Manželská vernosť – výzva alebo prežitok?

0
28

Aké sú dnes najväčšie prekážky manželskej vernosti? A čo je to vôbec vernosť? Ako máme čeliť nedorozumeniam a manželským krízam? Sú diskusie túto tému aktuálne aj v našich kresťanských rodinách?

Na prvý pohľad by sa nám mohlo zdať, že mnohými názormi na margo pojmu vernosť sa v našich rodinách ani nemusíme zaoberať. Vieme, ako túto tému prezentujú médiá a na sledovanie seriálov o nevere ani nemáme čas. Počuli sme o toľkých tragédiách, ktoré sú výstrahou. Cudzoložstvo, návod na použitie bol film, ktorého režisérka spáchala samovraždu. Možno sme aj čítali klasiku typu Anna Karenina, či Madame Bovary. A potom, poznáme štatistiky – napriek zdaniu, vernosť je hodnota, po ktorej mladí vyslovene túžia. Preto si nemyslíme, že by sme boli staromódni a že by verný muž mal vymiznúť z povrchu zeme ako sibírsky tiger alebo biela veľryba. Vernosť je krehká hodnota, ale nepatrí do antikvariátu.

No aj medzi kresťanmi sú páry, kde to funguje výborne len navonok. Dosť často manželia sobášení v kostole, pristupujúci ku sviatostiam, majú veľké problémy. Ba neraz sa stane, žiaľ, čoraz častejšie, že situáciu riešia rozvodom! Nad nejednou rodinou hrmia búrky, otriasajú ňou hrmavice, až uragány. Prečo i sama Biblia kladie otázku: „Kto nájde muža vskutku spoľahlivého?“ (Prís. 20,6)

 

Nevera ako prostriedok záchrany?

Definícia v Slovníku spirituality uvádza: „Je to dispozícia vôle, jej slobodný súhlas, ktorým zostávame aktívne pripútaní k jednej osobe, napriek skúškam času a vonkajším prekážkam, ktoré by vôľu prirodzene viedli k zmene.“

Vonkajšie prekážky? Obranné mechanizmy slúžiace na ochranu manželskej vernosti sa dnes vytrácajú. Žijeme v dobe, ktorá vyzdvihuje rozdelené a znovu pospájané rodiny. Nevera sa hodnotí ako „záchrana dvojice“. Za jediné kritérium sa považuje „opravdivý pocit“. Hoci sa na hodnotu vernosti útočilo odjakživa, hoci ju divadlo či literatúra aj kedysi zosmiešňovali, dnes je tu ďalšie zlo. Kardinál Suenens poukázal na to, že „tí, čo na vernosť útočili kedysi, ako napr. André Gide, sa vyhlasovali za amoralistov. No dnes sa tí, čo nás chcú zbaviť záväzku manželskej vernosti, dovolávajú dokonca morálky samotnej“.

 

Hľadajme korene znechutenia

„Ozajstná vernosť nikdy nie je celkom vydobytá,“ hovoria manželia Stagnarovci, autori diela Verné lásky. Bez prestania treba o ňu bojovať. Manželskí poradcovia sa plne zhodujú v tom, že považujú za prvé úskalie vernosti ľudskú pýchu. Autor diela Milovať znamená odpúšťať, kňaz J. Marin, ktorý sprevádza manželské páry v kríze, hovorí, že „tajomstvom vernosti je pokora“. Manželom radí, aby sa spoločne modlili a hľadali príčiny znechutenia. Tie sa môžu nájsť už čase prvých stretnutí, v čase zásnub, ako aj v prvom roku manželstva. Mali by spolu hovoriť o nevyjadrených vzájomných zraneniach, ktoré sa po rokoch dostávajú na povrch.

Duchovný poradca, otec Denis Sonet pripomína, že od detstva nesieme v sebe túžbu po nádhernom splynutí s dokonalou bytosťou, ktorá by bola celkom naša, úžasná, ideálna a ktorá by nás, tak ako matka, nezištne milovala. Pre našu ľudskú krehkosť zostáva táto naša túžba často sklamaná. Len čo sa jeden z manželov cíti byť frustrovaný, a to na úrovni tela (nezhodujeme sa), na úrovni srdca (nepovie mi ani jedno nežné slovo), na úrovni ducha (s ňou si nemôžem podebatovať„), podvedome – alebo aj celkom vedome – bude hľadať niekoho, kto by mu túto túžbu naplnil. Je potrebné jasne si zadefinovať, ktorá z týchto túžob je v nás neuspokojená. A tiež je nesmierne dôležité pozorne vnímať požiadavky a neuspokojenosť partnera. (Od spomínaného autora je u nás k dispozícii český preklad knihy Réussir notre couple pod názvom Dobrý partnerský vztah.)

 

Prijatie odlišnosti

Ďalším úskalím manželskej vernosti je netolerantnosť k partnerovej odlišnosti. M. Machino, autor knihy Klamstvo vo dvojici podčiarkuje nebezpečenstvo, ktorým je oneskorený objav, že partner je inakší. Nevieme prijímať odlišnosť druhého ako pozitívnu vec. Podľa špecialistov sa pevné a krívajúce manželstvá líšia práve schopnosťou vysporiadať sa so vzájomnou rozdielnosťou a následnými konfliktmi.

„Manželský pár,“ hovorí otec Sonet, „je spojením od základov rozdielnych osobností. Druhý má iné predstavy, iné reakcie. Láska je prispôsobovanie sa tomu druhému. A to je možné len prostredníctvom komunikácie. Priveľa začínajúcich dvojíc akoby nasadlo vďaka svojmu áno na lietajúci koberec. Myslia si, že vernosť je daná raz navždy týmto súhlasom. Vernosť nás však zaväzuje, aby sme sa neustále a po celý život navzájom prispôsobovali a zosúlaďovali, a brali pri tom do úvahy vývoj svojho partnera.“

Prof. Notarius (riaditeľ Centra rodinnej psychológie na Katolíckej univerzite vo Washingtone) upozorňuje na omyl problematických párov, ktoré vidia vždy v druhom príčinu vlastnej nespokojnosti; nehľadajú ju nikdy v náhode alebo vo vonkajších okolnostiach, a tak nevedia vyjsť zo začarovaného kruhu negatívnych postojov.

 

Ničitelia vzťahov

Taliansky psychiater a sexuológ Pasini vidí jednu z príčin lability vzťahu manželov v oddelení ich vlastného života od úlohy privádzať na svet deti, resp. mať početnú rodinu. Ovzdušie sebalásky zdôrazňujúce potreby jednotlivca, jeho sebarealizáciu a kariéru tiež často vedie k rozvodom.

Prof. Gottman zo štátnej univerzity vo Washingtone zasa kritizuje štyri osobitne škodlivé postoje, čo najčastejšie vedú k drámam: ostrá kritika, pohŕdanie, sebaobrana a zaujatosť sebou. Podľa tohto bádateľa tieto postoje jedného disponujú druhého z manželov k odchodu. Nazval ich štyrmi apokalyptickými jazdcami.

 

Kríza ako výzva

Avšak aj samotná kríza môže byť pozitívnym javom. Sme krehké a konfliktogénne ľudské bytosti a aj celý náš život je akoby reťazou kríz. Kríza však môže byť zdrojom novej vitality, lepšej komunikácie. To, čo je pevné, neraz stojí len na tom, čo je ťažké. Krízy často vyplývajú z toho, že partneri neodpovedajú na vzájomné výzvy, na volania vyjadrujúce potrebu pozornosti, ocenenia, vypočutia, pochopenia, zmyslovej radosti, uspokojujúceho manželského vzťahu a pod. A sú to tiež volania o pomoc, výkriky trpiaceho partnera vyjadrené slzami, trucovaním, mlčanlivosťou, pomstychtivosťou, strachom, chorobou.

V kresťanskom chápaní, sú však kríže a krízy predzvesťou vzkriesenia. A o tom nabudúce…

 

Úvodná fotografia: dotshock / shutterstock