Manželia Žiakovci: Je dôležité budovať osobný vzťah s každým dieťaťom zvlášť

0
0

Čoskoro bude na Kysuciach stáť váš svojpomocne postavený slamený dom s hlinenými omietkami. Čo vás priviedlo k takejto nekonvenčnej voľbe?

Matej: Čítal som na internete o tradičných starých domoch a v prvom momente ma zaujala finančná výhodnosť oproti štandardným murovaným domom. No postupom času, ako sme chodievali na rôzne workshopy a aj pomáhať pri výstavbe hlineno-slamených domov iným ľuďom, uvedomili sme si, že najväčšou výhodou týchto obydlí je po prvé to, že nie sú záťažou pre životné prostredie a po druhé, že človek má počas procesu výstavby úplne iný pocit z práce a materiálov ako na „klasických“ stavbách: vidí pri stavenisku pobiehať deti a nemusí sa vôbec obávať, čo chytajú, s čím sa hrajú a či to nie je ich zdraviu nebezpečné. Ťažko to opísať slovami…

V akej ste teraz fáze stavby?

Matej: V týchto dňoch šťastlivo dokončujeme drevenú konštrukciu a s pomocou našich tesárov budeme dávať škridlu

14195343_859248194176951_727250573262695066_oMatej, si organizátorom detského prírodovedného tábora, ktorý sa tohto roku konal už tretíkrát. Ako si sa k tomu dostal?

Matej: Najväčšou inšpiráciou začať s tým boli naše deti. Videl som na nich veľký záujem o to, čo robím ja v práci, a keď som ich zapojil do nejakých jednoduchých prác, ktoré nevyžadovali vysokú odbornú úroveň, boli nadšené. Ďalej to súviselo s naším spoločenstvom: keď sme mali duchovnú obnovu alebo inú spoločnú akciu, so všetkými deťmi som robil nejaké prírodovedné aktivity a veľmi sa na to „chytali“. Keď som videl tento záujem, uvedomil som si, že by bolo veľmi dobré vymyslieť pre deti aktivitu, ktorá by sa podobala práci prírodovedcov. S kolegami z prírodovedného múzea sme vymysleli denný tábor, kde sa každý deň hráme na iného odborníka, a tak prejdeme s deťmi témy ako botanika, entomológia, hydrobiológia, zoológia, paleontológia – hravou formou a prispôsobené ich mentálnej úrovni. Najlepšie na tom je, že deti sa nielen prizerajú, ale všetko si vyskúšajú – dáme im do ruky lupy, pinzety, sieťky a reálne sa stávajú malými vedcami.

Ako dopadol tento ročník?

Matej: Výborne, z roka na rok máme stále viac a viac záujemcov, až sa nám hlási viac detí, ako dokážeme prijať. Ohlasy rodičov sú tiež veľmi pozitívne. Dokonca niektorí rodičia sa tiež zúčastnili niektorých dní a aj oni sa zapájali do aktivít, lebo mnohé z toho o prírode nevedeli.

da7a2832

 

Andrea, si aktívnou redaktorkou portálu zastolom.sk Aká je tvoja vízia v tvorbe jeho obsahu pre čitateľov?  

Andrea: Som veľmi rada, že môžem byť súčasťou redakcie a v mnohom ma to obohacuje. Keď počas tohto obdobia s deťmi doma cítim, že ma niečo inšpiruje, alebo mám chuť niečo vytvoriť, tak napíšem článok alebo blog. Vyplýva to z môjho každodenného života a prežívania.

Žijeme v dobe, kedy mnohí vo vzťahu hľadajú dokonalosť a keď ju nenachádzajú, odchádzajú preč a zatvárajú dvere. Ako pristupujete k problémom, či drobným nezrovnalostiam?

Matej: Kým sme ešte nemali deti, tak sme riešili všetko, mohli by sme povedať až banality. Každú vec, ktorá medzi nami trochu zaškrípala alebo by len mohla zaškrípať, sme „prevracali“ z každej strany. Na začiatku nášho spoločného života sme sa úporne snažili o akúsi dokonalosť, no ovocím toho bola len frustrácia, že sa všetko nedá vyrozprávať. Teraz, keď sa naša rodina rozrástla o štyroch ďalších členov, riešime len to najdôležitejšie a vážne. Prijali sme, že nie všetko je dokonalé a nie všetko dokážeme vyriešiť vlastnými silami.

Andrea: Hlavne predpokladáme dobré úmysly toho druhého. Nie je to vôbec jednoduché, no je to vzťahy zachraňujúce (úsmev).

Mohli by ste spomenúť aj niektoré „vrcholy a priepasti“ vášho doterajšieho manželského života?

Matej: Na priepasti si nespomínam, ja som taký, že keď niečo ťažké vyriešime, celkom ľahko a rýchlo na to zabudnem. Potom o pol roka si spomeniem, že niečo sme riešili, ale čo to bolo, netuším. K vrcholom určite patria pre mňa narodenia našich detí – každé jedno bolo výnimočné. Ďalšou veľkou radosťou boli úspechy pri vybavovaní povolení pre náš hlineno-slamený dom.

Andrea: Vnímam náš spoločný život ako šťastný a harmonický, preto možno jeho vrcholy a priepasti nie sú také markantné. No istotne každý jeden deň prežívam aj sklamanie z nenaplnených očakávaní, zo svojich slabostí a slabostí toho druhého, ako aj radosť z toho, že môžeme ísť životom spoločne. Niekto by mohol povedať, že dokopy nič nemáme, pretože nevlastníme veľké statky. No Boh mi požehnal úžasného manžela, ktorého ľúbim, krásne zdravé deti a máme všetko, čo nevyhnutne potrebujeme.

da7a0730

Chodíte spolu ešte na rande?

Matej: Naposledy sme boli na konci júna (smiech). Nie je to zatiaľ ideálne, ale snažíme sa k tomu priblížiť.

Ako by to teda malo podľa vás vyzerať?

Matej: Ideál je mať spoločný čas aspoň raz za týždeň a ísť von, prechádzať sa, zmeniť prostredie.

Andrea: Pre nás je teraz ťažké ísť niekam von do mesta. Radšej si spravíme rande doma, keď deti zaspia večer o deviatej. Vtedy si sadneme a rozprávame sa, čo sme prežili cez deň, ale aj čo prežívame vnútorne.

Ste jednými z prvých členov spoločenstva Hlas na púšti, ktoré v obmenách funguje už štrnásť rokov. Ako sa v priebehu času menila vaša služba v ňom a ako konkrétne vyzerá teraz?

Matej: Toto spoločenstvo vzniklo prerodom zo stredoškolského spoločenstva absolventov gymnázia a malo víziu pripravovať duchovné obnovy pre gymnazistov. Teda pre členov spoločenstva to znamenalo „byť stále pri Ježišových nohách“ a z toho čerpať a odovzdávať mladým ľuďom. Potom sme robili raz za mesiac verejné chvály v Gymnáziu sv. Františka z Assisi v Žiline. A neskoršie tým, že sme sa postupne všetci členovia stávali rodičmi, sa spoločenstvo premenilo na komunitu s víziou duchovne podporovať jeden druhého, modliť sa spoločne, zdieľať svoje rodinné starosti aj radosti.

Akým spôsobom teraz spoločenstvo funguje?

Matej: Raz za mesiac v nedeľu máme veľké stretnutie všetkých členov aj s rodinami. Máme spoločnú modlitbu, niekto si pripraví prednášku a zdieľame sa. Stretávame sa v priestoroch Gymnázia svätého Františka z Assisi. Potom sa snažíme mať každý druhý týždeň malé stretnutie, kde sa len modlíme. Tiež máme raz za pol roka rodinnú víkendovú duchovnú obnovu pod záštitou dominikánov.

Mohli by ste ešte bližšie opísať váš modlitebný život?

Matej: Každé ráno sa snažím približne trištvrte hodinu obetovať Bohu v modlitbe breviára, rozjímaním nad Svätým písmom a vlastnými prosbami a chválami. Cestou vo vlaku sa modlievam ruženec. Čo sa týka rodinnej modlitby, každý večer pred spaním sa všetci stretneme a modlíme sa.

Andrea: V tomto období sú mojou osobnou modlitbou každodenné „strelné“ modlitby, vďaky, prosby… Snažím sa všetky situácie, ktoré mi prináša deň, obetovať Pánovi za rôzne úmysly. Aby moje námahy aj radosti nešli len tak „do prázdna“. Takýmto spôsobom moja denná rutina, na prvý pohľad monotónna a únavná, naberá úplne iný zmysel a rozmer.

Máte spolu štyri nádherné deti. Akým spôsobom ich vychovávate k viere?

Matej: Predovšetkým vlastným príkladom. Keď deti vidia, že my sa modlíme, že chodievame do kostola a snažíme sa dodržiavať princípy kresťanskej lásky… Čo sa týka ich osobného vzťahu s Bohom, my ich môžeme nasmerovať, no prídu vo svojom dospievaní do bodu, kedy sa sami budú musieť rozhodnúť. To môžem ako rodič podľa mňa ovplyvniť len svojou modlitbou za to, aby sa rozhodli pre Krista. Ďalej podľa liturgického obdobia pre deti vymýšľame rôzne aktivity, napríklad, počas adventu sme do pokladničky zbierali papieriky, na ktorých boli napísané dobré skutky, čo deti urobili, a potom sme pokladničku dali pod vianočný stromček ako dar pre Ježiška.

da7a0725

Kde vo svojom rodinnom živote stretávate Boha najintenzívnejšie a najhlbšie?

Andrea: Pri všetkých zlomových udalostiach nášho života sme prežívali, že Boh sa o nás stará. Napríklad, keď som sa dozvedela, že čakáme naše prvé dieťatko, práve som menila zamestnanie. V novej práci v jednej reklamnej agentúre sa mi darilo veľmi dobre a nadriadení boli s mojimi výsledkami veľmi spokojní. To ma akosi uistilo, že je to pracovné miesto, s ktorým môžem počítať pri návrate z rodičovskej dovolenky. No keď som zmienila tehotenstvo mojej šéfke, takmer zo dňa na deň som dostala výpoveď. Niesla som to veľmi ťažko, nečakala som to. O mojej situácii sa dozvedela Marcelka Dobešová z Fóra života. Vtedy sme sa ešte osobne nepoznali, no zavolala mi, že ak chcem, môžem u nich pracovať aspoň do pôrodu. Bola som nadšená, že sa Pán takto postaral a že môžem robiť ešte aj niečo užitočné a zmysluplné. Dokonca z toho vznikla dlhodobá spolupráca s Fórom života.

Matej: Spätne to vnímame tak, že tá výpoveď bola v podstate požehnaním.

Rozhodli ste sa svoje deti vyučovať doma. Čo boli hlavné dôvody tohto rozhodnutia?

Andrea: Myšlienka našej domácej školy v nás dlhodobo zrela. Prvýkrát som sa s ňou stretla v materskom centre, kedy naša prvorodená, Terezka, mala asi dva roky. Spomenula som to Matejovi, ten o tom neskoršie čítal a pomaly sme boli pre to viac a viac nadšení. Definitívne sme sa pre túto možnosť rozhodli, keď mala Terezka približne päť rokov. Mne osobne domáca škola veľmi imponovala, no priznám sa, keby som nemala za manžela Mateja, asi by som sa do toho neodvážila. Je mi v tom veľkou podporou. Takisto sa mi veľmi páči, ako deti domácou výučbou preberajú Matejove nadšenie z prírody okolo nás: prirodzeným spôsobom, ako trávia spolu čas, sa deti učia o cicavcoch, hmyze, vtákoch a majú pre poznanie prírody veľkú vášeň.

Matej: Prvé poznanie o svete dieťaťu vždy sprostredkováva rodič. Pamätám si, ako Terezka, keď sme sa spolu viezli v aute, prvýkrát prečítala nejaké slovo z bilbordu. Normálne ma to dojalo k slzám. Bol to silný zážitok z uvedomenia si, že sme ju my naučili čítať. Tiež túžim vštepovať do našich detí isté dobré návyky a svetonázory.

img_7531

Čo bolo v začiatkoch najnáročnejšie?

Andrea: Skĺbiť potreby všetkých členov rodiny v tom istom čase.

Dnes majú kresťanskí rodičia k dispozícií nie len kvalitné základné školy, ale aj materské školy. Stalo sa vám niekedy, že ste zapochybovali o tomto vašom rozhodnutí v domnienke, že toto by bola jednoduchšia a možno aj lepšia cesta?

Andrea: Raz na stretnutí domácich školákov niekto povedal, že domáca škola je pre každé dieťa, ale nie pre každého rodiča. Je to veľmi náročné, ale cítim, že je to naša cesta a Božie riadenie. Obohacuje nás to všetkých a i keď sa niektorý deň nevydarí a mám pocit zlyhania, keď sa pozriem na to s odstupom, je to činnosť, ktorá ma napĺňa.

Andrea, akým spôsobom si robíš psychohygienu od tvojich každodenných povinností v domácnosti?

Raz do týždňa som chodievala behať, buď sama alebo s mojou priateľkou zo spoločenstva. No istou formou psychohygieny je aj to, že keď večer zaspia deti, rada ostanem dlho hore, kedy si robím svoje veci, oddýchnem si a porozprávam sa s Matejom.

da7a1402

Matej, máš so svojím synom vyhradený nejaký špeciálny „chlapský“ čas?

Zapájam nášho Ondrejka do niektorých prác na stavbe domu, aby ich vyslovene robil so mnou alebo pri mne. Vymyslel som mu aj krúžok. Nazvali sme ho Krúžok bojovníkov – chodíme raz do týždňa na hodinu do telocvične a tam si urobíme tzv. Rambo-dráhu, po ktorej Ondrej beží, preskakuje rôzne prekážky, šplhá sa po lane, lezie po rebrinách, potom hráme chvíľu futbal a na záver sa na žinenkách akože bijeme alebo zápasíme. Potom ešte aj spolu s Terezkou chodievame my traja do prírody, kde natáčame prírodovedné videá ako časť výučby prvouky a angličtiny.

Vedeli by ste vymenovať 3 kľúčové veci pre dobrý manželský život a 3 zásadné veci pre dobré rodičovstvo?

Matej: Pre manželstvo je to „napojenie“ na Boha a osobný vzťah s ním. Potom odpustenie a ochota komunikovať.

Andrea: Pre mňa je v rámci komunikácie dôležité hovoriť si aj maličkosti a podrobnosti – vypovedať očakávania, drobné strachy, sklamania, bežné radosti a ocenenie. Keď je niečo pomenované slovami, je pre mňa oveľa jednoduchšie to odpustiť. Pre rodičovstvo je kľúčové spoliehať sa na Pánove milosrdenstvo, ktoré doplní všetko, na čo my nestačíme, ďalej dobrý osobný príklad a tretia vec je rozvíjanie osobného vzťahu s každým jedným dieťaťom zvlášť.

 

Matej Žiak sa narodil v Banskej Bystrici. Vyštudoval ekológiu na UK v Bratislave so zameraním na hydrobiológiu. Teraz pôsobí v Slovenskom národnom múzeu v Martine. Vo voľnom čase rád zachytáva krásu prírody a živočíchov v ich prirodzenom prostredí objektívom fotoaparátu.

Andrea Žiaková sa narodila v Žiline. Úspešne ukončila odbory učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a estetiky na UK v Bratislave. K jej hobby patrí kreatívna práca pre portál zastolom.sk a vytváranie tepla a bezpečia domáceho krbu. S Matejom si povedali svoje áno 7.7.2007. Bývajú v Žiline a majú spolu štyri deti: Terezku (8), Ondreja (5), dvojičky Barborku a Máriu (2).

 

Fotografie: súkromný archív Žiakovcov

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno