Dušičkové rozhovory

0
315

Prvé novembrové dni sú časom, keď sa v rodinách viac zameriavame na tých, ktorí tu boli a už nie sú. Spomíname. Smútime. Zamýšľame sa nad vlastným koncom a zmyslom celej našej pozemskej existencie. Prichádzajú nevinné ale náročné otázky detí… Nemusíme na ne čakať, využívajme tento priestor na to, aby sme do detí zasiali semienka niečoho pekného.

Spomínajme s láskou na našich predkov

Rozprávajme o nich deťom – akí boli, čo mimoriadne robili. Ak máme, ukážme im fotografie. Zasmejme sa nad nejakou veselou príhodou z ich života. Môžeme im povedať aj o tom, ako zomreli a spoločne sa pomodliť, aby ich Pán Ježiš zobral k sebe do neba.

Nebráňme sa smrti ako životnej realite

Otázku smrti predkladajme ako súčasť života, ktorej sa nikto nevyhne. Raz zomriem aj ja a raz zomrieš aj ty. Nehrajme sa na nesmrteľných preto, aby sme deti chránili. Naučme ich vďačnosti za dar života. Ľudia sa rodia a umierajú – taký je kolobeh života. Je prirodzené, že nám je smutno za tými, ktorých sme mali radi, že nám chýbajú…

Všetky rozhovory zamerajme na večnosť

Ako kresťania máme nesmiernu výhodu v tom, že nemusíme mať úzkosť z konečnosti a nezmyselnosti ľudskej existencie na zemi. Naše rozhovory s deťmi by mohli smerovať sem. Áno, smrť existuje, ale neznamená koniec, je to začiatok nového, nekonečného života. Vďaka tomu, že Pán Ježiš za nás zomrel, môžeme ísť do neba, kde sa budeme s  Ním navždy tešiť. Budeme tam veľmi šťastní a nič nám nebude chýbať, nikto nebude chorý. Na nedokonalú ilustráciu, čo znamená večný život môžeme použiť príklad s klbkom vlny. Odstrihneme malý kúsok – toto je život, ktorý teraz žijeme a potom spolu rozmotávame zvyšok klbka – toto a ešte oveľa viac, je život, ktorý nás čaká po smrti.

Vysvetlime deťom, prečo sa za zomrelých modlíme – lebo možno ešte nie sú v nebi, ale musia sa pripravovať na stretnutie s Ježišom a my im pomáhame modlitbou, aby boli čím skôr pripravení.

Aj „dušičkový“ čas môže byť krásnym priestorom na rodinnú pohodičku a rozhovory o témach, na ktoré počas roka nemáme čas a príležitosť…

 

ZDIELAŤ
Predchádzajúci článokSviečka za nenarodené deti 2014
Nasledujúci článokČo dlžíte svojej manželke
Jana Solárová
Jana Solárová skončila magisterské štúdium žurnalistiky a bakalársky stupeň štúdia náuky o rodine na teologickej fakulte. S manželom a dcérkou žijú v Žiline. Chovajú dva kone a je im blízka karmelitánska spiritualita.