Manželia Andrea a Michal Mikolášikovci z Oravy celý život nasledujú odkaz Matky Terezy

6
31

 

Odmalička mala pani Andrea k chudobným veľmi blízko. Myslela si, že sa vydá inou cestou – cestou misií, ale keď stretla svojho budúceho manžela, pomáhať začal aj on. S manželom vychovávajú tri deti a popri tom všetok svoj voľný čas venujú dobročinnosti. Sama hovorí, že nikde tak nestretla živého Krista, ako v chudobných a biednych rodinách.

 

Ako ste sa dostali k pomoci, odkiaľ sa u Vás vzala myšlienka, že by ste mali pomáhať núdznym?

Ako malá som dostala dar od Boha. Už v detstve sa mi zapáčilo navštevovať rodiny, ktoré boli biedne, chudobné, núdzne, týrané… hlavne deti, ktoré trpeli. Tam som trávila veľa času ako dievča. Niekedy sa na mňa až mamka hnevala, pretože v tých rodinách to vyzeralo všelijako a potom mala so mnou robotu, ale stále ma to k nim ťahalo. Cítila som, že mojím poslaním je pomáhať núdznym rodinám. Mojich rovesníkov mi bolo vždy veľmi ľúto. Keď som už bola tínedžerka, spoznala som svojho manžela, ktorý bol veriaci a v mojom živote nastalo veľké duchovné obrátenie. Dostala som do daru vieru v Boha. Nebola som rodičmi odmala vedená ako kresťanka. Vo svojich šestnástich rokoch som pochopila niektoré veci, a tak som svoje dobročinné poslanie začala chápať aj z inej strany, duchovnej. Kto pomáha sirotám, chudobným, trpiacim… akoby videl skutočného Krista. Preto som sa rozhodla ísť študovať za zdravotnú sestru. S mojím budúcim manželom sme sa kamarátili a láska prišla až neskôr, pretože ja som sa chcela vydať úplne iným smerom. Túžila som ísť na misie. Mojím celoživotným vzorom je Matka Tereza. Chcela som sa rovnako ako ona rozdať druhým a môj manžel je rovnaký typ ako ja. V začiatkoch nášho vzťahu sme mali v tomto k sebe veľmi blízko.

 

Pamätáte si ešte, ktorá rodina bola v nezištnej pomoci Vaša prvá?

Bola to pomoc rodine, ktorá vychovávala viacej detí. Rodičia boli alkoholici a až neskôr sme zistili, že svoje dcéry zneužívali. Preto sme sa o jedno z nich starali. To dievčatko cítilo, že by chcelo byť naše, ale nebolo to možné, pretože sme ešte študovali, ale veľa voľného času sme trávili spolu a pomáhali jej. Pripravili sme ju aj na prvé sväté prijímanie. Už vtedy sme zistili, že našim spoločným poslaním je pomáhať núdznym a to nás spája dodnes. Teraz je už z tohto dievčatka matka dvoch detí, dievčatiek. Je pracovitá, šikovná, uchytila sa a veľmi sa z nej tešíme. Radi ju navštevujeme ako našu prvú duchovnú dcéru. Otec jej už zomrel, upil sa k smrti. Stará sa aj o svojich mladších súrodencov, ktorým pomáha, lebo sú na dne. Toto boli začiatky, ktoré nás viedli cestou pomoci blížnym. Už vtedy sme našli v dobročinnej práci zmysel, pretože sme videli, že to, čo sa seje, sa neskôr aj žne.

 

Pre niektorých sa zdá byť zvláštne, ako človek vedený Duchom Svätým pracuje, pretože si nič neplánuje. Ako je to s Vami?

Keď sme sa neskôr s manželom vzali a ja som začala pracovať v nemocnici, čoraz viac som cítila, ako ma vedie Duch Svätý. Moje aktivity si preto nikdy neplánujem. Pre niekoho sa to zdá byť nelogické, ba až divné, ale ja to tak cítim. Akoby mi Boh zoradzoval úlohy, ukazoval mi cestu a pre mňa to nie je žiaden chaos. Ten čas je presne taký, aký má byť. Keď sa celá vložím do Jeho rúk, tak mi ukáže presne čo a kde. Dokonca aj s ľuďmi, s ktorými sa stretávame a ktorým pomáhame, v ambulancii aj v okolí, všade, kde sa pohybujem. Akoby som vycítila, to je jeden z darov, ktorý v sebe mám, že ten človek je núdzny a potrebuje pomoc. Niekedy mi to povedia aj iní ľudia.

 

Pomoc núdznym je široký pojem. Ktorí ľudia od Vás dostávajú najčastejšie pomoc?

Pomoc núdznym v sebe zahŕňa venovanie sa rôznym činnostiam a nie je to špecifikované. Kde treba, tam sa pomáha. Najmä však týraným ženám, opusteným deťom v rodinách, materiálne núdznym, ale aj mnohým iným. Ja to robím tak, že chodím priamo do terénu, do rodín. Navštevujem ich, rozprávame sa s nimi…

 

Fungujete však ako súkromná osoba. Je obdivuhodné, že pomáhate viacerým rodinám, a pritom nemáte ani žiadnu neziskovú organizáciu…

Presne tak. Sama nemám žiadnu organizáciu. Veľmi veľa času strávim v teréne, preto by som nemala čas na povinnosti, ktoré sú s organizáciou spojené. Nemám mejl a sociálne siete nevyužívam. Bolo by to odo mňa nezodpovedné a nestíhala by som fyzicky pomáhať, ak by som mala viesť aj administratívu. Som však zastrešená pod občianskym združením Misia mladých, ktorý vedie môj veľmi dobrý kamarát Tonko Michalica. Navzájom spolupracujeme a veľmi dobre spolu vychádzame. On mi dá tipy na rodiny a ja jemu poskytnem pomoc s rôznymi aktivitami pre rodiny. S organizáciou pod vedením pána Michalicu vedieme rôzne voľnočasové aktivity pre núdzne rodiny z okolia na Orave. Stretávame sa raz do mesiaca a venujeme sa deťom, matkám, napríklad pre nich pripravujeme tvorivé dielne, aby sa odreagovali. To je však len čerešnička na torte, pri ktorej si oddýchneme. Tá mravenčia každodenná práca spočíva v tom, že sa ide do rodín pomáhať, riešiť problémy.4

Tento rok sa pomaly chýli ku koncu. Ktoré činy alebo úspechy sa Vám najviac vryli do pamäti a na ktoré nezabudnete?

Tento rok sa nám podarilo úspešne doviesť na liečenie až troch alkoholikov. Tešíme sa tomu, lebo v ich rodinách sa diali veľmi zlé veci a pre nás je to veľký úspech. Každý, kto sa stretol s človekom, ktorý je závislý na alkohole, vie, aké ťažké a problematické je ho zlomiť, aby si priznal, že má vážny problém a šiel sa liečiť z tejto závislosti.

 

Tento rok sa toho veľa podarilo, ja konkrétne som si vzala dcérku jednej mamky alkoholičky na prázdniny. Bola u nás v lete pod našim dohľadom. Podpísali sme jej dočasnú starostlivosť. Bývala u nás, kým sa jej mamka liečila – mimochodom, veľmi úspešne. Teraz je už doma tretí mesiac a alkoholu sa nedotkla, dokonca sa chystá pracovať. Vyzerá to tak, že bude mať prácu na trvalý pracovný pomer. V práci sa osvedčila, nabrala druhý dych… Ľudia po liečbe úplne inak zmýšľajú a my sa z toho tešíme.

 

Momentálne sa staráme o deti, ktoré majú len jedného rodiča, alebo ktoré rodičia bijú, tak ich trochu vedieme, ukazujeme im tú správnu cestu. V týchto rodinách už druhý rok beží projekt, v ktorom ide o sadenie. V sociálne slabších rodinách, ktoré majú vhodné priestory, sa sadia semiačka. Ak priestor nemajú, prenajmeme im pôdu z družstva a sadia tam rôzne plodiny, zeleninu, hlavne tekvice. Na tekvice sme sa zamerali tento rok. Vypestované potom predávame a výťažok ide práve týmto rodinám.

 

20160521_192335

 

Ako vyzerá pomoc, ktorú poskytujete týraným ženám a matkám, ktoré boli nútené utiecť z domova?

Práve teraz máme dve týrané matky s deťmi, ktoré ostali na ulici. Nemali ani kde prespať, tak sme im vybavovali pobyt v azylovom dome na čas, kým začali samy fungovať. Priniesli sme im šatstvo, hygienické potreby… V azylovom dome pobudli istý čas, potom sme im vybavili prenajatý byt, v ktorom doteraz bývajú. Obidve si našli prácu, príkladne sa starajú o svoje deti a vedú usporiadanú domácnosť. Naša práca v tomto bode funguje už len ako dozor. Dozeráme na nich, ako si nažívajú. Keď sa vyskytne nejaký problém, zavolajú nám, majú na nás číslo a keď sa niečo vážne deje, riešime to aj v noci. Tým, že je to pre nás poslanie, tak sa hneď skontaktujeme s kamarátom Tonkom Michalicom, alebo mi pomáha aj môj manžel.

 

Pomáhate núdznym či je deň alebo noc… Nájdete si čas aj na oddych? Nie ste unavení?

Áno, aj keď sme nonstop k dispozícii, stále je nad nami Pán Boh a dáva nám aj oddýchnuť, aj načerpať novú silu. Raz sa pýtali jedného kňaza, ktorý aktívne pomáha chudobným a núdznym, či nebýva unavený, odpovedal takto: „Nie. Ak vidíte, že má človek po takýchto aktivitách ešte viac sily a energie, to je práca Ducha Svätého, lebo mu ju On dodá…“ Tak to cítim aj ja. Síce som trochu anemická, ale necítim únavu. Fungujeme vtedy, keď treba, vložíme do toho všetky sily – aj duševné, aj fyzické.

 

Akú rodinu riešite akutálne teraz?

Teraz aktuálne pomáhame rodine, ktorá si v minulosti prešla rôznymi problémami. Otec rodiny utiekol, opustil rodinu, stal sa bezdomovcom a tragicky zahynul. Matka, zároveň je aj starou mamou, je už dlhoročná alkoholička. Je navyše dementná a intelektuálne slabučká. Vychovala tri deti, ale dve z nich sú mimo domu. Jedna z nich je taktiež alkoholička a druhý syn je bezdomovec, dlhodobo bol nezvestný a tá tretia, najmladšia dcéra mamy, tej sme sa chytili a chceme jej dať šancu, pretože je to úžasná žena. Nepije, nefajčí, stará sa o mamu, je naozaj zodpovedná, horlivá, trpezlivá, pracovitá…

 

Aký ste mali dôvod zamerať sa práve na tú najmladšiu dcéru spomínanej mamy alkoholičky?

Začali sme si ju viac všímať, lebo je tichučká. Nič nám nepovedala. Svoje problémy nedala najavo, ale dostali sme také indície od iných. Potom sme začali riešiť túto rodinu a kadečo sa zistilo. Jej mamka narobila dlhy, nabrala pôžičky a prišli o byt. Vysťahovali ich na podnet exekútora a momentálne žijú v sociálnom byte. Ako správne poslušná dcéra si však myslela, že jej úlohou je platiť dlhy svojej mamy. Takže boli stále na finančnom dne. Všimli sme si, že táto najmladšia dcéra, ktorá má tiež tri detičky, má veľmi ťažký život. Nemá manžela ani partnera, sama vychováva tri deti a stará sa aj o mamu. Nechápeme však, ako taká jednoduchá žena dokázala vychovať tri nádherné deti. Sú veľmi poslušné, pracovité a úslužné. Jej najstarší syn bude mať už 13 rokov a veľmi pomáha môjmu kamarátovi Tonkovi Michalicovi pri jeho aktivitách. Dievčatá tak troška vediem ja. Jedno malo pred pár dňami 5 rokov a druhá má 9 rokov. Napriek ťažkému životu, ktorý vedie, sa pridali ďalšie problémy. Jej brat, bezdomovec, sa pred nejakým časom vrátil domov a zase začal kolotoč. Babka alkoholička začala ešte viacej piť a jedno dievčatko, jej vnučka má vážne psychické problémy – je anorektička. Deti nedokázali uniesť permanentý stres, nepokoj, bitky… Brat, bezdomovec, ich ešte predtým, ako sa stratil, ohrozoval nožom. Dokonca deti boli svedkami aj násilného sexuálneho obťažovania ich mamky, zasiahli sme. Syna mamy alkoholičky sme presťahovali do Kláštora pod Znievom, do útulku pána farára Masláka a babke alkoholičke sme vybavili liečbu na Prednej Hore. Máme už dohodnutý termín s pani primárkou, schválila jej to aj poisťovňa. Už len čakáme, kým nadíde ten deň, dovtedy sa ju snažíme udržať tak, aby nemala v ruke ani euro. Situácia sa upokojila až potom, keď sa deti dozvedeli, že babka podstúpi liečbu.

 

Snažíme sa im kúpiť aj spotrebiče do domácnosti, lebo nemali žiadne. Mali pokazenú pec, a preto bolo obtiažne variť trom deťom, mame a ešte aj jej bratovi. Doviezla sa im stena, terasa, ktorá sa predávala v bazáre. Táto mamička aktívne pomáhala aj spolu s deťmi, ktoré vedieme aj duchovne. Tieto dievčatká čaká krst a vlastne im budem aj krstnou. Veľmi pekný vzťah sme nadobudli, volajú ma krstná mama, tak sa z toho teším.

 

To však nie je všetko, čo sa Vám podarilo dosiahnuť v tejto rodine…

Keď sme videli, že táto mamka troch detí je ozaj veľmi šikovná, akúkoľvek úlohu jej dáme do rúk, všetko zodpovedne vykoná, tak sme ju troška zamestnali. Aby sa jej vrátili tie financie, ktoré šli na dlhy, pomáha nám, lebo toho máme strašne veľa. V našom okolí sa nájde veľa ľudí, ktorí nám chcú pomôcť. Vo veľkej miere aj šatstvom. Posúvajú nám naozaj kadečo. Je to od nich pekné. Ľudia z azylového domu si zoberú veci, ktoré potrebujú, tie sa následne pobalia a autobusmi sa im to odvezie. Tak sme jej to dali za úlohu. Máme na to priestory, nakúpili sme jej regály z obchodu, ktorý sa u nás rušil a tá mamička nám to pekne ukladá. Núdzni z okolia, ktorí majú záujem, si prídu zobrať to, čo potrebujú a iní zase nám nejaké veci donesú. Najnovšie sme ju chceli nejako finančne podporiť. Nechceli sme jej dať rybu, ale dali sme jej udicu do ruky a naučili ju chytať ryby. Aby jej snaha pomáhať a pracovať pretrvala, tak nám vyrába liečivé mastičky. Zbiera v lese živicu, do toho mieša včelí vosk, ktorý sme objednali a za studena lisovaný olivový olej. To zahrieva a vyrábajú sa živicové mastičky. Nerobíme to vo veľkom, pretože by sme na to potrebovali povolenie, ale kto má záujem, tak si kúpi. Ponúkame to ľuďom v malých množstvách, ktorí nám finančne prispejú dobrovoľne toľko, koľko uznajú za vhodné. Je veľmi šikovná, tak sa z toho veľmi tešíme. Ľuďom, ktorí majú záujem o pomoc a sú usilovní, pomôžeme a dáme im šancu.

 

Na aké problémy blahodárne pôsobí táto živicová mastička?

Je to živica zo stromov jedle a smreka, preto táto mastička slúži protizápalovo a dezinfekčne. Je na vonkajšie použitie, natiera sa na boľavé kĺby, masírujú sa ňou svaly… Ľudia si s ňou potierajú čelá a spánky, keď ich bolí hlava, ďalej pery a nad perami, keď majú suchú pokožku. Pretože je veľmi vláčna, tak si ňou natierajú aj chodidlá. Každému sa osvedčí na niečo iné. Máme veľa darcov, ktorí nám chcú pomôcť, pomáhajú nám finančne a veľakrát sa im za hmotné dary chceme poďakovať. Preto im ich venujeme sa symbolickú odmenu. Nie je stanovená cena. Kto koľko chce, nakoľko ju ocení, pretože tu ide o charitu, dobrovoľný príspevok.

 

Takže pomáhate všade tam, kde ľudia dokážu oceniť Vašu snahu a pomoc…

Áno, pretože nie každý môže za to, v akej situácii sa ocitne. Nie každý má možnosť narodiť sa do rodiny s dobrými hmotnými pomerami. Táto žena bojuje s neľahkým osudom od narodenia a veľmi ťažko sa pretĺka životom, hlavne ak jej nemá ani kto pomôcť, nemá žiadnu rodinu, iba mamku alkoholičku a brata bezdomovca. Preto tí, čo majú toho viac, pomáhajú tým, ktorí toho majú menej a na tom je charita založená. Aj Matka Tereza hovorí, že stačí len presunúť hmotné odtiaľ, kde ho je navyše a darovať tam, kde chýba, aby bol svet vyvážený.

 

Neboja sa nezištní darcovia finančne prispievať, keď je v dnešnom svete toľko oklamaných a podvedených?

Viacerí ľudia nám prispievajú preto, lebo nás už poznajú a niektorí ani dokonca nechcú vedieť, komu idú finančné zdroje, aj keď my im vždy veľmi radi vysvetlíme, kam smerujú. Pred rokom sme dostali dobrý nápad. Jedna onkologicky chorá pani potrebovala našu pravidelnú finančnú pomoc. Sama sa stará o päť detí, navyše bola týraná manželom dlhé roky, preto sa to rozhodla riešiť útekom z domu. Z ich domu, ktorý jej manžel nadobudol za slobodna, nemá žiadny finančný nárok. Presúvajú sa po podnájmoch, čo nie je lacná záležitosť. Rozmýšľali sme preto, ako jej pomôcť aspoň 100 eurami mesačne. Keďže pre jedného darcu je to veľa, tak mi Duch Svätý vnukol nápad. Je nás desať, ktorí pravidelne dávame 10 eur na dobročinnosť. Väčšina z nás má trvalý pracovný príkaz, čiže 10 eur pre jedného nie je až taká veľká záťaž a 100 eur sa takto mesačne nazbiera. Informovali sme darcov o tejto forme pomoci, s čím súhlasili. Každý mesiac jej takto odovzdávam 100 eur. Na záver roka preto týmto darcom zvlášť poďakujem.

 

V pomoci núdznym sa určite nájdu aj situácie, kedy Vás Boh prekvapí pomocou, ktorú nečakáte…

Takéto zázraky Pán koná… Nedávno sa nám podarilo získať chladničku pre rodinu, ktorá ju nutne potrebovala. Mohli sme nahlásiť núdznych jednej firme tu v okolí. Vybrali sme jednu rodinu a napísali sme, čo žiadame. Minulý týždeň im ju doviezli. Sami sme niekedy prekvapení z toho, aké zázraky má pre nás Pán prichystané a my to ani nečakáme. Aj keď sa hovorí, že je ťažká doba, my máme veľa ľudí, ktorí naozaj chcú pomáhať, sú otvorení pre pomoc blížnym a núdznym. Každý máme iné dary a pomáhame inou formou. My máme ten dar, že sme v rodinách, ale sú ľudia, ktorí sú ďalším ohnivkom v pomoci a dobročinnosti. Každý v niečom inom a každý nejako ináč sa posnaží. Každý prínos je pre nás plusom, či hmotným, či iným, zdravotným.

 

Ako pomáhate núdznym zo zdravotného hľadiska?

Po zdravotnej stránke chodím chudobným pomáhať podľa toho, čo potrebujú. Napríklad, keď som šla previazať rany. Poznám aj ďalších ľudí, ktorým sa ani to nebridí a neštítia sa aj takej pomoci, a vtedy ich oslovím. Mali sme jedného pána, ktorý dostal stafilokokovu infekciu, už zomrel. Pri ňom som sa úplne vcítila do pozície Matky Terezy, lebo celé telo bolo posiate zapáchajúcimi ranami. Sama by som to nebola zvládala, tak sa našli ďalší ľudia, ktorí mi pomohli… Každý máme svoje talenty a je dôležité, aby sme ich nezakopali, ale aby sme ich zúročili. Tak ako povedal Pán Ježiš – je jedno, kto a akým spôsobom, ale mali by sme niečo po sebe zanechať, aby náš život mal zmysel.

 

Spolupracujete aj s kňazmi, aby ľudia mali aj duchovné vedenie a zaopatrenie?

Áno, kňazov máme veľmi dobrých, ktorí sú ochotní nám pomôcť. Prednedávnom sme krstili jednu staršiu pani, ktorú sme viedli hlavne duchovne, lebo už bola bezvládna. Bolo jej potrebné pomôcť, tak sme jej vybavili Domov dôchodcov, pretože dcéra jej už zomrela. Viedla ťažký život, bola alkoholička. Keď pomaly nadchádzal jej čas, sama v sebe pocítila túžbu po Ježišovi. Obrátila sa a chcela prijať sviatosti. Oslovili sme kňaza, ktorý bol veľmi ochotný. Prijala krst, prvé sväté prijímanie a birmovku. Sama som jej aj krstná, aj birmovná mama.

 

Pomoc u kňaza som našla, aj keď šlo o spomínaného pána, ktorý mal po celom tele zapáchajúce rany. Keď sa už dostal do alkoholového delíria, stratil sa. Našli ho na ceste, odkiaľ sa dostal na JIS-ku, tak sme poprosili kňaza, a ten mu dal posledné pomazanie. Modlil sa nad ním, pretože už nebol schopný sa vyspovedať a krátko na to zomrel.

 

Spomínam si aj na jednu onkologicky chorú pani, ktorej som bola taktiež krstnou mamou. Zoznámili sme sa v našej ambulancii. Žila ťažkým a niekedy aj hriešnym životom. Bola to mladá žena, ktorá chorobe podľahla. Pred smrťou sa však obrátila a postupne sme ju vovádzali, keď sa jej už nedalo ani chodiť. Vtedy mi to prišlo veľmi zvláštne, pretože za svoj život nikdy nebola v chráme, a napriek tomu dostala tú milosť, keď jej kňaz udelil sviatosť krstu, prvého svätého prijímania a birmovky. Doteraz si na ňu pamätám, pretože, keď som jej posielala gratulačnú sms na narodeniny v októbri minulého roka, priala som jej, aby ju Pán ochraňoval na každom kroku až do nového roku… a jej sa koncom decembra pohoršilo. Nastali komplikácie s dýchaním, pretože jej telo pokryli rozsiahle metastázy. Hopitalizovali ju na paliatíve. Deň pred Silvestrom sme ju navštívili. Držali sme ju silno za ruku, rozprávali sa s ňou a bolo vidieť, aká je šťastná, ako ju viera zmenila. Na Silvestra ju kňaz vyspovedal, pomazal a večer mi už mobil nedvíhala. Na druhý deň ráno, na Nový rok, sme sa už dozvedeli smutnú správu…

 

Aká je odozva ľudí, ktorí sa napríklad uzdravia z alkoholizmu?

Veľmi dobrá. Nepomáhame síce preto, aby sme mali vďaku od ľudí, lebo to by sme plytko siahali, ale zakaždým nás to poteší, pretože to nečakáme. Boh nám to však vždy nejako oplatí. Vrátim sa opäť k mamke alkoholičke, o ktorej dcérku som sa starala počas prázdnin. Bolo to veľmi ťažké, pretože bola v tínedžerskom veku a občas veľmi rebelovala. Jej mamku sme našli vo veľmi vážnom stave. Párkrát bola nezvestná, ušla od dievčaťa, našli sme ho samé v byte. Ostala bez prostriedkov a nechcela nám nič povedať. Jej som tiež birmovná mama, obľúbila som si ju. Po birmovke nám zmizla, chýbal jej už alkohol. Našli sme ju vo veľmi ťažkom stave u jedného agresívneho muža, ktorý ju bránil, ohrozoval nás, no s Božou pomocou sme to zvládli. Bola z nej troska, preto sme ju museli najprv očistiť, aby ju dcérka nevidela v takomto stave. Trápili sme sa, čo bude s dievčaťom. Povedali sme jej, že keď to urobí ešte raz, tak ju nahlásime na sociálku a podáme na ňu trestné stíhanie za týranie maloletého dieťaťa. Nepomohol ani krik, videli sme, že to nemá zmysel. Po dlhšom čase sa to opäť zopakovalo. Volalo nám dievča, že jej mamka je opitá a leží na stanici. Plakalo do telefónu, že nie je schopná ani komunikácie. Tak sme ju odviezli a po pár dňoch bola opäť nezvestná. Tentokrát sme ju už nemohli nikde nájsť. Máme kontakty aj medzi najnižšou sociálnou vrstvou, takže vieme o miestach, kde sa notorickí alkoholici zvyknú zdržiavať. Vtedy sme si už mysleli, že sa jej niečo stalo.

 

Pamätám si, že bol Deň detí a ona nevedela, kde má mamku. Zo školy sa chystali na výlet, ale nemala peniažky, aby mohla ísť s nimi. Nakoniec sme ju vzali my s manželom, aby mala pekný deň. Po týždni sa mamka náhle zjavila, tak sme hneď konali. Boli sme dohodnutí s primárkou na psychiatrii s tým, že jej dáme na výber – buď hospitalizácia alebo trestné stíhanie. Bola vyľakaná. Odviezli sme ju na oddelenie a dievčatko sme vzali k sebe. S dievčaťom som najprv šla k psychologičke, pretože sa u nej prejavila hlboká neuróza, búchala si hlavu o stenu, bola vystresovaná. S jej mamkou sme urobili ešte skúšku, keď sme ju nechali pred nemocnicou s tým, že vstúpiť musí chcieť sama. To bola posledná kvapka dôvery k nej, ale vošla a o hodinu nám volala, že je hospitalizovaná. Absolvovala trojmesačnú liečbu. Pravidelne sme ju navštevovali, aj s jej dcérkou, pretože bola veľmi nahnevaná na mamku a to nebolo dobré. Tam som zažila prvé krásne chvíle s touto rodinou. Mamka vyšla úplne zmenená – vysmiata, upravená, krásne oblečená. Svoju dcérku vrúcne vyobjímala, čo predtým nikdy nezažila, pretože mamka voči nej taktiež prechovávala hnev. Stále ju obviňovala z toho, že pije a vyhrážala sa jej detským domovom. Vychutnávala som si to objatie matky s dcérou, pretože to bola naša odmena za drinu, čo sme podstúpili.

 

Na konci jej liečby ma čakalo ešte jedno milé prekvapenie, keď si mamka mala pozvať dvoch ľudí na pohostenie a rozlúčku. Bola to jej dcérka a ja. Na záver mala prečítať list, ktorý dostala za úlohu napísať, aká zmena u nej nastala, ako sa jej darilo, čo zažila a pod. Počas čítania sa rozplakala, čo bolo veľmi emotívne, pretože ona bola veľmi tvrdá žena, sama mala veľmi ťažký život. Bola týraná manželom, ktorý ju takmer zabil nožom, za čo sedel a viac sa už nikdy nestretli. Mal zákaz sa s nimi stretávať. Prvýkrát som videla, že plače. Bol to veľmi silný zážitok… Dnes je jej dcérka jedno spokojné vyrovnané dieťa. Jej mamička pracuje a vyzerá to tak, že dostane aj zmluvu. Mám ju veľmi rada, patrí do okruhu mojich najbližších priateľov.

 

Po liečbe dostala šancu na nový začiatok v novom byte. Keďže bývajú v prenajatej garzónke, ktorá patrí mestu a mali ju vo veľmi zlom stave, tak sme s kamarátmi všetko vyhodili a prerobil sa celý byt. Od podláh, stierky až po nábytok ešte počas liečby. Prišla do úplne nového bytu, čo stresujúco prežívala jej dcérka, pretože deti majú rady svoje istoty. Začali nový život. Zmenila sa a vidíme, že nechce sklamať našu dôveru. A stačilo len mať okolo seba ľudí, ktorí jej verili a chceli pre ňu to najlepšie…

 

Čo na toto všetko hovorí Váš manžel? Neraz ste boli ohrozená na živote aj zbraňou, čo už nie je sranda…

On je už zvyknutý a má pokojnú povahu. Do mnohých projektov ide s nami a nebojí sa. Najnovšie sa nechal nahovoriť na pomoc jednej pani, ktorá sa rozhodla pre vodičák, tak ju doučuje jazdiť na aute. Tento týždeň nám oznámila, že výborne zvládla skúšky. Kedysi som mu dala podmienku, že ak si ma chce vziať za manželku, tak jedine s týmto mojím poslaním. On moju dobročinnosť rešpektuje, sám sa dobrovoľne zapája a pomáha mi.

 

Takže takto žijete vieru v praxi…

Tešíme sa s radujúcimi, plačeme s plačúcimi a v trpiacich vidíme Krista. Sama Ho vidím v rodinách, aj v ťažko chorých pacientoch na oddelení. Nikde som tak nepocítila Jeho živú prítomnosť, ako práve pri takýchto ľuďoch. Akoby som ošetrovala samého Krista. Tí, čo sú biedni, na nich sa Pán najviac oslávi. Vedená Duchom Svätým sa skláňam pred naším Stvoriteľom, pretože sama by som to tak dokonale nenaplánovala. Vždy si kľaknem pred oltár a takto prosím Pána pred krížom: „Daj mi, Pane, zdravé ruky a nohy, aby som vládala pomáhať, zdravé uši, aby som vedela správne načúvať a zdravé ústa, aby som mohla k ľuďom prehovoriť, povzbudiť ich a správne im poradiť. Veď ma Ty, Pane, tam, kam Ty chceš…“ Stačí toto povedať a On už vie, kam nás má viesť, aby sme boli nástrojmi v Jeho rukách, aby sme plnili Jeho vôľu, nie našu, pretože čerpáme len a len z Neho.

 

5

Pani Andrea Mikolášiková sama žije živú vieru v praxi, nie slovom, ale skutkami Božieho milosrdenstva. Je v kruciáte, sama sa alkoholu absolútne vzdala, aby to mohla obetovať Bohu za rodiny, ktorí sú práve v tomto najviac skúšaní a oslabovaní. Pracuje v prvom rade na sebe, aby mohla byť vzorom pre iných. Prosí Pána o dar rozlišovania, aby vedela rozlíšiť čo je správne, pretože nielen sociálne núdzni, ale aj hmotne zabezpečení ľudia častokrát potrebujú našu pomoc.

 

Foto: Marcel Mikolášik (titulka), o. z. Misia mladých, www.misiamladych.sk (s povolením)

6 komentárov

  1. Pani Mikolášiková, pri vstupe do manželstva sa nemajú dávať nijaké podmienky (kán. 1102 CIC). Inak, Vaša činnosť pomoci vyvoláva vo mne pocit úprimného obdivu.

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno