Dieťa v spálni rodičov. Citová blízkosť, či vzdialenosť?

1
41

Bezpečná vzťahová väzba je jeden z najvýznamnejších ochranných faktorov pre duševné zdravie človeka, aj v prípade, že sú v jeho detstve prítomné rôzne rizikové faktory. Vzťah si matka s dieťaťom vytvárajú už od počatia. Reakcie matky a postupne aj otca na dieťa sú prostriedkom, cez ktorý sa tento vzťah vytvára. Je dôležité, nakoľko sú rodičia citliví a vnímaví na potreby dieťaťa, nakoľko sú prístupní emočne aj fyzicky. Keď sa novorodenec z bezpečia matkinho tela dostane na svet, je to pre neho šok. Adaptáciu mu pomáha zvládnuť len fyzická a emočná matkina prítomnosť.

Blízkosť matky verzus samostatnosť dieťaťa

Intuitívna výchova predpokladá takúto prítomnosť, až kým sa dieťa samotné nepýta loziť, chodiť, teda objavovať okolitý svet. V našej kultúre je dieťa rýchlo od matky oddelené. Má svoj kočiar, svoju postieľku, svoju vlastnú izbu. Existujú mnohé výskumy, ktoré dokazujú, že vo svojej vlastnej izbe, vo svojej postieľke sa dieťa cíti veľmi opustené. Deti plačú nielen keď sú hladné, smädné, či špinavé. Deti plačú, lebo sa môžu cítiť aj opustené, potrebujú matkinu fyzickú blízkosť. V odlúčení, samote či opustení vzťahovou osobou sa vytvárajú základy úzkostí, ktoré neskôr môžu prerásť až do psychických porúch. Výskumy aj väčšina teórii sa zhodujú v tom, že matkina dostupnosť a pozornosť voči dieťaťu sú veľmi dôležitým prediktorom pre zdravý psychický vývin dieťaťa. Názory na prítomnosť dieťaťa v spálni rodičov sa ale rôznia. Poznatky o dôležitosti vzťahu matky a dieťaťa však poukazujú na dôležitosť blízkosti, ktorá sa príchodom noci pre dieťa nekončí. Dieťa potrebujúce matkinu náruč môže byť len ťažko na noc uložené mimo nej. Tiež sa nedá jednoznačne povedať, dokedy dieťa potrebuje takúto tesnú fyzickú blízkosť. Z vývinových teórií je zrejmé, že do obdobia, kedy začína samé spoznávať svet. Približne v období, keď sa dieťa začína plaziť a chodiť, chce spoznávať aj dianie mimo tesnej blízkosti matky. Ale aj to len veľmi postupne. Keď sa nasýti poznávaním, chce, aj opäť veľmi potrebuje matkinu pevnú náruč, blízkosť, istotu. To je miesto, kde si vie oddýchnuť, nabrať síl, aby opäť mohlo poznávať. Postupne viac a viac. Tak ako rastie a dozrieva, stáva sa prirodzeným, že postupne viac a viac maminu pevnú náruč opúšťa. Stáva sa samostatné. Dianie okolo je pre neho dôležitejšie a vzťahová osoba ostáva ako prístav, do ktorého sa môže podľa svojej potreby vrátiť. Nedá sa to však ohraničiť úplne presne vekom. U každého dieťaťa je toto zrenie a vyspievanie veľmi individuálne. Okolo 2,5 roka fyzického veku si dieťa začína uvedomovať svoje ja a vtedy začína byť dôležité osamostatňovanie sa. Toto sa deje približne medzi druhým a štvrtým rokom života.

Dieťa v spálni?

Postieľka v spálni rodičov do určitého veku má svoj význam. Dieťa je tak blízko, že jemnocitná matka ľahko spozná a vie uspokojiť jeho potreby. Môže ho utíšiť hlasom alebo jemným pohladením. Je to nesporná výhoda pre oboch. Unavená mama si tak dopraje viac oddychu. Ak má dieťa pri sebe, nemusí sa zo spánku ani úplne prebrať. Dieťa v jej blízkosti necíti samotu. Cíti prítomnosť a istotu. Spoznáva jej vôňu, pohyby či hlas. Aj tu niekde sa vytvárajú základy jeho budúcej dôvery v seba samého aj v druhých ľudí. To, nakoľko je pre neho dostupná vzťahová osoba, nakoľko je prítomná ako rýchlo a citlivo vie uspokojiť jeho potreby, to všetko vytvára bázu pre jeho zdravý vývin.

Intímny život narodením dieťaťa nekončí

Pre potreby bábätka by však rodičia nemali zabúdať na svoje vlastné. Intímny život rodičov sa po pôrode mení. Stále je však vzájomnou potrebou ich oboch. Tiež túžia po porozumení, istote, blízkosti. Spokojnosť vo vzťahu, napĺňanie ich vlastných túžob a potrieb im pomáha rásť v man1želstve aj v rodičovstve. Sú chvíle, kedy svoje potreby musia odložiť, nie však potlačiť či úplne zavrhnúť. Príchod dieťaťa nie je dôvodom k tomu, aby niektorý z rodičov opustil spoločnú spálňu. Dieťa v spálni rodičov nie je dôvodom k tomu, aby si rodičia prestali vyjadrovať intimitu. Spiace dieťa môže prebudiť silné svetlo, hlasné zvuky, manipulácia s ním a jeho vlastné potreby. Časom sa rodičia učia rozoznávať, kedy ich dieťatko spí hlbšie a kedy sa budí, ktorý plač je o hlade a ktorý o smútku. Ak sú k tomuto dostatočne citliví, nemusia sa báť, že ich prítomnosťou bude zo spánku rušené. Dieťa spí vo svojom kútiku, vo svojej postieľke. Tá je zväčša obložená mäkkou ochranou a môže byť sčasti prekrytá baldachýnom. Svoje bdenie dieťa ohlási pohybom a zvukom. Ak aj v plytkom spánku započuje niečo zo strany rodičov, nemá tú skúsenosť, takže k zvukom, ktoré počuje, si nevie priradiť kognitívny význam. Ak dieťa zaspáva v pokoji a láske, zvuky, ktoré v noci začuje, nevníma ako ohrozujúce. Ohrozujúce pre dieťa to môže byť vtedy, ak zaspáva v nepohode. Ak bolo dieťa večer súčasťou partnerskej hádky, zaspalo v strachu a v noci sa preberie na milovanie rodičov, môže to v ňom vyvolať stres. Vtedy môže dieťa vnímať blízkosť rodičov ako vzájomne ubližujúcu.

Pristihnutí „pri čine“?

Obozretnosť je na mieste zvlášť u starších detí, ktoré v noci prichádzajú do manželskej postele. Ak dieťa takto nájde rodičov milovať sa, môže to byť pre neho až traumatizujúci zážitok. Vtedy je na mieste prestať, dieťa upokojiť a primerane jeho veku mu vysvetliť, čo sa udialo. Ak rodičia nemajú istotu, potom je lepšie, ak hľadajú nové spôsoby, možno inú miestnosť, iný čas. Všetci rodičia musia svoj milostný život po narodení dieťaťa tejto zmene prispôsobiť. Je dobré, ak sa o svojich potrebách aj naďalej rozprávajú. Spolu môžu citlivo a tvorivo nájsť spôsob, ako žiť svoj intímny život, bez obáv, aby tým svojmu dieťaťu ublížili. Deti majú právo vyrastať bez ohrozujúcich zážitkov v láske, úcte, vzájomnom porozumení a citovej blízkosti.

Na začiatku sú rodičia stredom vesmíru svojho dieťatka. K tomu, aby sa dieťa od nich dokázalo zdravo odpútať, najprv sa potrebuje dostatočne nasýtiť ich blízkosti a tiež nadobudnúť istotu, že rodičia tam sú a vždy budú. Aby však rodiča dokázali byť pevným stredom tohto vesmíru, sami musia byť zrelými ľuďmi pripravenými prebrať na seba rodičovskú rolu. V láske a s istotou tak môžu svoje deti bezpečne sprevádzať.

PhDr. Martina Bačová, klinická psychologička – psychoterapeutka.

 

Použitá literatúra:

Hašto J.: Vzťahová väzba. Ku koreňom lásky a úzkosti

Překopová J.: Scheizerová Ch.: Děti jsou hosté, kteří hledají cestu

Liedloffová J.: Koncept kontinua. Hledáni zdraceného štěstí pro nás a naše děti

1 komentár

  1. krasne eufemisticky napisane, naozaj sa to pekne cita…..realita je vsak taka ze dietatko je zvycajne nie v spalni rodicov, ale v posteli rodicov, konkretne ze spava medzi nimi. takze intimnosti vylucene a spanok otca tiez. dnes som si doniesol rozkladaciu postel do druhej izby, uz sa na nu tesim.

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno