Nechajte svoje dieťa skočiť do mora predstavivosti – Výchova v mediálnej dobe, 3. časť

0
25

V tomto článku bude reč o tretej potrebe, ktorú by mali rodičia vo výchove detí v mediálnej dobe napĺňať – o potrebe rozvoja detskej predstavivosti. Minulý článok sa dotýkal bohatého vnútorného života a predstavivosť je v určitom zmysle a obrazne povedané, voda, ktorá sa nachádza v studni vnútorného života. Predstavivosť je schopnosť vytvárať si v mysli tzv. mentálne obrazy, ktoré neskôr môžu byť transformované na niečo fyzické, hmatateľné, počuteľné –kresbu, báseň, príbeh, pieseň, vežu z kociek, auto z lega, lietadlo zo starých dosiek, krabice a volantu zo škodovky.

Mentálne obrazy v ľudskej mysli nie sú nevyhnutne len akože kresby v mysli, ale môžu to byť aj tóny, ktoré vo svojej mysli počujeme: slová, ktoré niekomu neskôr adresujeme, predstavy o morálnych následkoch činu, o ktorom premýšľame a pod. Naša myseľ pracuje s takýmito obrazmi a ťaží z našej predstavivosti. Predstavivosť totiž nie je dôležitá len pre umelecké činnosti a hru, ale je dôležitá pre riešenie akýchkoľvek druhov problematických situácií či výziev. Albert Einstein sa o nej vyjadril, že je dôležitejšia ako vedomosti. Určite vedel, o čom hovorí.

Predstavivosť v mediálnej dobe

Prečo je však potreba rozvíjania predstavivosti dôležitá v mediálnej dobe? Pretože médiá presýtené rozličnými druhmi obrazov dokážu v deťoch predstavivosť oslabovať. Pestrofarebné, akčné a rýchlo sa meniace „obrázky“ z obrazoviek televízorov a počítačov stimulujú časť mozgu zodpovednú za reflexy a dieťa sedí pred obrazovkou ako prikované. Nemusí si nič predstavovať, všetko mu je ponúknuté akoby na podnose. Pri takomto pasívnom príjme nie je potrebné žiadne mentálne úsilie.

Pre rozvoj predstavivosti je nevyhnutné, aby si detský mozog natrénoval tvorbu mentálnych obrazov. Deje sa to najčastejšie a najlepšie prostredníctvom „počúvania jazyka“. Pri hovorenej reči ako základnom spôsobe symbolického vyjadrovania je mozog nútený vytvárať si mentálne obrazy vo veľkej miere bez zrakových podnetov. Zoberme si napríklad rozprávku na počúvanie. Pri nej dieťa musí pozorne počúvať a všetko si predstaviť samo. Jazykové symboly sa tak v mysli transformujú na mentálne obrazy, čo pomáha dieťaťu rozvíjať si jazykové schopnosti: vyjadrovanie aj porozumenie. Detský mozog je pripravený na takéto symbolické učenie, aby vo vyššom veku dokázal realizovať náročnejšie myšlienkové operácie.

Na rozvoj predstavivosti a symbolického uvažovania je ideálne obdobie do veku ôsmich rokov. Práve v období od narodenia po mladší školský vek je dôležité, aby bolo dieťa vystavené bohatej škále aktivít postavených na jazyku a reči. Nejde o to, aby z nášho dieťa vyrástol génius alebo aby hovorilo niekoľkými cudzími jazykmi. Ide o jeho prirodzený a najlepší rozvoj. Popri „jazykových“ aktivitách je pre dieťa dôležitá tzv. voľná hra, pri ktorej samo v sebe nachádza témy na hraciu aktivitu. Niekedy sa to deťom nechce a vyrieknu smutne známe konštatovanie „nudím sa“. Vtedy potrebujú našu pomoc a povzbudenie, napr. týmito slovami: „Som si istý, že vieš vymyslieť nejakú zaujímavú hru. Nevzdávaj sa, porozmýšľaj, určite na niečo prídeš. Spomeň si napríklad na tú hru, ktorú si vymyslel naposledy. Bolo to zaujímavé a prišiel si na to úplne sám. Tak do toho.“

Aby mohlo dieťa načrieť do studne predstavivosti, treba mu od útleho detstva pomáhať tú studňu naplniť. Recept nie je zložitý. Čítajme svojmu dieťaťu tak často, ako sa len dá, púšťajme mu rozprávky a príbehy na počúvanie, učme sa s ním básničky, spievajme piesne a rýmujme, dávajme si navzájom hádanky, veľa s ním komunikujme. Rozprávajme mu vlastné príbehy – skutočné aj fiktívne, vymýšľajme vlastné divadielka a rolové hry. Ponorme svoje dieťa do sveta jazyka a zúročí sa to na jeho predstavivosti. Výskumy dokazujú, že keď sa deťom veľa číta, viac sa im darí v škole, majú vyššiu mieru sebakontroly, dokážu lepšie vyjadrovať svoje myšlienky a pocity.

A kto z nás by nechcel, aby to platilo aj o našom dieťati?

Zanechať komentár

Please enter your comment!
Please enter your name here