Čím mi Mária tieto Vianoce vyrazila dych (a čo sa chcem od nej učiť počas nasledujúceho roka)

0
1

Stalo sa to, keď sme so synkom robili akúsi knižku s vianočnými aktivitami. Také tie vyfarbovačky, spájačky a podobne. Poznáte. Čítala som krátky textík na strane číslo 26: „Márii neprekážala slama na zemi ani pach zvierat.“

Na tajomstve Vianoc zvykneme zdôrazňovať veľkosť paradoxu, že Boží Syn sa narodil obyčajnému izraelskému dievčaťu v obyčajnej maštali, namiesto toho, aby sa narodil v kráľovskom paláci.

A zrazu prišla do záberu Mária a jej vnútorné prežívanie tejto udalosti. Vôbec jej nevadilo, že svoje prvé a jediné dieťa porodila v maštali.

Vyrazilo mi to dych.

Nielen preto, že ja som si pôrodnicu pri každom z troch pôrodov dôkladne vyberala.

Vyrazilo mi to dych, pretože to v jednej vete určenej malým deťom komunikovalo hlbokú pravdu o Márii – jej dokonalú vnútornú slobodu.

Mária bola natoľko slobodná od seba – od svojich túžob, predstáv, potrieb – že dokázala bez mihnutia oka prijať miesto, ktoré Nebeský Otec vybral pre pôrod Syna. Toto však dokázala urobiť, pretože už predtým sa dokázala Bohom nechať odkloniť od svojich životných plánov.

Stalo sa to vtedy, keď dokázala povedať svoje „Áno“ anjelovi, ktorý jej oznámil, že sa stane mamou. Jej, ktorá podľa tradície zložila (spolu s Jozefom) sľub panenstva a nečakala, že vôbec bude mať niekedy dieťa, anjel zmenil počas jednej chvíle životné plány o 180 stupňov. A jej odpoveď bola – áno.

Mária bola taká slobodná od seba samej, že dokázala prijať dokonca aj skutočnosť, že to, čo považovala za Boží plán s jej životom, sa v okamihu zmenilo.

Toto je to, čo sa chcem v tomto roku od Márie učiť:

Prijať skutočnosť, že Boh k nám niekedy prichádza inak, než sme si predstavovali. 

Že Božia vôľa s naším životom je iná, než sme mali rozlíšené.

A to je obzvlášť ťažké v duchovnej oblasti.

Poznajú to premnohé maminy.

Tak napríklad – spomínate si na svoj duchovný život počas strednej či vysokej školy? Osobná modlitba, rozjímanie či ruženec, častá svätá omša, duchovné obnovy… a zrazu prišlo prvé dieťa. A všetko sa zosypalo. Rozjímanie sa stalo len prelúdiom k dobrému spánku, svätá omša stresom z toho, kedy bude chcieť bejbi papať (alebo kakať) a ako hlasno to dá okolostojacim najavo. Na duchovnú obnovu ani pomyslenie. Čas čakania na manžela sa tak vliekol. Osamelosť. Vyčerpanosť.

Aj toto je návšteva anjela Gabriela.

Prichádza ako volanie.

Prijať skutočnosť, že Boh k nám niekedy prichádza inak, než sme si predstavovali. 

Sloboda od seba samej

To je to, čo sa chcem od Márie tento rok učiť.

ZDIELAŤ
Predchádzajúci článokBuďte milosrdní k mamám
Nasledujúci článokSpontánny potrat: List môjmu nenarodenému dieťaťu, ktorý uzdravuje srdce
Andrea Mikolášiková
ThLic. ANDREA MIKOLÁŠIKOVÁ je vydatá, má tri deti, s rodinou žije v blízkosti Bratislavy. Študovala katolícku teológiu na Trnavskej univerzite v Bratislave a Katholieke Universiteit Leuven (Belgicko). Licenciát so špecializáciou na teológiu manželstva a rodiny získala na International Theological Institute Trumau (Rakúsko). Baví ju hľadať Boha vo všednosti i výnimočnosti (nielen) rodinného života a deliť sa s inými o svoje objavy.

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno