Premeňme všedné momenty rodinného života. Rituály III.

0
19

Ľudský život je nádherný svojou pestrosťou. Aj v rodinnom živote prežívame obdobia pokoja, tichého plynutia i momenty vzrušenia, vytrhnutia z každodennosti. Tieto jedinečné okamihy nám tiež poskytujú priestor, aby sme ich zachytili a vyťažili z nich čo najviac, či už pre jednotlivca alebo pre celú rodinu.

Takýmito príležitosťami sú napríklad rôzne zmeny, ktoré človek počas svojho života prežije. Rituály zmeny (iniciačné rituály či tiež prechodové rituály) pomáhajú človeku prejsť z jedného životného obdobia do druhého, z jednej roly do druhej, z pôvodného sociálneho prostredia do iného. Áno, je to napríklad nástup do materskej či základnej školy, maturita, odchod na internát, presťahovanie sa, zmena zamestnania, ale aj prvé sväté prijímanie, birmovka, uzavretie manželstva, lúčenie sa s mŕtvym a podobne. Vytvárajú pomyselnú čiaru medzi tým, čo bolo a tým, čo bude a môžu odovzdávať akési „poverenie“ pre vyššiu službu.

„Keď mal nastúpiť do školy náš prvý syn, vymysleli sme si malý rituál. Cez letné prázdniny ho manžel zobral na chlapskú výpravu. Spoločne išli na náročnejšiu túru a prespali mimo domu na chate. Budúci prvák sa musel prekonať, vydržať únavu a nepohodu, pretože školák sa už s takýmito záležitosťami predsa vie vyrovnať. Syn si to veľmi užil, bol hrdý, že to zvládol a doteraz na to spomína. Odvtedy rovnakú akciu absolvovali aj ďalší dvaja synovia… a rozprávajú si o tom hotové legendy.“

Hádam najvážnejší krok, ktorý dieťa čaká pomerne skoro, je prvé prijatie Eucharistie a s tým spojená sviatosť zmierenia. Ako rodičia by sme si mali uvedomiť, že príprava na hodinách náboženstva je len malým kúskom z obrazu, základom zostáva živá viera v rodine. Aj tu nám môžu pomôcť rituály, aby sme tento krok pomohli dieťaťu urobiť čo najviac vedome a dobrovoľne (špeciálna modlitba, spoločné večery s Písmom či inou vhodnou knihou, spoločná príprava na sviatosť zmierenia a pod.).

„Samozrejme, že sme sa pravidelne za syna modlili, chodili na spoločnú každomesačnú prípravu v našej farnosti aj sa spoločne pripravili na spoveď. Cítil som však, že to chcem ešte nejako všetko prepojiť. Večer pred prvým svätým prijímaním som ho zobral na lúku vysoko nad mestom. Postupne sa stmievalo, my sme si sadli na trávu a rozprávali sa „o živote“ a o tom, čo ho vlastne čaká zajtra a čo to znamená do budúcna. Jemne som sa usiloval scitlivieť ho (v tej vôni lúky s výhľadom na rozžiarené mesto) pre podoby Kristovej lásky. Potom sme sa spolu modlili. Myslím, že ho to dosť dostalo a ja plánujem podobný rituál zopakovať aj s ďalšími mojimi deťmi.“

Ako kresťania máme ešte jednu veľkú výhodu – Cirkev nám ponúka celý liturgický rok, nielen aby sme si kolobeh života mohli prežiť v kratšom časovom úseku (čo je dobré najmä pre deti), ale najmä, aby sme znova a znova prežívali radosť z vykúpenia v rôznych podobách.

Liturgické slávenia, ako aj príprava na ne (advent, pôst) sú chvíľami osláv, časom vydýchnutia a znovunadobudnutia nádeje. Sú vyhliadkovými vežami nad krásami každodenného života. Nemusia byť odtrhnuté od reality, nezáživné, nudné, práve naopak, môžu sa stať momentmi radosti, zážitkov, výnimočnosti, zjednotenia rodiny, podobne ako napríklad oslavy narodenín. Faktom však je, že ak nevnímame Božiu prítomnosť v plynutí všedného dňa, liturgické rituály stratia svoj zmysel a naozaj ostanú len formalitou.

„Na Štedrý deň doobeda idú všetky naše deti spolu s ockom do kostola pre Betlehemské svetlo. Potom ho poroznášajú všetkým susedom vo vchode spolu so želaním požehnaných vianočných sviatkov. Prvý rok mnohí nemali doma ani sviečku, alebo ani nevedeli, čo to Betlehemské svetlo je. Teraz sa susedia už pár dní pred Vianocami detí pýtajú, či im aj tento rok zase prinesú svetlo.“

Väčšina dobrých vecí sa začína v rodine. Určite každý z nás túži po tom, aby sme deťom sprostredkovali živú vieru, aby pre nich bolo samozrejmé žiť ju prirodzene celým svojím životom, nie iba medzi múrmi kostola. Rodinné rituály sú jedným z mnohých nástrojov, ako môžeme posväcovať každodenný život, ako ho oslavovať vo všednosti, ako slúžiť Bohu prirodzene v ľuďoch, ktorí sú okolo nás. Ako bonus dostávame silné rodinné puto, ktoré nás bude spájať možno naveky.

„Rituály posilňujú naše vzťahy už len tým, že vytvárajú čas, ktorý trávime spolu. Sú to chvíle, ktoré majú svoje špeciálne čaro práve preto, lebo robia obyčajné okamihy „našimi“ a neopakovateľnými.“

 

Fotografia: gorillaimages / shutterstock.com

 

ZDIELAŤ
Predchádzajúci článokMôže byť manželská kríza pozitívnym javom?
Nasledujúci článokHalloween – festival smrti
Dominika Hajkovská
Mgr. Dominika Hajkovská vyštudovala psychológiu na Trnavskej univerzite. V súčasnosti sa popri rodičovskej dovolenke venuje poradenstvu, diskusiám, prednáškam i písaniu a to najmä na rodinné, výchovné a manželské témy. Spolu s manželom Jurajom majú päť detí a žijú v Banskej Bystrici. Sú zakladajúcimi členmi o. z. Zaostri na rodinu.