Liturgický rok u nás doma

1
261

Začalo sa to pár týždňov po narodení nášho prvého dieťaťa. Kládla som si otázku, ako najlepšie naplniť čas, ktorý máme. Zaujali ma teórie o rešpektujúcich prístupoch – k ľuďom okolo nás a aj k vlastným deťom. Čítala som o pripravenom prostredí, o stanovení hraníc a o tom, ako s takýmto prístupom viesť naše deti tajomstvami sveta a pomáhať im objavovať prírodu, či reč a matematiku. Bola som týmito poznatkami nadšená, ale stále mi chýbali konkrétne nápady, ako s pomocou týchto vedomostí napomôcť deťom budovať vzťah s našim nebeským Otcom. Ako deti vtiahnuť do tajomstva viery v jedného Boha? Ako im pomáhať budovať si s Ním vzťah?

Inšpirácia prišla. Dozvedela som sa, že existuje átrium – miesto, v ktorom sa deti učia počúvať Boha, rozprávať sa s Ním, poznávať najskôr Jeho obrovskú lásku, potom pravidlá, ktoré im môžu napomôcť žiť lepší život, a nakoniec vnímať Jeho nadprirodzenosť, či pochopiť dôležitosť aktívnej služby v spoločenstve.

V júni 2012 som sa zúčastnila seminára Spoločenstva Ladislava Hanusa, organizovaného Aďou Mikolášikovou, kde nám Kate Tereková, manželka gréckokatolíckeho kňaza a matka ôsmich detí, a jej asistentka Ginger Mortensen, predstavili prácu v átriu z neďalekej dedinky v Rakúsku. Prežila som si prvú Katechézu Dobrého pastiera – ako sa stará o ovečky – a bola som vďačná Bohu, že mi dal odpoveď. O krátky čas som navštívila átrium v rakúskom Trumau a veľmi sa mi páčila miestnosť, v ktorej sa deti mohli dotknúť miniatúr liturgických predmetov a  robiť s nimi to, k čomu sú určené. Okrem toho tiež napr. postaviť drevenú maketu Jeruzalema, prstami prejsť trojrozmernú mapu Izraela alebo obliecť na vešiaky ornáty v liturgických farbách.

Posledná spomenutá pomôcka vo mne zarezonovala. Prišla mi veľmi jednoduchá, no zároveň lákavo prepojovala to, čo si každé dieťa všimne hneď v úvode svätej omše na kňazovi. Veľmi výstižne predstavovala dieťaťu prostredníctvom rôznych farieb ornátov význam rozličných období liturgického roka.

Onedlho som sa v rámci Spoločenstva Ladislava Hanusa pridala do skupiny mám, ktoré pod vedením Martiny Jokelovej mali za úlohu pripraviť pomôcky ku Katechézam dobrého Pastiera a vzájomne si ich povymieňať. Pri príprave vlastnej pomôcky som chcela skĺbiť dve veci. Jednak, aby pomôcka ostala verná tomu, čo kedysi Sofia Cavalletti a Giannia Gobbi premyslene pripravili v prvom átriu v Ríme; jednak, aby to bola pomôcka použiteľná na každý deň priamo doma v rodine. Pomôcka mi mala pomôcť vytrvať v predsavzatí viesť naše deti dennodenne k modlitbe, oslave Boha a  vďakyvzdaniu.

Spomenula som si na farebné ornáty na vešiakoch v trumavskom átriu. Vyzerali, že sa dajú jednoducho zhotoviť a zároveň boli názorné. Prepájali priebeh liturgického roka s praktickou činnosťou – obzvlášť lákavou pre deti útleho veku. Rozmýšľala som teda, ako obliekanie ornátu v liturgickej farbe začlením do každodenného duchovného života našej rodiny. Keď som hľadala ďalšiu inšpiráciu na internete, naďabila som na rodinné modlitebné kútiky. Pozostávali z farebného obrúsku, rôzneho rozmeru a materiálu, vo farbe liturgického obdobia. Ďalej tam zvykol byť kríž, sviečky, kvietky vo vázičke a zvyčajne aj nejaký detský výrobok pripomínajúci aktuálny sviatok. Spojila som teda skúsenosť z átria s nápadom rodinného modlitebného kútika. A vznikla sada obrúskov a štól. Obrúsky cielene v tvare kruhu – symbol nekonečna, ucelenosti i rodinného stola. Štóla – súčasť kňazského rúcha, názorné prepojenie s liturgiou sv. omše. K tomu bol priložený kalendár pre prehľad, kde v roku sa nachádzame.

Aj vďaka mojej babi Vierke a jej obetavej kolegyni vzniklo prvých 26 sád obrúskov a štól v liturgických farbách. Časom sa viacerým využitie sady osvedčilo, a tak ma Aďa oslovila, či by sme ju nevyrobili aj pre ďalších. Začiatkom zimy 2016 sme sa s našim tímom pustili pomaly do prípravy a – výsledok našej práce je tu.

Od pôvodných sa táto zostava líši tým, že pribudli zlaté vyšité krížiky na štólach a mariánska bledomodrá farba. Priložený liturgický kalendár je oproti tomu v átriu doplnený o farebný kľúč k slovenským prikázaným sviatkom a naznačené je aj využitie ružovej farby, ktorá sa môže voliteľne použiť dva dni v roku. Gréckokatolíckej verzie kalendára sa chopila Dorka Luteránová.

Aká je naša doterajšia skúsenosť? Náš rodinný modlitebný stolček si našiel svoje takmer permanentné miesto uprostred okrúhleho rodinného stola priamo v kuchyni. Obrúsok je položený na okrúhlom drevenom podstavci pod kvetináč na kolieskach, a tak je vyvýšený od zvyšku stola, čo má praktické dôsledky – pomalšie sa zašpiní pri stolovaní viacčlennej rodiny s malými deťmi a zároveň nezanikne medzi taniermi. Podobnú službu iste urobí aj nižšia okrasná miska či opačne otočená tácka. Občas oltárik prenesieme na klavír k soche Panny Márie. Ale nikdy nie nadlho. Podmienka je, že musí byť na viditeľnom a frekventovanom mieste. Potvrdilo sa mi, že keď mám náš farebný rodinný oltárik počas dňa na očiach, častejšie sa rozprávame s Bohom, uvedomujeme si Jeho prítomnosť v našich životoch a viac prežívame konkrétne liturgické obdobie – aj na pôstne predsavzatia sa už tak ľahko nezabúda.

Výmena farby nás vždy podnieti k rozhovoru alebo k úvahe o sviatku či novom období a vyvolá u detí otázky. Meníme ju zväčša po nedeľnej svätej omši, pred slávnostným obedom, lebo vždy si aspoň jeden člen rodiny všimne, že kňaz vymenil farbu ornátu. Keďže je zmena farieb na modlitebnom stolčeku u nás obľúbená činnosť, obvykle si deti úlohy medzi sebou podelia – jeden dáva štólu a druhý obrúsok. Kalendár si zvykne tiež získať v tomto čase pozornosť a vyvolá zopár otázok – Prečo? A tak mám pocit, že celoročné prežívanie toho-ktorého obdobia liturgického roka je u nás väčšou samozrejmosťou, ako to bývalo kedysi.

 


 

 

 

 

 

 

 

Ak sa vám obrúsky v liturgických farbách páčia a radi by ste s ich pomocou plnšie prežívali aktuálne liturgické obdobie vo vašej rodine, nech sa páči, kúpiť si ich môžete TU.

ZDIELAŤ
Predchádzajúci článokBulletin na nedeľu – 30. nedeľa cez rok
Nasledujúci článokNa cintoríne s mojimi deťmi
Lenka Šústová
Lenka Šústová - manželka a mama troch detí. Spolu s manželom sa snažia doma vychovávať a vzdelávať svoje deti v katolíckej viere.

1 komentár

  1. Veľmi dobrý nápad, Lenka, ako „sprirodzeniť“ v rodine každodenný duchovný rozmer nášho života… Vtedy je naozaj bližšie k modlitbe, vzájomnej dôvere, spoločenstvu. Bližšie cieľu 🙂
    Držím palce a prajem všetko dobré.

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno