O tehotenstve otcov

0
8

Pôrod dieťaťa na území dnešného Španielska i v niektorých častiach Ázie sprevádzal starobylý rituál: žena rodila osamote mimo domova a bezprostredne po pôrode začínala opäť pracovať. Nastávajúci otec medzitým ležal v posteli a stenal od bolesti, snáď aby odlákal pozornosť zlých duchov od rodiacej ženy. Žena ho po svojom návrate nakŕmila a zahrnula starostlivosťou (Mason a Elwood, 1995). V niektorých kultúrach mal nastávajúci otec zakázané jesť určité pokrmy (napríklad na Borneu smel jesť len ryžu so soľou) a musel žiť oddelene od ostatných, a to buď sám alebo so svojou tehotnou ženou.

Rituálne zapojenie otca ako aj jeho fyzická prítomnosť pri pôrode mohli tiež vyjadrovať určitú mieru spolupatričnosti a podpory. V Írsku a Škótsku nosil otec kus odevu svojej ženy, aby tak prevzal časť jej pôrodných bolestí. I v našich moderných podmienkach nemalý podiel budúcich otcov (10-30 %, samozrejme v závislosti od zvolených kritérií i podstatne viac) prežíva najrôznejšie zmeny v správaní. U niektorých sa objavujú dokonca i telesné príznaky ako nechutenstvo (alebo naopak túžba po určitom druhu jedla), problémy so zažívaním, nevoľnosť a zvracanie, bolesti hlavy a zubov. Týmto rituálom, predpisom, fyzickým i psychickým zmenám a zvláštnostiam, ktoré sprevádzajú „tehotenstvo mužov“, sa hovorí kuváda.

Termín kuváda zaviedol antropológ Edward B. Taylor. Určite mal brilantný zmysel pre humor, pretože toto slovo (v angličtine couvade) pochádza z francúzskeho couver, čo znamená pripravovať sa či sedieť na vajciach. Dlho sa zastával názor, že kuváda je buď len akousi exotickou záležitosťou (uvádza sa, že na svojich cestách o kuváde počul i Marco Polo) či neurotickou reakciou mužov na novú životnú situáciu bez fyziologického základu. Len nedávno sa pohľad odborníkov zmenil. Pred niekoľkými rokmi zistili kanadská psychologička Anne Storeyová a jej spolupracovníci, že i u nastávajúcich otcov v našich moderných podmienkach dochádza k hormonálnym zmenám.

Kľúčová úloha hormónov

Nastávajúci otcovia mali oproti druhej kontrolnej skupine bezdetných mužov v priemere asi o 30 % nižšiu hladinu testosterónu. (Množstvo tohto hormónu v krvi kolíše medziiným tiež vplyvom dennej doby a ročného obdobia, preto je istá variabilita úplne normálna. Vyššie citovaný výskum však tieto biologické rytmy vzal do úvahy.) Približne polovica budúcich otcov mala znížený testosterón behom celého tehotenstva, bezprostredne po pôrode a aj niekoľko mesiacov potom. U ostatných dochádzalo k jeho poklesu len v období po pôrode. To môže, ako sa niektorí vedci domnievajú, u čerstvých oteckov tlmiť agresívne správanie a na druhej strane podporovať otcovskú starostlivosť a väzbu na dieťa.

Podobne prolaktín, hormón, ktorý okrem iného riadi tvorbu mlieka u žien, súvisí s prejavmi rodičovskej starostlivosti u celého radu živočíchov. Je veľmi zaujímavé, že bol zistený priamy vzťah medzi prolaktínom a „otcovskou“ starostlivosťou u dvoch rozdielnych druhov sladkovodných rýb: slnečnice veľkoplutvej (Lepomis macrochirus) a pichľavky sinej (Gasterosteus aculeatus). Jedná sa o druhy, u ktorých samčeky stavajú z korienkov a vetvičiek akúsi obdobu hniezda, do ktorého lákajú samičku. Po nakladení vajíčok samička hniezdo opúšťa a o potomkov sa stará výlučne samček. Fascinujúci vzťah medzi prolaktínom a rodičovskou starostlivosťou bol tiež objavený u terčovca zeleného (Symphysodon aequifasciata), rybky, ktorá pochádza z vôd Amazonky. Aplikácia prolaktínu spôsobuje u oboch pohlaví ako zvýšenú intenzitu vírenia vody (dodávanie kyslíku potomkom), tak aj väčšie uvoľňovanie sliznatých buniek pokožky, ktorá slúži k výžive čerstvo vyliahnutých rybiek.

Tiež u dvadsiatich piatich druhov vtákov z deviatich radov (od tučniaka až po spevavé vtáky) bol objavený vzťah medzi prolaktínom a otcovskou starostlivosťou. U samčekov vtákov prolaktín narastá typicky behom inkubácie vajec a následne klesá po vyliahnutí mláďat. Úlohu prolaktínu v podobe rodičovského správania sa samčekov potvrdili i výskumy u druhov vtákov, u ktorých sa vyskytujú takzvaní pomocníci (helpers). Sú to jedinci, ktorí sa v danom období nerozmnožujú, ale pomáhajú s kŕmením mladých. Prolaktín hrá podobnú úlohu i u cicavcov (uveďme napríklad škrečka kalifornského a džungarského, či kosmáča bielofúzeho). A človek? Hladiny tohto hormónu boli u nastávajúcich otcov zvýšené niekoľko týždňov pred pôrodom. Zistilo sa tiež, že čím viac prolaktínu muž mal, tým častejšie uvádzal niektoré z príznakov kuvády. Nenadarmo sa niekedy prolaktín nazýva hormónom otcovstva.

Estradiol, jeden z hlavných ženských hormónov, je v bežných podmienkach prítomný u mužov len vo veľmi malom množstve – takom, ktoré bežné metódy ani nezachytia. U nastávajúcich otcov však bol zistiteľný takmer u 70 % z nich.

Muži pestovali v náručí bábiky

V jednom zaujímavom experimente bol mužom premietaný film o dojčení bábätiek, počúvali záznam detského plaču a boli vystavení čuchovým podnetom charakteristickým pre novorodencov (muži mali bábiku oblečenú do trička, ktoré malo predtým oblečené len niekoľkodňové dieťa). Vedci merali hladiny testosterónu, kortizolu a prolaktínu pred pokusom a tesne po ňom. Muži s nižšími hladinami testosterónu a vyššími hladinami prolaktínu reagovali na detské podnety pozitívnejšie. V inom podobnom pokuse, kedy muži počúvali detský plač, boli výsledky totožné. Tiež sa ukázalo, že s vyššou mierou sympatie odpovedali na plač muži s nižšou hladinou testosterónu – nezávisle na tom, či už dieťa mali – a ďalej otcovia oproti bezdetným mužom. Podrobnejší rozbor ukázal, že reakciu na detský plač (subjektívnu i hormonálnu) ovplyvňuje ako predchádzajúca rodičovská skúsenosť (otcovia s viac deťmi sa líšili od novopečených otcov a od bezdetných mužov), tak aj od hladiny hormónov pred experimentom.

Skúsení otcovia mali v priemere menej testosterónu a viac prolaktínu než muži, ktorí sa stali otcami po prvýkrát.

Objavy posledných rokov nám v mnohom pomohli lepšie porozumieť procesu stávania sa otcom. V našej kultúre síce nie je s nastávajúcim otcovstvom spojený žiaden súbor rituálov, mnohí muži sa však na otcovskú rolu aktívne pripravujú. Čítajú napríklad spoločne so svojou partnerkou knihy o vývoji plodu a starostlivosti o novorodenca. Pomáhajú s výberom detskej výbavičky, kočiara a postieľky. Vďaka ultrazvuku môžu bábätká vidieť ešte predtým, ako sa narodia. A samozrejme sa môžu zúčastniť i samotného pôrodu, čo kedysi možné nebolo. Vzťah otca k narodenému dieťaťu sa tak môže rozvíjať od prvého pohľadu, dotyku a zaplakania.

Zároveň však majú dnešní muži oproti predchádzajúcim generáciám v jednej veci nevýhodu. Väčšina z nich si nemohla vyskúšať starostlivosť o bábätko na svojom mladšom súrodencovi, pretože klasická rodina s dvoma deťmi s malým vekovým rozostupom k tomu skrátka nedáva príležitosť. Ale to všetko sa dá dohnať.

Intuitívnymi rodičmi sme všetci

Rad otázok ale ostáva nezodpovedaných. Predovšetkým, je potrebné získané výsledky potvrdiť na rozsiahlejších vzorkách mužov. Výskumy manželov Papouškových ukázali, že sme vybavení „intuitívnymi rodičovskými schopnosťami“, a to nezávisle od toho, akého sme pohlavia, v akej kultúre žijeme a či sme sa už rodičmi stali alebo nie. Nevedomky reagujeme na zvláštne požiadavky novorodeného dieťaťa. Napríklad tak, že keď k nemu hovoríme, zvyšujeme hlas (novorodenec lepšie rozoznáva vysoké tóny) a nakláňame sa k jeho tvári (bábätko najlepšie zaostruje zrak na vzdialenosť približne 20-30 centimetrov). Podobne sa k bábätku správajú už deti v predškolskom veku. Z toho vyplýva, že kuváda nie je pre spustenie rodičovského správania u mužov nevyhnutná. Navyše, z praxe poznáme mnoho prípadov úspešnej adopcie. Zatiaľ však nevieme, či otcovia, ktorí sa behom tehotenstva aktívnejšie zapájali do prípravy na príchod bábätka, reagujú na jeho signály lepšie než ostatní muži.

Ďalšou záhadou ostáva, čo vlastne zistené hormonálne zmeny spôsobuje. To, že si muži častejšie prezerajú obrázky bábätiek, pripravujú sa na pôrod dieťaťa a starajú sa o svoju partnerku? Alebo tu väčšiu úlohu zohráva zmena životného štýlu, napríklad znížená sexuálna aktivita a nedostatok spánku po pôrode? Aký vplyv má na nastávajúceho otca úzkosť a neistota, ktorá často predchádza samotnému pôrodu, a zvýšené nároky po príchode bábätka na svet? A čo napríklad pôsobenie feromónov? Vieme, že u mnohých druhov cicavcov významne pôsobia na sexuálne i rodičovské správanie. Výsledky z posledných niekoľko rokov stále presvedčivejšie ukazujú, že by tomu podobne mohlo byť i u človeka. Odpovede na tieto otázky zatiaľ nepoznáme.

Každopádne je stále viac zrejmé, že otcom sa muž nestáva až narodením dieťaťa. Jedná sa o dlhodobý proces, ktorý začína dlho pred pôrodom (a možno už pred samotným počatím) a pokračuje mnoho rokov po ňom. Táto skúsenosť mužov hlboko zasahuje. Dokonca viac, než sme si donedávna mysleli.

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno