MARTINA VAGAČOVÁ: Efektívne rodičovstvo nie je vždy efektné

0
0
????????????????????????????????????

Je lektorkou tzv. efektívneho rodičovstva a prísne ho oddeľuje od „efektného“: rodičia by nemali vychovávať deti len pre imidž, naoko – nemá to dlhé trvanie. Myslí si, že mladí ľudia by sa mali pripraviť na to, čo ich v rodičovstve čaká, pričom nie vždy sú najlepšie výchovné metódy, na ktoré spomíname z vlastného detstva. Okrem toho ostáva celoživotnou optimistkou, že ľudia stále nestrácajú túžbu po skutočných hodnotách. Martina Vagačová.

 

Keď ideme hovoriť o efektívnom rodičovstve, treba sa na prvom mieste spýtať: existuje aj neefektívne rodičovstvo?

S istou dávkou humoru a nadhľadu sa dá povedať, že aj áno. Každý rodič, ktorý berie výchovu svojich detí vážne a sleduje isté ciele, venuje tomu okrem iného veľa času, energie, ale aj emócií a srdca. Ak by sa jeho predstava výsledku potom nedostavovala, dalo by sa povedať, že to robil neefektívne.

 

Pohybuje sa téma rodičovstva v pojmoch efektívny – neefektívny?

Pretože téma rodičovstva je naozaj veľmi široká, tak okrem množstva iných pojmov sú aktuálne aj pojmy efektívny – neefektívny. Chápem, prečo sa na toto pýtate, lebo v našom spoločensko-kultúrnom prostredí sa tento pojem ešte celkom neudomácnil. Pretože sa výchova deje v reálnom čase, ktorý je „neúprosný“ a beží rýchlejšie ako by sme chceli, má zmysel hovoriť aj o tomto fenoméne. Totiž, nie je jedno, kedy, s čím a ako pristupujeme k našim deťom, čo im ponúkneme a ako reagujeme. V prípade základných ľudských potrieb, ako napríklad strava, je nám to jasné. Mesačnému dieťatku dávame niečo iné ako trojročnému. Vieme ale v správnom čase a správnym spôsobom vyhodnocovať reakcie detí, ich emócie a určiť hranice?

 

Existuje aj efektné rodičovstvo?

Samozrejme, že áno, ale zvyčajne je to katastrofa. Bohužiaľ, najviac na to doplatia deti, ktoré za to nemôžu. Poväčšine to tak býva, že keď niečo robíme len pre efekt alebo imidž, nemá to dlhé trvanie a skutočnú hodnotu. Príkladov je množstvo, môžem povedať jeden typický. Dieťa si plačom a krikom vymáha, aby mu rodič kúpil v potravinách sladkosť. Nepríjemná situácia sa dá vyriešiť „efektne“, rodič okamžite kúpi čokoládu. Dieťa prestáva plakať, efekt sa dostavil. Ale aký odkaz dal rodič dieťaťu? Ako dlho bude tento efekt fungovať? Po ďalší regál s cukríkmi?

 

Jedným z cieľov efektívneho rodičovstva je porozumieť správaniu detí a aktívne ho ovplyvňovať. Majú naozaj rodičia ovplyvňovať svoje deti, kormidlovať ich tým či oným smerom?

Použijem na vysvetlenie nasledujúci obraz. More, dovolenka, jachta. Nalodili ste sa a vyplávali z bezpečného prístavu. Je na vás, ako a kam zamierite, aké zážitky vás čakajú, čo spoznáte, ako preplávate pri skalách, počas búrky, ako si naplníte množstvo krásnych a slnečných dní. Takto nejako to je aj s výchovou. Poväčšine by mal rodič stáť pri kormidle a ponúkať možnosti či zážitky, ale zároveň vytvárať dobrú atmosféru na palube, priateľské vzťahy, umožňovať slobodu objavovania a samostatné konanie. Ako skúsený kapitán vie odhadnúť nebezpečenstvo, pozná príznaky búrkového počasia, ale aj nádherné zákutia a zálivy. V tom je hodnota a krása rodičovstva – životná šanca byť pri tom, ako sa z maličkého dieťatka stane dospelý a zodpovedný jedinec.

 

Ďalším z cieľov efektívneho rodičovstva je aj meniť zaužívané reakcie rodičov na správanie detí. Aké sú to zaužívané reakcie? Prečo sú „zlé“?

Jeden zo stereotypov v našej spoločnosti je, že v niektorých oblastiach si myslíme, že od narodenia na to „máme“, sme na to disponovaní a že sa nemusíme učiť. Sme presvedčení o tom, že tak ako sa stávame automaticky biologickými rodičmi, tak si tiež myslíme, že narodením dieťaťa vieme, ako sa správne vychováva, čo dieťa potrebuje a ako s ním komunikovať. Prípadne máme dojem, na tom, ako nás vychovali naši rodičia, nemohlo byť nič také zlé, veď máme o sebe celkom vysokú mienku, sme normálni a životaschopní. Je dobré si však uvedomiť, že sčasti spomienky na detstvo a výchovné metódy, ktoré sme zažili, často prifarbujeme optimizmom. Podstatný je zároveň aj fakt, že doba sa radikálne zmenila, spoločenské podmienky, možnosti a okolnosti pre výchovu sú dnes iné. A pretože v rodičovstve nie je možný reparát, treba si ozaj dobre rozmyslieť a reálne zvážiť, na čo ešte máme sami a o čom je užitočné sa poradiť s odborníkom.

Nedá sa všeobecne povedať, že nejaké reakcie detí sú zlé alebo dobré, to by bolo veľmi veľké zjednodušenie. Efektívne rodičovstvo skôr rozlišuje medzi užitočnými a neužitočnými reakciami a zvlášť učí rozlišovať kontext, pri ktorom reakcia vznikla a aký mala smer, teda čo tým dieťa skutočne sledovalo a čo v danej chvíli potrebovalo.

 

Efektívne rodičovstvo stavia na princípe sociálnej rovnosti rodičov a detí. Sú si skutočne ale rovní? Napríklad rodičia preberajú zodpovednosť za svoje deti a musia sa o ne starať, zodpovedajú za ne či už pred komunitou, školou, štátom a podobne. Platí teda medzi nimi rovnosť?

V tomto prípade treba chápať rovnosť v zmysle partnerských vzťahov. V každom partnerstve, ak má byť plnohodnotné a zmysluplné, sa musia všetky strany cítiť bezpečne, slobodne, jedinečne a zrealizované. To platí aj v manželstve, v pracovnom prostredí, ale aj v spoločnosti. Rovnosť neznamená, že všetci stojíme na rovnakej pozícii, nebodaj, že všetci môžu všetko. To by bola anarchia. Aj keď ideme v aute povedzme štyria kolegovia, nie je mysliteľné, že všetci môžu súčasne krútiť volantom. Presne tak je to aj medzi rodičmi a deťmi. Rodič dáva možnosti a hranice podľa vyspelosti dieťaťa a ono si vyberá a realizuje sa, ako a v čom práve potrebuje. Platí zásada – pevne, ale láskavo. A potom sa dá hovoriť o zodpovednosti na obidvoch stranách. Rodič s plnou mierou zodpovednosti ponúkol adekvátnu ponuku a dieťa si vybralo s vedomím, že si nesie zodpovednosť za dôsledky svojho konania. Typickým príkladom je pomoc dieťaťa v kuchyni. Ak má dvojročný syn chuť pridať sa, neponúkneme mu hneď ostrý nožík, ale alternatívu, aby sme ho aj zapojili do pomoci a ono sa cítilo zrealizované, ale aby sa aj prípadne neporanilo.

Je rodičovstvo skúška trpezlivosti a lásky?

Keby len rodičovstvo… Každý vzťah, aj manželský či partnerský. Je to zvláštne, ale pri deťoch máme väčšiu tendenciu byť netrpezliví, nervózni či podráždení. V partnerských vzťahoch si mnohé z toho nedovoľujeme. Ak je naším cieľom mať kvalitný vzťah, robíme veľa preto, aby sme to dosiahli. Ide o obrovské množstvo energie, lásky, trpezlivosti, kompromisov a súčasne aj nemalú odmenu vo forme pocitov zadosťučinenia, radosti a uspokojenia. Sme vzťahové bytosti, a preto rodičovstvo ponúka množstvo tvorivosti, realizácie a sebazdokonaľovania. Hovoriť v rodičovstve o skúške skôr asociuje niečo negatívne, možno až niečo nepríjemné. Môžeme zažiť aj opak.

 

Asi žiadne dieťa nemôže povedať, že malo „dokonalých“, bezchybných rodičov. A platí to pravdepodobne aj opačne… Treba sa v rodičovstve snažiť o dokonalosť?

Dokonalosť je neživotná. Chyby či pády patria k životu. Vieme si predstaviť, že by sa dieťa naučilo chodiť bez toho, že by padalo? Každé dieťa potrebuje skúšať, testovať, má prirodzenú zvedavosť a tým sa učí spoznávať svet naokolo. Na druhej strane je tu aj túžba každého z nás robiť veci čo najlepšie či najefektívnejšie. Efektívne rodičovstvo (ER) sa o tieto veci snaží v samotnej podstate. Kurzy ER prinášajú modelové situácie, učia, ako používať nástroje a akú výbavu osobných vlastností treba cvičiť. Presne ako v športe. Ak si chcete zabehnúť maratón, tak viete, že musíte nabehať x kilometrov, že sa musíte cvičiť v pevnej vôli, chce to čas, energiu a prípadne aj rady trénera. Rodičovstvo je beh na dlhé trate, a preto je nanajvýš potrebné rásť nielen vo výchovných zručnostiach, ale aj ako osobnosť. Zdokonaľovať v prvom rade seba. Je dôležité dobre sa poznať, predovšetkým vedieť sa ovládať. Až potom budeme nasledovaniahodným príkladom pre naše deti.

 

Ako môže dieťa prekonať zranenia z detstva?

Pretože efektívne rodičovstvo výchovu chápe ako proces sprevádzania dieťaťa na ceste objavovania a „testovania“, ako život funguje, je úplne prirodzené, že pritom naráža na hranice druhých ľudí, okolitého prostredia a dokonca aj svoje vlastné. Samozrejme, najviac to s nimi prežívajú rodičia. Práve oni majú v rukách to, nakoľko nevyhnutné stretávanie sa s prirodzenými zákonitosťami života aj spoločnosti dieťa vníma ako nespravodlivosť, krivdu či poníženie. Práve rešpekt, trpezlivosť, láskavosť a pevnosť rodiča pomáhajú dieťaťu prijať nepríjemnú či boľavú skúsenosť obmedzení a zákazov.
Je nutné vedieť si aj vzájomne odpustiť?

Odpustenie je energia v čase. Väčšinu udalostí, ktoré sa stanú, hodnotíme odlišne v rôznych časových úsekoch. Hneď potom, ako sa skutok stane, napríklad dieťa niečo vyparatí, rozruší nás to, prípadne sa aj rozčúlime, neovládneme a naša reakcia ublíži. Postupne sa upokojujeme, a s istým časovým odstupom sa na tom aj zasmejeme. Niekedy po rokoch taký skutok zhodnotíme ako užitočný, lebo sa dieťa veľa z neho naučilo.

V prípade, že sme v hneve konali a ublížili dieťaťu nerešpektujúcim správaním, je na mieste, aby sme sa mu ospravedlnili. Zároveň by sme mu mali dať najavo snahu zaistiť, aby sa nepríjemnosť nabudúce neopakovala. Dávame mu tým najavo, že chyba je súčasťou učenia a nestačí ju napraviť len slovom prepáč. Treba si aj uvedomiť, čo sa stalo a ukázať druhej strane, že už chápeme, ako nesprávne konanie zmeniť. Napríklad rodič povie: „Prepáč, že som na teba nakričala. Nebolo to správne. Nabudúce sa najprv párkrát nadýchnem a potom sa ťa spýtam, čo sa stalo.“

Efektívne rodičovstvo učí rodičov správne prečítať vzniknuté udalosti, dešifrovať konanie dieťaťa a zvoliť optimálnu odpoveď. Tá by mala obsahovať porozumenie prežívania dieťaťa, nastavenie zrkadla a sprevádzanie dieťaťa pri hľadaní zodpovedného riešenia. Takýto postup podporuje sebaistotu aj samostatnosť dieťaťa. Pomáha mu nájsť vlastné zdroje na vyriešenie situácie a podporuje ho v rešpektujúcich nápadoch. K tomu nevyhnutne patrí aj náprava chyby vo forme ospravedlnenia.

Týmto predurčujeme, ako dieťa bude konať v budúcnosti, a hlavne, ako koná, ak tam my nebudeme. Každý rodič predsa chce, aby sa dieťa správalo zodpovedne a rozumne, aj keď nie je na blízku a nemôže ho kontrolovať. Odpustenie je nová šanca, a tú potrebujeme predsa všetci.

 

Kto pripravuje rodičov na ich úlohu? Škola? Rodina? Ako sa stať rodičom?

Bohužiaľ, v tomto sa naša spoločnosť správa dosť nezodpovedne a ľahkovážne. Spoločnosť vyznáva hodnoty, ktoré sa dajú merať, vážiť či počítať. Je zameraná skôr na úspech, výkon, kariéru a peniaze. Rada používam takúto paralelu. Ak chce niekto šoférovať auto, tak musí dovŕšiť istý vek, teda musí byť zodpovedný, ďalej musí absolvovať kurz a na záver musí zložiť skúšku. Spoločnosť si to zadefinovala preto tak, lebo ide nielen o materiálne hodnoty, ale o ľudský život. Vieme si predstaviť, že by jazdili po uliciach šoféri, ktorí by nemali všetko toto za sebou? Koľko by bolo zbytočných úmrtí a škôd? O čo zložitejšie, komplikovanejšie a dôležitejšie je to pri výchove našich detí, teda celých budúcich generácií. To nás naozaj netrápi, že správnou výchovou detí ide skutočne o ich život, o to, či budú šťastné, spokojné, radostné a zdravé? Ak sa pozeráme vôkol seba, nemôžeme nevidieť tie ľudské havárie, pokazené životy, depresie a trápenia. Je na každom z nás, aký postoj k tejto dôležitej otázke zaujmeme. Zatiaľ sa zdá, že spoločnosť, inštitúcie a politici to neriešia.

 

Prečo chýba výchova k rodičovstvu na Slovensku? Kto by mal na seba zobrať túto výchovu?

V prvom rade musia zobrať zodpovednosť za výchovu autori, teda rodičia. Oni sú primárne zodpovední, do určitého veku ich k tomu zaväzuje zákon a prípadne musia riešiť aj následky skutkov svojich detí. Preto si myslím, že rodičia by sa mali pripravovať na takú vzácnu a dôležitú udalosť, ako je príchod dieťatka, nielen tým, že kúpia kočík, výbavičku alebo hračky. Mali by sa pripraviť aj na to, ako a čo ich čaká, ako sa správne zorientovať, ako reagovať a vychovávať. Existuje množstvo kníh, ktoré o tomto pojednávajú, dá sa veľa naštudovať. Naproti tomu je kurz, ktorého pridaná hodnota k vedomostiam je tá, že si to môžu rodičia odskúšať, že môžu konzultovať svoje konkrétne skúsenosti a v neposlednom rade aj vzájomne sa medzi sebou zdieľať.

 

Je koncept efektívneho rodičovstva váš projekt alebo pochádza z inej dielne? Čo vás vôbec k nemu priviedlo?

Koncept pochádza od Alfreda Adlera, ktorého nasledovníci vypracovali praktickú formu pre rodičov v podobe kurzov efektívneho rodičovstva. Toto sa udialo v Severnej Amerike. Ide o overený koncept výchovy s dlhoročnou tradíciou, ktorý zmenil vzťahy a život tisícok rodín po celom svete. Ide o prístup, ktorý sa zaoberá nielen výchovnými problémami a spôsobmi ich riešenia, ale najmä budovaním vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Dostal sa aj do Čiech, kde bol Kurz efektívneho rodičovstva krok za krokom akreditovaný Ministerstvom školstva, mládeže a telovýchovy ČR. Odborným garantom je Centrum pro rodinu a sociální péči v Brne (CRSP). Práci s rodičmi a deťmi sa intenzívne venujem od roku 2010. Dôvod, prečo to robím, je najmä ten, že môžem ponúknuť pomocnú ruku a moje skúsenosti. Pamätám si ten čas, keď som mala ja malé deti, takáto možnosť nebola a viem, že by mi to vtedy veľmi pomohlo.

 

Dokážete zhodnotiť efektívnosť Kurzov efektívneho rodičovstva? Akej spätnej väzby sa vám dostáva od rodičov či detí?

Hodnotiť by mali najmä absolventi kurzov. Tí by vedeli povedať, či im kurz zmenil rodinný život, pohľad na deti a výchovu. Za tie roky, čo kurz ponúkam, sú to stovky rodičov, ktorých drvivá väčšina hodnotí kurz ako výraznú pomoc vo výchove. Cez interný dotazník evidujem referencie o ich pozitívnej zmene a prehĺbení vzťahu so svojimi deťmi. Okrem toho, že kurzy stále bežia a sú plné, venujem pozornosť aj tým, čo kurz už absolvovali. Na mesačnej báze organizujem rodičovské kluby, teda stretnutia, kde pripravujem interaktívne stretnutia na rôzne praktické témy. Rodičia tu majú možnosť permanentného vzdelávania, konzultácii, zdieľania a v neposlednej rade aj povzbudzovania. Sú to intenzívne stretnutia, kde je radosť chodiť, počúvať úspešné riešenia a šťastných rodičov a zažívať aj to, že v mnohých prípadoch sa z cudzích ľudí stávajú životní priatelia.

 

Často sa hovorí o tom, že rodina na Slovensku je v kríze. Súhlasíte s tým? Ak je tu kríza, tak kríza čoho?

Kríza môže byť aj výzva. Zdá sa, že tradičná rodina taká, ako si ju predstavuje časť spoločnosti a idealizuje si ju predstavou usporiadanej rodiny z konca 19. storočia, je už minulosťou. Či vtedy bolo všetko v rodine až tak ideálne, je skôr na hlbšiu diskusiu a voľbu relevantných porovnávacích kritérií. Dnešná doba prináša množstvo možností, poznania a slobody voľby. Je úžasné, ako sa veci hýbu a menia. Ešte pred dvadsiatimi rokmi tu napríklad kurzy efektívneho rodičovstva neboli. (úsmev)

Globalizácia okrem iného prináša okamžitú dostupnosť informácií. Je na nás, čomu dáme prioritu a ako s tým budeme pracovať. Verím, že ľudia majú v sebe zabudovaný správny cit a ťah za skutočnými hodnotami. V tomto som celoživotná optimistka.

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno