Domáca škola – vzdelávanie detí v domácom prostredí

0
161

Domáce vzdelávanie znamená učenie detí v domácich podmienkach, bez angažovanosti školy a v ideálnom prípade aj učiteľov. Takéto vzdelávanie je plne v zodpovednosti rodičov. Náš zákon pojem “domáce vzdelávanie” nepozná, hovorí iba o “individuálnom vzdelávaní”. Ustanovenia zákona o individuálnom aj keď náš zákon je v tomto smere veľmi obmedzujúci. V paragrafe 24 školského zákona doslovne hovorí: „Vzdelávanie žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b), zabezpečuje zákonný zástupca žiaka osobou, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady vysokoškolského vzdelania druhého stupňa ustanovené pre učiteľov I. stupňa základnej školy.“ To znamená, že pokiaľ rodič nie je vyštudovaný pedagóg s odborom vyučovanie na I. stupni základnej školy, tak má smolu alebo si musí najať nejakého učiteľa, ktorý tieto predpoklady spĺňa. Samozrejme, toto ustanovenie neznamená, že rodičia bez príslušného vzdelania svoje deti doma vzdelávať nemôžu. Zákon hovorí o “zabezpečení vzdelávania”. V praxi to funguje tak, že rodičia nájdu človeka s príslušným vzdelaním a dohodnú sa s ním (častejšie s ňou), že bude odborným garantom vzdelávania ich dieťaťa. Takýto učiteľ môže, ale nemusí do vzdelávania zasahovať. To záleží od samotných rodičov a ich predstavy. Kto má záujem preštudovať si školský zákon, tak tu je linka:

Zákon č. 245/2008 Z. z. – školský zákon ( individuálneho vzdelávania sa týka paragraf 24 a 25: http://www.ksuba.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=451017&id=1225&p1=2327 )

 

Z učenia svojho dieťaťa strach mať nemusíte. Pokiaľ viete čítať a písať, učivo prvého a i druhého stupňa zvládnete. Domáce vzdelávanie na druhom stupni však na Slovensku možné nie je, resp. by vaše dieťa muselo spĺňať iné podmienky pre povolenie individuálneho vzdelávania.

V prípade domáceho vzdelávania škola vystupuje ako dozor dodržiavania osnov a kurikula, ktorý zabezpečuje skúšaním doma vzdelávaných detí raz za pol roka. Pre deti to niekedy je dosť stresujúca skúsenosť. Všetko závisí od riaditeľa školy. Sú prípady, keď doma vzdelávaný prváčik musí absolvovať písomné i praktické komisionálne skúšky dokonca aj z telesnej výchovy a na druhej strane sú školy, ktoré vedomosti žiaka preveria testom z hlavných predmetov a ostatné riešia nestresujúcim rozhovorom. Je len na rodičoch, akú školu a akého riaditeľa si vyberú. Komunita rodín s domácim vzdelávaním rada poradí školu s ústretovým prístupom.

 

Domáce vzdelávanie si vo väčšine rodín vyžaduje totálnu zmenu životného štýlu. Chce to voľnejšiu prácu resp. jedného rodiča, ktorý bude viac-menej na plný úväzok doma a chce to disciplínu, čo je asi väčší problém. Ďalším faktorom, ktorý treba vziať do úvahy je schopnosť učiť svoje vlastné deti. Učivo prvého stupňa zvládne každý z nás, aj keď sa možno vyskytnú problémy s transformovaním vedomostí do podoby pochopiteľnej aj malému dieťaťu.

 

Jedným z najväčších mýtov o domácom vzdelávanie je asociálnosť doma vzdelávaných detí. Nič nemôže byť viac vzdialené pravde. Práve socializácia je jedno z veľkých pozitív homeschoolingu. Stačí sa pozrieť okolo seba na deti, ktoré sú vzdelávané a žiaľ aj vychovávané v našich školách. Mnohé z nich sú asociáli na pohľadanie. Práveže školy sú priam stvorené na to, aby produkovali deti s problémami v sociálnom správaní, a najmä v komunikácii s ľuďmi v rôznom veku a postavení. Deti sa „socializujú“ iba so svojimi rovesníkmi a to vo veľmi obmedzených situáciách. Reálny život je naproti tomu omnoho pestrejší a domáce vzdelávanie je mu podstatne bližšie ako takzvané socializovanie v školách. Doma vzdelávané dieťa nemá problém komunikovať so staršími ľuďmi, s cudzími ľuďmi, s anglicky alebo inohovoriacimi, nemá problém ísť do obchodu a nakúpiť veci podľa zoznamu, ktorý sa pred odchodom naučí, atď. S rovesníkmi sa dieťa stretáva v krúžkoch, na detskom ihrisku a pri ich návštevách. Deti sú pri takomto spôsobe socializácie skôr zrelé a dospelejšie. Keď sa s deťmi bavíte ako so seberovnými, viac si vážia seba samých, majú väčšiu sebadôveru, dokážu viac riskovať, viac prekračovať svoje vlastné hranice a tým aj rýchlejšie rásť.

 

Domáce prostredie je veľká výhoda

Pred dvoma týždňami sme mali u nás doma inváziu tentoraz zo západu. Navštívili nás naši pražskí známi spolu so svojimi piatimi deťmi – majú ich dokopy šesť, ale najstarší David bol na rytierskom tábore. Od väčšinových trendov českej a slovenskej spoločnosti sa odlišujú už len tým, že majú toľko detí a väčšina ľudí ich preto pokladá za exotov. Majú však aj ďalšie „exotovské“ špecifikum – vzdelávajú svoje deti doma. Robia to už osem rokov. Kontinuálne, vzhľadom na pokračujúci kontinuálny prísun detí. Strávil som s nimi pár dní aj počas školského roku keď sa s deťmi učili. Bol to veľmi nenásilný a veľmi prirodzený proces spolupráce medzi rodičmi a deťmi. Radosť pozerať. A hlavne ako si to učenie všímali mladšie deti a čo všetko sa od svojich starších súrodencov naučili! Niektoré ich deti by nejaký ten ročník kľudne aj mohli preskočiť. Pritom proces prirodzeného učenia sa mladších od starších bol kedysi úplne normálny. V našich školách je však úplne zablokovaný. Aj v tom má domáce vzdelávanie výhodu.

 

Fotografia: Gladskikh Tatiana/shutterstock