Predsavzatia – áno či nie?

0
22

„Chcem tento rok viac času venovať modlitbe. A hlavne, byť verným, modliť sa aj vtedy, keď sa mi nechce.“ (Ivan, 34)

„Prečítam si nejakú hodnotnú duchovnú knihu.“ (Gabika, 45)

„Pochopil som, aký veľký význam má pôst, chcem tento rok viac slúžiť Bohu tým, že sa budem postiť.“ (Tomáš, 29)

Stretli ste sa už s takýmito odpoveďami na otázku o novoročnom predsavzatí? Asi nie, aj tie hore sú vymyslené. Ľudia sa obyčajne sústredia na povrchnejšie veci, ktoré v kontexte večnosti nehrajú až takú dôležitú úlohu.

Tradične chcú ľudia predsavzatiami dosiahnuť vlastnú vyššiu spokojnosť so životom, alebo pomôcť svojmu zdraviu. Často počúvame o chudnutí, cvičení, skončení s fajčením, dosiahnutí lepšej pracovnej pozície alebo zlepšení finančnej situácie. Aj takéto predsavzatia majú význam kvôli akejsi sebadisciplíne, ale len vtedy, ak sa ich človek drží, stanoví si ich kontrolovateľne, merateľne a ich dodržiavanie sleduje. Keď niekto na konci roka so smiechom konštatuje, že už 15. januára si nepamätal, aké novoročné predsavzatie si dal, nech si v ďalšom roku radšej nedáva nič.

Kam sa chcem posunúť?

O úroveň vyššie sú predsavzatia, ktorými sa človek orientuje na druhých ľudí.

V prvom rade sa môžeme zamyslieť, čo by bolo dobré vylepšiť vo vzťahoch v mojej rodine. Môžeme si spolu s manželským partnerom predsavziať, že každý týždeň strávime jeden konkrétny večer sami dvaja, napríklad spolu niekam pôjdeme alebo sa budeme rozprávať doma, keď už deti zaspia. Pre ženy mám veľmi jednoduchý a veľmi účinný tip na predsavzatie: každý deň svojho manžela za niečo pochváľte. Vždy sa niečo nájde. A pre mužov: dvakrát do týždňa sa spýtajte svojej ženy, keď niečo robí v domácnosti, ako by ste jej mohli pomôcť.

Takisto sa pri predsavzatí môžem zamerať na môj vzťah s deťmi a sľúbiť im, že napríklad každú stredu poobede tu budem pre ne a môžu vymyslieť, ako čas strávime. Deti budú určite veľmi dôsledné v kontrolovaní vášho novoročného predsavzatia. Alebo si povedzte, že každý deň položíte každému dieťaťu jednu otázku, ktorou prejavíte svoj záujem o jeho pocity alebo túžby.

Ako rodina si môžete dať za úlohu pomáhať niekomu vo vašom okolí, napríklad raz za dva týždne navštíviť staršiu alebo osamelú osobu, alebo jej pomôcť s upratovaním či nákupom.

A na najvyššiu priečku postavím predsavzatia, ktorými sa priblížime k Bohu. Samozrejme, aj tými, ktoré sú orientované na druhých, sa približujeme k Bohu a zase tieto, cez ktoré duchovne rastieme, nám určite pomôžu aj vo vzťahoch s druhými ľuďmi.

Na osobný vzťah k Bohu má zásadný vplyv osobná modlitba. Stanovte si presný čas, koľko sa budete denne modliť a strážte si ho za každých okolností. Nech je toto bod programu, ktorému sa prispôsobujú tie ďalšie činnosti, nie naopak.

Vyberte si hodnotnú duchovnú knihu, ktorú si počas roka prečítate. Odporúčame napríklad Život od sv. Terézie z Ávily, Príbeh mojej duše, rukopis B a C od Terezky z Lisieux, Nasledovanie Krista od Tomáša Kempenského, Vyznania od sv. Augustína alebo Cestu lásky od sv. Alfonza de`Liguori

Dajte si predsavzatie zúčastňovať sa svätej omše aj mimo nedele, zvoľte si jeden konkrétny deň v týždni.

Môžete sa zamerať na dôslednejšie prežívanie pôstnych dní a v piatky sa zriekať jedla, aby ste sa aj takto priblížili k Bohu a pomohli núdznym.

Vybrali ste si niečo z našej ponuky? Toto bol, samozrejme, iba nástrel a podpichnutie k tomu, aby sme sa zamysleli nad tým, čo by naozaj bolo treba v našom živote vylepšiť. Svoje predsavzatie, nech už si zvolíte akékoľvek, si napíšte na viditeľné miesto a poproste blízku osobu, aby vás pri jeho dodržiavaní kontrolovala. Veľa šťastia a sily!

ZDIELAŤ
Predchádzajúci článokPožehnané vianočné sviatky
Nasledujúci článokVrchol Vianoc – Slávnosť Zjavenia Pána (6.1.)
Jana Solárová
Jana Solárová skončila magisterské štúdium žurnalistiky a bakalársky stupeň štúdia náuky o rodine na teologickej fakulte. S manželom a dcérkou žijú v Žiline. Chovajú dva kone a je im blízka karmelitánska spiritualita.