Katechézy o rodinnom živote: II. POSLANIE LÁSKY

0
32

Boh pôsobí cez nás. Máme poslanie. Existujeme na svete s istým cieľom – aby sme prijímali Božiu lásku a preukazovali ju iným. Boh chce uzdraviť zranený svet. Žiada od nás, aby sme boli jeho svedkami a  spolupracovníkmi na tomto diele.

 

 

Písmo zjavuje obsah a  formu lásky

 

  1. Dejiny začínajú stvorením muža a ženy, ktorí boli stvorení na Boží obraz. V priebehu dejín Boh povoláva a formuje ľudí. Uzavrel s nami zmluvu, najprv skrze Izrael a neskôr skrze Krista a Cirkev. V tomto vzťahu nás Boh učí, aby sme milovali tak, ako on miluje nás.

 

  1. Inými slovami povedané, keďže sme boli stvorení na to, aby sme vytvárali spoločenstvo, učíme sa, že láska je naším poslaním. Tento prvotný dar bytia nás formuje v tom, čím sme a ako žijeme. V krátkosti to možno zhrnúť takto: „spôsob, akým miluje Boh, sa stáva mierou ľudskej lásky“.[17][1]

 

  1. Žiť týmto spôsobom si však vyžaduje pokoru. Vyžaduje to od nás, aby sme pripodobnili naše srdcia Bohu a pozerali sa na svet jeho očami. Boží spôsob je lepší spôsob, ale nie je to vždy ľahké.

 

  1. Biblia prekypuje obrazmi Božej lásky. Boh je otec, ktorý privíta doma svojho márnotratného syna a vystrojí mu slávnostnú hostinu (porov. Lk 15, 11-32). Boh je pastier, ktorý hľadá stratenú ovečku (porov. Lk 15, 3-7). Boh je matka, ktorá utišuje svoje deti (porov. Iz 66, 13). Boh je priateľ, ktorý položí svoj život za iných, a ktorý plače, keď jeho priatelia trpia (porov. Jn 11, 35). Boh je učiteľ, ktorý nás vedie k tomu, aby sme milovali blížneho a slúžili si navzájom. (porov. Mt 22, 39). Boh je vinohradník, ktorý sa o nás stará, až kým neprinesieme dobré ovocie (porov. Jn 15, 1). Boj je kráľ, ktorý nás pozýva na svadbu svojho syna (porov. Mt 22, 1-14). Boh počuje krik slepého, zastaví sa a pýta sa ho: Čo chceš, aby som ti urobil? (porov. Mk 10, 46-52). Boh preukazuje pohostinnosť, zľutuje sa nad ľuďmi, keď sú hladní, dáva im pokrm (porov. Mt 14, 13-21) [18][2], ba dokonca seba samého (Mt 26, 26).

 

Manželstvo je základným biblickým obrazom Božej lásky

 

  1. Všetky tieto obrazy a mnohé iné nám pomáhajú vidieť hĺbku Božej lásky. Tieto obrazy zdôrazňujú taký druh lásky, o ktorej máme svedčiť svojím vlastným životom. Ako povedal pápež Benedikt XVI., je tu jeden kľúčový obraz, ktorý vytvára rámec pre všetky ostatné:

 

„Boh miluje svoj ľud“. Naozaj, biblické zjavenie je predovšetkým vyjadrením dejín lásky, dejín Božej zmluvy s ľudstvom. Z tohto dôvodu Boh použil obraz lásky a životného spojenia muža a ženy v manželskej zmluve ako symbol dejín spásy.“[19][3]

 

  1. Manželské zobrazenie má ústredné postavenie pri opise zmluvy medzi Bohom a Izraelom a neskôr pri opise zmluvy medzi Ním a Cirkvou. Pápež Benedikt XVI. učí, že „manželstvo založené na výlučnej a definitívnej láske sa stáva zobrazením vzťahu Boha k jeho ľudu a naopak.”[20][4] Božia zmluva je ústrednou témou Písma a manželstvo je privilegovanou biblickou metaforou pre opis vzťahu Boha k ľudstvu. Keď bol pápež Benedikt XVI. ešte mníchovským arcibiskupom, vysvetlil to nasledovne:

 

„Možno povedať, že Boh stvoril vesmír, aby mohol vstúpiť do dejín lásky ľudstva. Stvoril človeka, aby mohla existovať láska. Za tým sa skrývajú slová Izraela, ktoré nás privádzajú priamo k Novému zákonu… Boh stvoril vesmír, aby sa mohol stať ľudskou bytosťou, zahrnul nás svoju láskou a pozval nás, aby sme ho tiež milovali.“[21][5]

 

  1. Toto zobrazenie manželstva začína v Starom zákone, ktorý nás učí, že Boh nás miluje dôverne, nežne a túžobne. „Predovšetkým proroci Ozeáš a Ezechiel opísali toto zanietenie Boha za svoj ľud vášnivými erotickými obrazmi.“[22][6] U proroka Ozeáša Boh prisľubuje, že „vyvábi“ Izrael a prehovorí nežne k jeho srdcu, až kým neodpovie „ako za dní svojej mladosti“ a bude ma volať „môj manžel“ (Oz 2, 16-18). U proroka Ezechiela Boh hovorí k Izraelu jazykom obrazov: „Vtedy som rozostrel na teba okraj svojho plášťa a zakryl som tvoju nahotu. Prisahal som ti, uzavrel som s tebou zmluvu – hovorí Pán, Jahve – a stala si sa mojou. Potom som ťa obmyl vodou … a pomazal som ťa olejom…. stala si sa nadmieru peknou a bola si schopná stať sa kráľovnou.“[7] (Ez 16, 8–13). Podobný jazyk nachádzame u proroka Izaiáša[8], Jeremiáša[9] i v žalmoch.[10] Kniha Pieseň piesní bola tiež po stáročia inšpiráciou pre homílie, predkladajúc obraz manželstva na vysvetlenie intenzity Božej lásky k ľudom.

Biblia nepredstavuje manželskú lásku sentimentálne

  1. Zo strany Boha je manželstvo so svojím ľudom trvalé. „Vzťah Boha s Izraelom vyjadrujú [proroci Ezechiel a Ozeáš] prostredníctvom metafor zasnúbenia a manželstva“. Ale keď Boží ľud zhreší, jeho svojhlavosť sa stáva akýmsi druhom „cudzoložstva a prostitúcie“.[11] Prorok Ozeáš to potom vyjadruje ako zradu Božej lásky zo strany Izraela, ktorý ako neverná nevesta zrádza svojho manžela. Boh hovorí Ozeášovi: „Choď a miluj ženu, ktorá má milenca a cudzoloží, ako Pán miluje synov Izraela, hoci sa oni obracajú k iným bohom.“ (Oz 3, 1).
  2. Keď Boží ľud zabudol na Božie prikázania, nevšímal si chudobného uprostred seba, hľadal útočište u falošných bohov – potom sú cudzoložstvo a prostitúcia tým správnym vyjadrením pre ich nevernosť.[12]
  3. Boh však zostáva verný. Pápež František, keď sa nedávno zamýšľal nad 16. kapitolou Knihy proroka Ezechiela, poznamenal, že Boh hovorí slová lásky dokonca aj vtedy, keď je Izrael neverný.[29][13] Izrael hreší. Izrael zabúda. Izrael je neverný tým, že nasleduje falošných bohov. Boh však neopustí svoj ľud zmluvy. Pokánie a odpustenie sú vždy možné. Božie milosrdenstvo znamená, že Boh hľadá dobro Izraela aj vtedy, keď Izrael od neho uteká. „Veď ako opustenú ženu a duchom skleslú povolal ťa Pán. Nuž či môže byť zavrhnutá žena mladosti? – hovorí tvoj Boh. Na krátku chvíľu som ťa opustil a veľkým zľutovaním si ťa pritiahnem … večným zmilovaním som sa nad tebou zľutoval.“ (Iz 54, 6-8) Boh je vytrvalý v láske k svojmu ľudu, dokonca aj vtedy, keď padá a žije bez neho.
  4. Podobne aj kresťanská láska zahŕňa oveľa viac než len emócie. Zahŕňa v sebe erotický i citový aspekt, ale je tiež rozhodnutím. Láska je poslaním, ktoré dostávame, dispozíciou, ktorú prijímame, povolaním, ku ktorému sme určení. Takúto lásku môžeme objaviť, keď po nej túžime. Táto láska hľadá a nasleduje lásku Boha, ktorý zostáva verný zmluve s Izraelom a tým nás učí, čo je láska. Boh nikdy nevymenil Izrael za príťažlivejšieho partnera. Ani ho neodradil odmietnutím. Boh nie je nikdy nestály. Chce nám len to najlepšie, pravé a konečne dobro. Zatiaľ čo jeho láska k Izraelu je vášnivou túžbou – a to nemôže poprieť nikto, keď číta prorokov – tento „erotický“ aspekt božskej lásky je vždy prekvasený Božou obetavou vernosťou.[30][14] Boží eros vždy zahŕňa zľutovanie a trpezlivosť.

Manželstvo, láska a Kristova obeta na kríži

  1. Božia láska je živo opísaná v piatej kapitole Listu Efezanom, v ktorej svätý Pavol aplikuje analógiu manželstva na Krista a Cirkev.[31][15] Pavol nabáda manželov a manželky, aby sa podriaďovali jedni druhým v bázni pred Kristom (porov. Ef 5, 21). Kresťanské manželstvo preto nie je vyjednávaním o právach a povinnostiach, ale skôr vzájomným sebadarovaním. Je to oveľa viac ako len rovnostárstvo. Pavol píše, že „muž je hlavou ženy, ako je aj Kristus hlavou Cirkvi“ (Ef 5, 23). Čo to však znamená v praxi? Pavol tu vyzýva manželov k sebadarujúcej láske, ktorá odzrkadľuje Kristovu obetu na kríži. Zoči-voči preceňovanej mužskosti a panovačnosti, ako aj v hlbokom protiklade k poriadku domácnosti v starovekom svete, Pavol predkladá dynamiku lásky podľa Božieho obrazu: „Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu.“ (Ef 5, 25). Cirkev na základe piatej kapitoly Listu Efezanom hovorí o manželstve ako o sviatosti a nabáda manželov k vytváraniu spoločenstva obety podľa vzoru Krista, ktorý sa za nás obetoval na kríži.
  2. Ježiš umožnil kresťanom, aby zblízka spoznali Božiu lásku, a tak mohli s istotou o nej hovoriť. Ježiš sprístupnil Božiu zmluvu všetkým, pričom zavŕšil dejiny Izraela ako univerzálne dejiny spásy. Ježiš je vtelením životodarnej lásky, pretože je doslova Božím Slovom, ktoré sa stalo telom. Miluje Cirkev ako svoju nevestu a táto nesebecká láska – dokázaná krvou na kríži – je vzorom vzájomnej lásky a služby, ktorú vyžaduje kresťanské manželstvo a rodina.
  3. Pápež Benedikt XVI. napísal: „Pohľad na Kristov prebodnutý bok, dosvedčuje… že Boh je láska. Práve tu môžeme kontemplovať túto pravdu. A len vychádzajúc odtiaľto vieme definovať, čo je láska. Vďaka tomuto pohľadu kresťan nachádza cestu svojho života a svojho milovania.“[32][16]
  4. „Láska“ dnes pre mnohých ľudí znamená len hrejivý pocit alebo fyzickú príťažlivosť. Aj tieto veci majú svoje miesto. Ale skutočná láska – láska, ktorá pretrvá, je hlboká a naplní ľudské srdce na celý život – rastie z toho, čo dávame druhým, nie z toho, čo si berieme samy pre seba. Pán Ježiš Kristus zomrel za nás na kríži pre našu spásu. Tento druh radikálnej oslobodzujúcej schopnosti zriecť sa seba samých a dávať sa druhým, je spojivom celého katolíckeho učenia o manželstve a rodine. Autentické katolícke učenie o manželstve a rodine oddeľuje pravú lásku od jej napodobenín.
  5. Písmo má mnoho vzájomne sa dopľujúcich a prekrývajúcich spôsobov na opísanie Božej lásky, ale najvýstižnejším z nich je práve manželstvo. Zmluva medzi Bohom a jeho ľudom – najprv medzi Izraelom a potom Cirkvou – je ako manželstvo. Toto manželstvo nie je vždy ľahké, ale ľudský hriech nemá nikdy posledné slovo. Božia vernosť zjavuje pravú lásku a vernosť. Ježiš Kristus, ktorý prijíma všetkých do spoločenstva Božej rodiny, nám dáva novú a neobyčajnú lásku, aby sme mohli žiť novým životom.

OTÁZKY NA DISKUSIU

  1. Prečo sa Božia láska pripodobňuje manželstvu?
  2. Čím sa líši Boží spôsob milovania od nášho ľudského milovania?
  3. Aká je pravá láska a ako ju spoznáme? Aké sú podobnosti a rozdiely medzi našim kultúrnym chápaním romantickej lásky a chápaním Božej lásky v zmluve?
  4. Spomínaš si na chvíle, keď ti Božia láska pomohla milovať úprimnejšie a lepšie?

 

 

 

Katechézy o rodinnom živote pripravila philadelphská arcidiecéza a Pápežská rada pre rodinu ako prípravu na ôsme svetové stretnutie rodín, ktoré sa bude konať vo Philadelphii od 22. do 27. septembra 2015. Celkom desať katechéz, ktoré vyšli pod názvom „Láska je našim poslaním – Rodina plná života“, budeme postupne uverejňovať na našej stránke.

 

 

[1] BENEDIKT XVI., encyklika Deus Caritas est, 25. decembra 2005, 11.

[2] Porov. Mt 15, 32-39; Mk 6, 31-44; Mk 8, 1-9; Lk 9, 10-17; Jn 6, 5-15.

[3] BENEDIKT XVI.: Príhovor účastníkom fóra rodinných združení a Európskej federácie katolíckych rodinných združení, Rím, 16. mája 2008.

[4] Deus caritas est, 11.

[5] JOSEPH RATZINGER : In the Beginning: a Catholic understanding of the story of creation and fall (Grand Rapids, MI: Wm. B. Eerdmans Publishing Co., 1995), 30.

[6] Deus caritas est, 9.

[7] Porov. Ez 23.

[8] Porov. Iz 50,1; 54,5; 61,10;62,5.

[9] Porov. Jer 2, 2; 3,1; 3,6-12; 31,32.

[10] Ž 45.

[11] Deus caritas est, 9.

[12] Porov. Ex 34, 16; Sudc 2, 17; Nm 15,39; Dt 31, 16.

[13] Pápež FRANTIŠEK, Homília, „Pápežská omša u Svätej Marty – Keď láska zlyhá“. L’Osservatore Romano , (28. februára 2014).

[14] Porov.: Deus caritas est, 5.

[15] Porov. Ef 5, 21-33.

[16] Deus caritas est, 12. Porov. Jn 19, 37; 1 Jn 4, 8.

Zanechať komentár

Please enter your comment!
Please enter your name here