Manželia Kramarčíkovci: Evanjelizovať cez priateľské vzťahy môže každý kresťan

0
52

Ste koordinátormi malých skupiniek v Akadémii rodiny. Čo si môže človek pod tým predstaviť?

L: Akadémia ponúka rôzne kurzy pre manželov a rodičov na témy vzťahov a výchovy. Cieľom je vzdelávať manželov a rodičov, aby sa mali radi vo všetkých obdobiach manželstva a správne vychovávali svoje deti.

Každý kurz sa skladá z niekoľkých prípadových štúdií, z anglického prekladu case studies, čo je v podstate konkrétna situácia fiktívnej rodiny opísaná na dvoch-troch stranách textu. Manželský pár robí štyri aktivity s daným prípadom: najprv si každý preštuduje problém individuálne a zapíše si, aké vidí úskalia danej situácie a aj nápady na riešenie. Po druhé, manželia si prípad prejdú spoločne, zdieľajú, čo si zapísali a hlavne sa dohodnú, ktoré situácie sú problémové pre oboch a ako by ich riešili, keby sa v niektorej z nich ocitli oni. Tretím krokom je stretnutie malej skupinky, to znamená s ostatnými pármi, a konfrontácia riešení medzi sebou. Úlohou mňa a Zuzky je toto stretnutie zorganizovať a „moderovať“ diskusiu. Štvrtým krokom je stretnutie úplne všetkých účastníkov daného kurzu. Na toto stretnutie je pozvaný rečník, ktorý sa vie najviac orientovať v danej problematike. Vypočuje si zhrnutia riešení v malých skupinkách a v jednotlivých prípadoch poukáže na najdôležitejšie veci.

 

Ako napríklad vyzerá jednotlivý prípad z kurzu?

Z: Práve teraz sme v rámci kurzu Prvé kroky preberali zaujímavý prípad: rodičia sa nemohli vyspať, pretože k nim každú noc chodilo do postele dieťa. Ten prípad, ako je opísaný v materiáloch, ktorý dostávajú manželia na preštudovanie, nenavodzuje jasné riešenia. Je to len opis situácie. Na stretnutí malej skupinky sa rozprúdila poriadna diskusia, lebo niekto považoval za úplne super, že dieťa spáva v manželskej posteli; iní mali pádne výhrady voči riešeniu kúpiť väčšiu posteľ, aby sa vyspali všetci (úsmev).

 

K akému záver ste teda prišli?

Z: My osobne sme našu Máriu odučili spávať v manželskej posteli tak rýchlo, ako to išlo, a vnímame to ako veľmi pozitívny krok.

L: No cieľom stretnutia malej skupinky nie je ponúknuť instantnú a univerzálnu odpoveď na problémy. Toto riešenie vôbec nemusí fungovať pre všetky rodiny. Ide skôr o to, naučiť sa o tom hovoriť, zhodnúť sa na tom, čo je naozaj problémom a čo treba riešiť.

 

Na aké témy sú zamerané jednotlivé kurzy?

Z: Kurz s názvom Manželská láska je zameraný na vzťah medzi manželmi bez ohľadu na to, či majú deti alebo nie. Ďalšie kurzy sú zamerané viac na výchovu, napríklad kurz Prvé kroky je vhodný pre rodičov, ktorí majú deti vo veku do štyroch rokov.

L: Ďalším kurzom sú Prvé písmená. Ten je zameraný na výchovu detí vo veku zhruba od štyroch do ôsmych rokov.

 

Ako ste sa vlastne k tomu dostali?

Z: O Akadémii sme vedeli už pred našou svadbou a zapojili sme sa hneď po nej. Najprv sme absolvovali kurz Manželská láska, po ktorom nás oslovili vedúci Akadémie, manželia Buriankovci, či by sme sa chceli aktívnejšie zapojiť ako vedúci malej skupinky. Po následnom zaškolení sme absolvovali kurz Prvé kroky už ako koordinátori malej skupinky.

 

Prečo ste chceli Akadémiu absolvovať hneď po svadbe?

L: Uvedomovali sme si, že na manželskom vzťahu treba poctivo pracovať a ideálne je začať „makať“ hneď na začiatku (úsmev).

Z: Už teraz vnímam, že by sa dal kurz Manželská láska absolvovať aj niekoľkokrát v rôznych obdobiach manželstva a vždy by to bolo v niečom nové. Skvelé napríklad je, že preberanie jednotlivých prípadov kurzu akoby doslova núti manželov komunikovať, spoločne sa zamýšľať a „riešiť veci“.

 

Akadémia rodiny je slovenský projekt?

L: Nie je, prvotne vznikla myslím v  Španielsku pod názvom International Federation for Family Development. Slovenská Akadémia je súčasťou tejto medzinárodnej neziskovej inštitúcie. Jednotlivé prípady a materiály, ktoré sa preberajú na kurzoch, sú tiež prevzaté odtiaľ.

 

Čo má urobiť niekto, kto má záujem absolvovať Akadémiu rodiny?

L: Najlepšie prihlásiť sa cez web stránku.

 

Čo je to „apoštolát priateľstva“?

L: Tento názov pomenováva niečo, čo je tak bežné v našich životoch, až sa to prehliada. Vo svojej podstate ide o najbežnejší spôsob apoštolátu: ohlasovať Kristovu lásku v medziľudských vzťahoch v každodennom živote. Tento pojem často používal svätý Josemaría Escrivá, zakladateľ Opus Dei. On to nazýval apoštolát priateľstva a dôvery. Existuje mnoho spôsobov apoštolátu a tu ide o apoštolát, ktorý môžu robiť úplne všetci fungovaním vo svojich rodinách, v práci, počas oddychu s priateľmi… Tým, ako človek žije svoju vieru každý deň, pretavuje evanjelium do vzťahu k rodine, priateľom, kolegom a ľuďom, ktorých stretne. Je to evanjelizácia cez priateľské vzťahy. A jedine ľuďom, ktorí vám dôverujú, môžete hovoriť o nadprirodzených veciach. Iní jednoducho neuveria.

 

Ako to vyzerá bližšie v praxi?

L: Môže ísť aj o také maličkosti, ako poradiť niekomu dobrý film či knihu, alebo poviem poď so mnou na omšu, pomohla by ti svätá spoveď… Dobré veci, o ktorých viem a ktoré mám, tie chcem zdieľať a rozdávať ďalej ľuďom v mojom okolí. No zároveň nemôže ísť o niečo silené, nemôže ísť o pretvárku. Apoštolát priateľstva človek robí tak, ako žije.

Z: Mnohokrát stačí úprimne sa zaujímať o druhého, vypočuť ho, povzbudiť.

 

Aký je v podstate cieľ apoštolátu priateľstva?

Z: Rovnaký, ako každého iného apoštolátu. Pomôcť ľuďom na ceste k svätosti, ku ktorej sme všetci povolaní. Sprevádzať ľudí bližšie k Bohu.

 

Žijete apoštolátom priateľstva aj v Akadémii rodiny?

Z: Určite áno, pretože je to náš spôsob apoštolátu. No to neznamená, že Akadémia rodiny je v prvom rade určená pre veriacich ľudí alebo že to je miesto, kde sme sa o ňom dozvedeli. Akadémia rodiny je otvorená pre kohokoľvek, kto sa chce vzdelávať a pracovať na svojich rodinných vzťahoch.

L: Akadémia rodiny je super miesto pre všetkých na spoznávanie iných rodín a nadväzovanie nových priateľstiev. Nejde v žiadnom prípade o „duchovnú“, ale o vzdelávaciu inštitúciu.

 

Je nejaký rozdiel medzi apoštolátom priateľstva a duchovným sprevádzaním?

Z: Sú to úplne odlišné veci. Apoštolát priateľstva je skôr spôsob, akým človek žije. Duchovné sprevádzanie je konkrétny formačný prostriedok k dosiahnutiu svätosti. Duchovné sprevádzanie sa deje väčšinou prostredníctvom rozhovorov o konkrétnych veciach, ktoré človek potrebuje riešiť vo svojom duchovnom živote.

L: Navyše, duchovné sprevádzanie sa deje v cielene vyhradenom čase a „vedome“. To znamená, že duchovný sprievodca aj duchovne sprevádzaný vedia, že teraz sme sa stretli, aby sme riešili to a to. Pri apoštoláte priateľstva ide celkovo o štýl života.

 

Je duchovné sprevádzanie dôležité?

Z: Duchovné sprevádzanie je v istom zmysle až nevyhnutné na napredovanie k svätosti. Ide o to, že sa človek nedokáže objektívne pozrieť na seba a svoje prežívanie.

L: Rád používam prirovnanie duchovného sprievodcu k športovému trénerovi: ak chce byť športovec fakt dobrý, časom si uvedomí, že bez trénera to nejde. Tréner svojho zverenca pozná, vidí ho objektívne, keď je potrebné, vie na neho „pritlačiť“, aby pracoval viac, inokedy stačí povzbudenie, inokedy poradí oddych a zvoľnenie tempa.

 

Máte vy duchovného sprievodcu?

L: Áno, môj duchovný sprievodca je laik, približne v mojom veku. Ďalšie usmernenie dostávame aj od kňazov pri spovedi, no hlavným duchovným sprievodcom nemusí byť len kňaz.

Z: Mňa tiež sprevádza laik, mojou duchovnou sprievodkyňou je žena.

 

Nechýba vám, že laici ako duchovní sprievodcovia nemôžu sprostredkovať sviatosť spovede alebo že nemajú k dispozíciivšetky milosti spojené so zasväteným životom?

L: To, že sme duchovne sprevádzaní laikmi, neznamená, že nechodíme pravidelne na spoveď, takže v tomto smere nepociťujem žiaden deficit. Či vykonáva duchovné sprevádzanie laik alebo kňaz, pôsobí ten istý Duch Svätý a ten má k dispozícii určite všetko (úsmev). Žiaden mandát na milosť nie je.

 

Ako dlho už máte svojich duchovných sprievodcov?

L: Ja približne päť – šesť rokov.

Z: Ja približne štyri roky.

 

Ako prebieha také stretnutie s duchovným sprievodcom?

L: Stretávame sa pravidelne raz za dva týždne, snažíme sa dodržiavať aj rovnaký čas, aby sme sa obaja vedeli dobre pripraviť. Väčšinou to prebieha ako normálny rozhovor o tom, ako sa darí v duchovnom živote, či som sa snažil plniť predsavzatia, ktoré sme si stanovili na poslednom stretnutí. Prípadne rozoberáme niečo, čím aktuálne žijem alebo nejaký môj aktuálny duchovný boj.

 

Napríklad?

L: Napríklad, mesiac október je zasvätený Ružencovej Panne Márii a jednou z vecí, ktoré by mi teoreticky mohol poradiť duchovný sprievodca, je snažiť sa robiť denne konkrétne drobné skutky lásky k Panne Márii, napríklad dať si jej malý obrázok do peňaženky či na pracovný stôl a pozdraviť ju „strelnou“ modlitbou vždy, keď platím alebo začínam pracovať. Možno že je to len drobnosť, no je to veľká posila v duchovnom zápase. Duchovný sprievodca akoby dohliada na napredovanie v týchto postupných krokoch. Jedno naše stretnutie môže trvať od dvadsiatich minút až po dve hodiny, podľa potreby.

Z: Ja sa stretávam s mojou duchovnou sprievodkyňou väčšinou každý týždeň. No keď sú, napríklad, deti choré, nemusí sa to podariť. Vtedy sa snažíme stretnúť tak skoro, ako to ide. Jednou z otázok, ktorú tiež rozoberáme, môže byť už spomínaný apoštolát priateľstva: či som sa napríklad snažila každý deň preň niečo spraviť, modlitbou, konkrétnym rozhovorom s kamarátkou alebo priateľským telefonátom.

 

S akými nástrahami sa stretávate pri duchovnom sprevádzaní?

Z: Úprimnosť je nevyhnutná za každých okolností pri duchovnom sprevádzaní. Nemá význam niečo prikrášľovať či skrývať. Ďalšia nástraha je skĺznutie k akejsi vlažnosti pri príprave na jednotlivé stretnutia s duchovným sprievodcom. Nemôže to fungovať tak, že si spomeniem, že o päť minút mám stretnutie s duchovným sprievodcom, tak teda idem, veď „Duch Svätý niečo povie“. Modlitba pri príprave má svoje nezastupiteľné miesto.

L: Veľmi dôležitá je poslušnosť a tiež modlitba za toho, kto ma vedie.

 

Čo by ste odporučili niekomu, kto by chcel byť duchovne sprevádzaný?

Z: Hľadať takú osobu, ktorej dôveruje, ktorá vedie dobrý kresťanský život, pristupuje k sviatostiam, má svojho duchovného vodcu a ktorá je kresťansky formovaná cez duchovné obnovy, duchovné cvičenia, dobrú literatúru…

L: Odporučil by som začať hneď dnes, resp. ak to človek nestihne teraz, tak určite zajtra (úsmev). Súhlasím so Zuzkou, plus ten človek by mal byť nejakým spôsobom začlenený do hierarchie Cirkvi, aby bola garantovaná pravosť viery. Záleží tiež, ku ktorej spiritualite má človek blízko. My sme obaja sprevádzaní laikmi, ktorí sú veriaci prelatúry Svätého Kríža a Opus Dei. Vo všeobecnosti môžem povedať, že duchovné sprevádzanie je mimoriadne efektívny nástroj na zintenzívnenie osobného duchovného života.

 

 

 

 

Zuzana Kramarčíková pochádza z dedinky Sihelné. Vyštudovala ekonomickú a finančnú matematiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Od roku 2014 je vydatá a momentálne je na materskej dovolenke s dcérkami Máriou (2 roky) a Hankou (7 mesiacov). Vo svojom voľnom čase rada pečie alebo si zahrá bedminton.

 

Lukáš Kramarčík pochádza z Námestova. Úspešne ukončil Stavebnú fakultu STU v Bratislave a študoval aj na Technical University of Denmark v Kodani. V súčasnosti pôsobí ako autorizovaný stavebný inžinier a statik so špecializáciou na historické konštrukcie. Jeho hobby sú história, hudba, autá a obnova pamiatok. S rodinou žije momentálne v Bratislave.

 

Foto: súkromný archív

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno