dieťaťa: 1. časť: Požehnávajme svoje dieťa

0
28

Požehnávanie ľudí patrí do oblasti príhovornej modlitby. Možno sa my kresťania žijúci v rodinách cítime pri tejto téme rozpačito, pretože sa zdá, že žehnanie je výlučné privilégium kňazov. Možno sa nám zdá, že je to čosi starosvetské, čo robili, ak vôbec robili, naše staré či prastaré mamy spolu s poriadnou pusou na líce. Táto dôležitá modlitba sa, žiaľ, z našich rodín postupne vytráca. Treba sa zbaviť predstáv, že požehnávať ľudí či veci nie je úloha pre nás alebo že to nie je vôbec potrebné. Požehnávanie má veľkú hodnotu.

 

V článku Ako rodič môže a má duchovne sprevádzať svoje dieťa hovoríme o tom, že duchovné sprevádzanie dieťaťa je predovšetkým: sprostredkovanie viery v Božiu existenciu, sprostredkovanie zmysluplnosti viery, snaha o každodenné spoznávanie Božej lásky a starostlivosti v živote dieťaťa a jeho rodiny a učenie sa láske k Bohu a ľuďom. Duchovné sprevádzanie od rodičov vyžaduje modlitbu, vlastný príklad a spoluprácu blízkych, o čom sa môžete viac dočítať v článku 3 základné kamene duchovného sprevádzania detí.

Požehnávanie dieťaťa patrí do oblasti príhovornej modlitby rodičov za dieťa. Treba sa zbaviť predstáv, že požehnávať ľudí či veci nie je úloha pre nás, alebo že to nie je vôbec potrebné. Požehnávanie má veľkú hodnotu.

 

Cez náš úmysel a naše ruky požehnáva dieťa Pán

 

Keď požehnávame dieťa, uznávame Božiu všemohúcnosť a dobrotu. Uznávame, že Boh je Pán, od ktorého pochádzajú všetky požehnania a všetko dobro, ktoré od stvorenia určil človeku. Rodičia nevedia dieťaťu zabezpečiť všetko, čo potrebuje, alebo čo v budúcnosti bude potrebovať. Môžu však byť Božím nástrojom, skrze ktorý bude Pán Boh svojou láskou a mocou pôsobiť. ,,Keď požehnávaš, zvolávaš Božiu pomoc a Božiu silu, kam smeruje tvoje požehnanie. Tak vnášaš spásu do sveta, svetlo do tmy, lásku do nenávisti, zdravie do bolesti, pokoj do rozbitých vzťahov a dobrotu do zloby.” (Porov. NEMCOVÁ, KOCIÁN: Krížová cesta požehnania)

 

Dieťa môžeme požehnať kedykoľvek

 

Požehnávať deti môžeme kedykoľvek, rovnako, ako sa za dieťaťa môžeme modliť kedykoľvek, keď si spomenieme. Niektoré situácie nás však k tomu špeciálne vyzývajú. Lúčenie sa s deťmi, napr. pri odchode do škôlky alebo k starým rodičom. Pred spaním alebo pred nejakou pre dieťa dôležitou udalosťou, akými bývajú vystúpenia či písomky. Požehnať môžeme väčším znakom kríža akoby nad dieťaťom alebo malým krížom na čelo, ako to bežne vidíme robiť kňazov na svätých omšiach. Dieťa môžete požehnávať skutočne kedykoľvek – či už okolo vás pobehuje alebo pokojne (konečne) spí v postieľke.

 

Konkrétne požehnávajúce modlitby

 

Dieťa môžeme požehnávať veľmi jednoducho, každý deň. Môžeme použiť modlitbu, ktorá pochádza zo sviatosti krstu detí. Je krásna, krátka a jednoduchá.

 

,,Bože, žehnaj naše dieťa, aby jeho život bol tebe na slávu, jemu na spásu, nám na radosť a svetu na osoh.”

 

Na záver uvádzam príklad dlhšej požehnávajúcej modlitby. Samozrejme, vaše požehnávanie môže vychádzať z vášho srdca, nemusíte používať naformulované modlitby iných ľudí. Tieto však vedia pomôcť.

 

,,Pane, prichádzam k tebe v Ježišovom mene a dávam ti (meno dieťaťa).

Som presvedčená, že ty jediný najlepšie vieš, čo je pre neho/ňu najlepšie. Ty jediný vieš, čo potrebuje. Odovzdávam ti ho/ju, aby si sa o neho/ňu staral a chránil ho/ju.

Uč ma, ako sa mám modliť a veď ma v tom, za čo sa mám modliť.

Ďakujem ti, že môžem s tebou spolupracovať na jeho/jej výchove a že na to nie som sama. Som vďačná, že sa nemusím spoliehať na neisté a stále sa meniace výchovné metódy tohto sveta, ale že mi dávaš vo svojom slove jasné smernice a múdrosť, keď ťa prosím o odpoveď.

Ďakujem ti, Pane, za nádherný dar, ktorým toto dieťa pre mňa je. Pretože tvoje slovo hovorí, že každý dobrý dar pochádza od teba, viem, že si mi (meno dieťaťa) dal, aby som sa o neho/ňu starala a vychovala ho/ju. Pomáhaj mi v tom.

Ukáž mi, v čom na ňom/nej stále lipnem a pomôž mi odovzdať ho/ju pod tvoju ochranu, tvojmu vedeniu a tvojim radám. Pomôž mi, aby som nežila v strachu z možného nebezpečenstva, ale v radosti a pokoji.

Spolieham sa na teba vo všetkom a s dôverou odovzdávam svoje dieťa do tvojich rúk.”

 

(Porov. OMARTIANOVÁ, Stormie: Síla rodičovské modlitby, Praha : Paulínky, 2011)

ZDIEĽAJ
PredchádzajúciPiatkové letné kino: Mamkám pred zrkadlom
NasledujúciKto pomôže, ak nie my?
Diana Hricová
Diana Hricová študuje na magisterskom stupni Katolícku teológiu na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity. Štúdiu o Bohu a jeho láske k človeku by najradšej venovala celý život. S manželom Filipom sa tešia zo svojho prvého synčeka. Na zastolom.sk sa venuje téme duchovného sprevádzania detí, svätým ženám a všetkému možnému, čo sa jej práve dotkne.

Zanechať komentár

Please enter your comment!
Please enter your name here