Je možné rozlúčiť platné manželstvo?

2
43

Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje! Túto vetu slýchame často ako potvrdenie nerozlučiteľnosti manželského zväzku. Je však táto nerozlučiteľnosť absolútna alebo existuje niečo ako „cirkevný rozvod”?

 

V článku Je každé manželstvo uzatvorené v kostole automaticky platné? sme si vysvetlili, aké učenie o manželstve predkladá Cirkev. Následne v článku Zľakli ste sa, že vaše manželstvo je neplatné? Existuje možnosť ako to napraviť sme vyriešili problém splatnenia zväzku. Teraz sa pozrieme na situácie, kedy manželstvo síce existuje, ale je možné ho rozlúčiť, a to prostredníctvom Pavlovho privilégia alebo mocou pápeža.

 

Pôvod a zmysel Pavlovho privilégia (kán. 1143-1147)

Pavlovo privilégium má svoj pôvod v biblickom texte Prvého listu Korinťanom (1Kor 7, 11-15). V prvokresťanských časoch sa stávalo, že jeden z pôvodne nepokrstených manželov prijal počas trvania ich manželstva krst, no druhá stránka, ktorá nebola pokrstená, odmietala spoločný život s kresťanom, resp. ich spolužitie so sebou nieslo nebezpečenstvo odpadu od kresťanstva pre pokrstenú stránku. V takom prípade sv. Pavol dáva možnosť kresťanskej stránke uzatvoriť nové manželstvo, ktoré bude napomáhať novo prijatej viere. Preto sa toto privilégium udeľuje tzv. v prospech viery (lat. in favorem fidei). [1]

Pavlovo privilégium sa vzťahuje na prirodzené manželstvo (medzi dvomi nepokrstenými osobami). V priebehu existencie tohto manželstva jeden z manželov príjme krst, no druhý zostáva nepokrsteným, a nechce viac žiť v tomto manželstve. Príčinou tohto rozpadu však nemusí byť samotný fakt prijatia kresťanskej viery. Druhá stránka už jednoducho nechce so svojím manželom viac žiť (napr. z dôvodu choroby, absencie citovej stránky, ekonomické dôvody a iné). Je však dôležité, aby dôvod na rozpad manželstva nedal sám pokrstený (napr. pokrstená stránka sa po prijatí krstu dopustí cudzoložstva, na čo druhá stránka zareaguje odlúčením sa). K rozbitiu manželstva teda dochádza zo strany nepokrsteného, ktorý už viac nechce žiť so svojím pokrsteným manželom alebo aspoň nie bez urážky Stvoriteľa. [2]

 

Pokojné spolunažívanie bez urážky Stvoriteľa

Tento pojem označuje nutnosť ponechať pokrstenému manželovi plnú slobodu žiť podľa svojej viery a takisto mu nebrániť v kresťanskej výchove detí. Takéto pokojné spolunažívanie, samozrejme, vylučuje hádky či dokonca násilie, ktorých dôvodom je prijatie kresťanskej viery. Formulou „bez urážky Stvoriteľa“ sa poukazuje na život podľa prirodzeného poriadku. Ak by nepokrstený manžel chcel pokračovať napr. v polygamnom zväzku alebo by vyžadoval od pokrstenej stránky zúčastňovať sa na akýchkoľvek nemorálnych či modloslužobných praktikách, alebo by jednoducho prekážal výchove detí v kresťanskej viere, odmietal by žiť „bez urážky Stvoriteľa“. [3]

 

Interpelácia nepokrstenej stránky

Skôr, ako pokrstená stránka uzatvorí nové manželstvo, je nutné opýtať sa nepokrstenej manželskej stránky, či aj ona nechce prijať krst alebo aspoň nemá v úmysle žiť so svojím pokrsteným manželom pokojne a bez urážky Stvoriteľa. Tento proces dopytovania sa nazývame interpelácia.

Existujú situácie, kedy môže miestny ordinár (diecézny biskup) udeliť dišpenz (oslobodiť) od kladenia otázok. Jedná sa o prípady, kedy je ich kladenie nemožné alebo neužitočné. O nemožnosti hovoríme vtedy, ak je manželská stránka na takom mieste, kde ju nemožno dostihnúť, je v stave väzenia či odmietla možnosť byť dopytovaná. Prípady neužitočnosti sú v situácii, kedy je isté, že odpoveď bude negatívna. [4]

Forma týchto otázok (interpelácia) musí byť dokázateľná. Najčastejšie sa uskutoční formou listu diecézneho biskupa, ktorý sa dopytuje nepokrstenej stránky a stanoví čas na odpoveď (napr. do siedmich mesiacov). V iných prípadoch môže tieto otázky položiť aj samotná pokrstená stránka, a to súkromne. Avšak aj vtedy je potrebné, aby bolo možné na verejnosti dokázať, že manžel bol naozaj dopytovaný a mal možnosť vyjadriť sa (napr. spísať ich v prítomnosti dvoch svedkov a pridať podpisy všetkých zúčastnených). Ak sa dopytovaná stránka nevyjadrí v stanovenom čase, predpokladá sa negatívna odpoveď. Pokrstená stránka môže uzatvoriť nové manželstvo. [5]

 

Zrušenie možnosti uzavrieť nové manželstvo

Ak však medzičasom (v čase od negatívnej odpovede do slávenia nového manželstva) pôvodne nepokrstená stránka prijme krst, prvé manželstvo sa stáva od tej chvíle sviatostným. Z toho vyplýva, že stránka, ktorá prijala krst ako prvá nemôže uzavrieť nové manželstvo. Podobný prípad je, ak nepokrstená stránka zmenila názor a napokon chcela prijať krst alebo aspoň žiť so svojím kresťanským manželom podľa spomenutých podmienok. Ani v tomto prípade pokrstená stránka nemôže uzavrieť nové manželstvo. [6]

Ak by predsa len títo manželia, ktorí už prijali krst, chceli uzavrieť nové manželstvo, je možné požiadať o dišpenz od nekonzumovaného manželstva, nakoľko už nie je možné aplikovať Pavlovo privilégium.

 

Keďže zmyslom tohto privilégia je, aby kresťan mohol uzatvoriť a žiť kresťanské manželstvo, tento druhý zväzok by mal byť uzatvorený s pokrstenou osobou. Nie je to však nevyhnutá podmienka. Môže sa zosobášiť aj s nepokrsteným človekom, avšak treba si vyžiadať dišpenz (dovolenie) od diecézneho biskupa.

Prvé manželstvo sa rozväzuje v momente uzatvorenia nového manželstva. Udelenie Pavlovho privilégia teda má iba deklaratívny charakter, tzn. diecézny biskup jeho udelím skonštatuje, že boli splnené všetky potrebné podmienky.

 

Nekonzumované manželstvo (kán. 1142)

Ďalšou situáciou, kedy môže dôjsť k rozlúčeniu platného manželstva je tzv. dišpenz od nekonzumovaného manželstva (lat. matrimonium ratum sed non consummatum) Tento dišpenz môže udeliť iba pápež v prípade sviatostného manželstva (medzi dvomi pokrstenými) alebo nesviatostného manželstva (medzi pokrsteným a nepokrsteným). Musia byť však splnené dve požiadavky: spravodlivý dôvod a absencia intímneho života medzi manželmi po uzavretí sobáša.

Za spravodlivý dôvod sa považuje taký, ktorý znemožňuje obnovenie vzájomného spolužitia. Sú nimi: úplná povahová nekompatibilita manželov, ktorá robí manželské spolužitie osobitne ťažké, strach spôsobený závažnými nezhodami alebo rozbrojmi medzi rodinami, civilný rozvod jednej zo stránok, ktorá už žije s inou osobou, zákonné odlúčenie, trvajúce viac rokov, impotencia jedného z manželov odhalená až po sobáši, ťažká mentálna choroba, odpad od viery, nebezpečenstvo odpadu od viery z dôvodu postoja, ktorý prijala druhá stránka a iné. [7]

Druhou nevyhnutnou podmienkou je, aby manželia po uzavretí zväzku spolu nezačali sexuálne žiť. Treba zdôrazniť, že sa naozaj jedná o intímny život v čase po uzatvorení manželstva, nakoľko v súčasnosti sa často stretáme s pármi, ktoré spolu sexuálne žijú už pred manželstvom. Avšak aj tento manželský úkon musí spĺňať isté kritériá. Musí to byť úkon, ktorý je otvorený počatiu nového života a prebehne „ľudským spôsobom“ (lat. modo humano). Ak by sa teda jednalo napr. o pohlavný styk s použitím prezervatívu, nemožno hovoriť o konzumovanom manželstve. Takisto ak by došlo k znásilneniu ženy, čiže jednalo by sa o sexuálny úkon, ktorý sa uskutočnil neľudským spôsobom, rovnako hovoríme o nekonzumovanom manželstve. [8]

 

Podanie žiadosti o dišpenz

V týchto prípadoch podajú manželia alebo aspoň jeden z nich žiadosť o udelenie dišpenzu od nekonzumovaného manželstva. Táto žiadosť je smerovaná Apoštolskej stolici, nakoľko len jej prináleží posúdiť túto žiadosť a následne udeliť, či neudeliť dišpenz. Najprv sa však predloží biskupovi, u ktorého sa zhromažďujú aj všetky dôkazy (výpovede stránok – manželov, svedkov, pripomienky obhajcu zväzku). Všetky dokumenty sa následne odošlú Apoštolskej Stolici, ktorá záležitosť posúdi a v prípade preukázania nedokonaného manželstva, vydá reskript (dokument) o udelení dišpenzu od nekonzumovaného manželstva. [9]

 

 

 

[1] Porov. CHIAPPETTA, L.: Il Codice di diritto canonico. Commento giuridico-pastorale, čl. 4207-4211.

[2] Porov. CASTAÑO, J.F.: Il sacramento del matrimonio, s. 523.

[3] Porov. CHIAPPETTA, L.: Il Codice di diritto canonico. čl. 4212.

[4] Porov. CHIAPPETTA, L.: Il Codice di diritto canonico. čl. 4215.

[5] Porov. CASTAÑO, J.F.: Il sacramento del matrimonio, s. 524-525.

[6] Porov. CHIAPPETTA, L.: Il Codice di diritto canonico. čl. 4217.

[7] Porov. CASTAÑO, J.F.: Il sacramento del matrimonio, s. 515-517.

[8] Porov. CHIAPPETTA, L.: Il Codice di diritto canonico. čl. 4205a

[9] Porov. POLÁŠEK, F.: Procesní právo, s. 96-97.

 

2 komentárov

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno