Bl. cisár Karol I. Rakúsky: Manželstvo – vzájomná pomoc na ceste do neba

0
36

Keď bol cisár Karol I. Rakúsky v roku 2004 blahorečený pápežom Jánom Pavlom II., nestanovila Cirkev za deň jeho liturgickej spomienky deň jeho zrodenia pre nebo (teda úmrtia), ako to býva obvyklé. Spomienka blahoslaveného Karola sa slávi 21. októbra – je to výročný deň jeho sobáša so Zitou Bourbon-Parmskou. Tým je zdôraznený veľký význam, ktorý malo manželstvo pre duchovný život blahoslaveného Karola.

 

Pomáhali si na ceste do neba

Cat No 70--The Newlyweds at the Reception--Postcard, MimosaHoci išlo o dynasticky vhodný sobáš, pretože Zita Bourbon-Parmská bola dcérou posledného vládnuceho vojvodu z Parmy, a teda náležitou nevestou pre rakúskeho arcivojvodu, bolo ich manželstvo zároveň zväzkom spojeným skutočnou vzájomnou láskou i hlbokou katolíckou vierou. „Teraz si musíme vzájomne pomáhať do neba,“ povedal Karol Zite po ich zasnúbení. „V Ježišovom Srdci sa opäť zídeme,“ zneli jeho slová milovanej manželke, keď v roku 1922 zomieral v jej náručí vo vyhnanstve na ostrove Madeira.

 

S Božou pomocou…

Viera v Krista a vernosť Cirkvi boli nielen Karolovými vlastnosťami, ale boli charakteristické aj pre cisárovnú Zitu, a to vo všetkých situáciách jej dlhého a pohnutého života: keď stála po boku svojho manžela v jeho úsilí o ukončenie I. svetovej vojny a o reformy Rakúsko-Uhorska v duchu sociálnej náuky Cirkvi, o ktoré sa Karol snažil, hoci prevzal krajinu uprostred vojny; keď spolu s ním podnikla nebezpečný pokus o reštauráciu monarchie v Maďarsku (a tým záchranu Maďarska pred komunistickou revolúciou Bélu Kuna); keď trpezlivo znášala strasti vyhnanstva na Madeire a bolesť z manželovho utrpenia a smrti; keď desiatky rokov blúdila po Európe i Amerike z exilu do exilu.

Keď jej manžel Karol zomrel, nemala Zita ešte ani tridsať rokov a čakala ôsme dieťa. Zostala v exile na ďalekom ostrove takmer bez peňažných prostriedkov. So svojou situáciou sa vyrovnala naozaj obdivuhodne: vychovala deti v úcte k odkazu ich otca, poskytla im vzdelanie a odovzdala vieru. Okrem jednej dcéry, ktorá zostala nevydatá, všetky deti uzavreli manželstvo s katolíckymi partnermi a ani jedno z týchto manželstiev sa nerozpadlo. Sama cisárovná zachovala až do smrti vernosť zomrelému manželovi a nikdy sa znovu nevydala. Keď v požehnanom veku 97 rokov 14. marca 1989 zomrela v kláštore vo švajčiarskom Zizers, bola vdovou celých 67 rokov.

 

Po príklade manžela odpustila, a ešte pomáhala

Národy Rakúsko-Uhorska ju spolu s manželom a deťmi nielen vyhnali, ale tiež obrali o celý majetok a ponechali s ôsmimi sirotami úplne bez finančných prostriedkov – a predsa im neváhala odpustiť. Keď chceli Spojené štáty americké po II. svetovej vojne vylúčiť Rakúsko z Marshallovho plánu kvôli tomu, ako jeho obyvatelia vítali Hitlera, bola to práve ona, kto svojím príhovorom u manželiek členov Kongresu toto rozhodnutie zmenila, a tak zaistila povojnovú hospodársku pomoc pre Rakúsko.

 

Prebieha proces blahorečenia

V roku 2009 bol v diecéze Le Mans vo Francúzsku otvorený proces blahorečenia Božej služobnice Zity, manželky a matky, rakúskej cisárovnej, uhorskej a českej kráľovnej (viac na www.beatification-imperatrice-zita.org). V súčasnosti prebieha diecézne skúmanie a vypočúvanie svedkov. Ak bude proces blahorečenia úspešne zavŕšený, bude to v dejinách Cirkvi mimoriadny prípad blahorečenia či svätorečenia panovníckeho páru – prvého od doby cisára Henricha II. a jeho manželky svätej Kunigundy v 11. storočí.

Lucie Cekotová, článok bol publikovaný v časopise Milujte sa! (21/2012, s. 18-19)

 

Zita, cisárovná Rakúska, apoštolská kráľovná Uhorska, manželka a matka rodiny (1892-1989)

Portrét Božej služobnice Zity Princezná Zita Bourbonsko-Parmská sa narodila 9. mája 1892 neďaleko mesta Lucca v Taliansku. 21. októbra 1911 sa vydala za prasynovca cisára Františka Jozefa I., arcivojvodu Karola, ktorý sa stal v roku 1916 rakúskym cisárom Karolom I. a uhorským kráľom Karolom IV. Zita, rakúska cisárovná a uhorská kráľovná, pomáhala svojmu manželovi počas dvoch rokov jeho vlády v úsilí o mier a sociálnu spravodlivosť. V manželstve, pevno stmelenom ľudsky aj kresťansky, a predovšetkým opretom o hlbokú katolícku vieru, sa narodilo osem detí.

Na konci 1. svetovej vojny odišla cisárska rodina do exilu do Švajčiarska a bola deportovaná na portugalský ostrov Madeira, kde Karol 1. apríla 1922 zomrel. Vdova bez ekonomických prostriedkov sa venovala svojej rodine a každému blížnemu, rovnako ako aj cudzím. Cisárovná Zita žila v Španielsku, Belgicku, Quebecu a Spojených štátoch amerických a po 2. svetovej vojne sa vrátila do Európy.

Svoju dušu odovzdala Bohu 14. marca 1989 a 1. apríla toho roku bola pochovaná vo Viedni. Karola Rakúskeho v roku 2004 blahorečil Ján Pavol II. V roku 2008 dala Kongregácia pre kauzy svätých súhlas so začatím procesu blahorečenia Božej služobnice Zity v diecéze Le Mans (Francúzsko).

Preklad: Dušan Caja, foto: http://www.beatification-imperatrice-zita.org/