Branislav Bratko: Aj rodinné financie patria do duchovného života

1
39

Často sa položartom hovorí, že peniaze sú vždy až na prvom mieste. Platí to aj v kresťanskej rodine? Sú rodinné financie to najpodstatnejšie? Vysvetľuje Braňo Bratko zo spoločenstva Siloe, podľa ktorého Božie princípy, ochota komunikovať a znalosť, ako fungujú peniaze, nedovolia, aby ekonomické problémy zničili manželstvo.

 

Spoločenstvo Siloe, ktorého ste členom, je pomenované podľa rybníka z Jánovho evanjelia, ktorého meno v preklade je „Poslaný“. Sú kresťania poslaní riešiť aj ekonomické, sociálne a finančné otázky?

Väčšinou sa hovorí, či sme k tomu povolaní, ale úplne sa stotožňujem aj so slovom poslaní. Apoštol Pavol nás v liste Kolosanom vyzýva: „Všetko, čo robíte, robte z tej duše ako Pánovi!“ Ak kresťania nebudú vstupovať do takýchto otázok, tak na úrovni verejného života im potom zostanú len demonštrácie, petície, sklamania z politiky a podobne. Na úrovni osobného života zas exekúcie, chudoba, potreba pomoci.

Na jednej strane si povieme, že napríklad politika je špinavá, peniaze sú bezbožné a na druhej strane sme potom sklamaní z toho, akí politici sú zvolení, ako vládnu, ako vyzerá ekonomika, hospodárenie, aké sociálne problémy tu máme.

 

Vo vašej praxi ste zistili, že veriaci neriešia len nadpozemské témy, ale aj obyčajné pozemské veci. Prečo?

Všetky tieto otázky môžem zodpovedať len z pohľadu osobnej skúsenosti 15-ročnej praxe v občianskych združeniach zameraných na podporu mládeže a rodiny. Ale jedna z podstatných vecí, ktorú sme si za ten čas uvedomili bola, že v kresťanstve sa neraz žije akási roztrieštenosť tak na úrovni osobného života ako aj na úrovni spoločných foriem spirituality.

 

Prečo?

Vyzerá to akoby našim cieľom bol duchovný život a všetko ostatné je len pozemská príťaž. Akoby sme boli taký dvadsaťhlavý drak. Má hlavnú hlavu duchovného života, potom má hlavu rodinného života, hlavu pracovného života, voľnočasového života a tieto hlavy medzi sebou nekomunikujú. Bohu zostáva vyhradený „duchovný život“: modlitby, liturgia, chvály, spoločenstvo. Odtiaľ potom vyjdem a stretám tú zlú realitu rodiny, školy, práce…

Toto je však v rozpore s mentalitou Biblie. Tu sa jasne hovorí: „Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi.“ A inde: „Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do nebeských príbytkov.“ Je to jasná výzva vydať Kristovi všetky oblasti života a spravovať ich rovnako horlivo ako svoj duchovný život. Máme predsa len jeden život, a ten sme pozvaní žiť duchovne – celý ho presiaknuť Božou prítomnosťou a Jeho princípmi. Ak nie sme rehoľníci, tak to, čo nazývate „pozemské veci“ bude tvoriť podstatnú časť každodenného duchovného života. Riešenie financií, vzťahov, sexuality, zdravia a výchovy – to tvorí hlavný rámec duchovného života v rodine. Ide o to, ako dokážeme tieto veci riešiť Božím spôsobom.

 

Je možné zovšeobecniť, akými najčastejšími finančnými problémami trpia rodiny na Slovensku? Sú existenčným problémom vystavené skôr mladé rodiny?

Nemám úplne dokonalý prehľad v týchto štatistikách, ale z našej skúsenosti môžem povedať, že najväčšiu škodu robí nezamestnanosť – zvlášť dlhodobá, nízke ohodnotenie práce, dlhy, podvody a často aj nedostatočný prehľad v rôznych finančných produktoch a službách.

Osobne mám dojem, že mladí sa dnes už pripravujú na rodinný život zodpovednejšie. Snažia sa už v stave pred manželstvom nasporiť financie, získať prácu a podobne. Ale neviem, či je to celospoločenský jav.

 

OLYMPUS DIGITAL CAMERA 

 

Ako problém ste pomenovali aj dlhy. Zadlženosť slovenských domácností voči HDP je približne 30 %. Kedy sa zadlženosť stáva problémom pre domácnosti?

Neviem, či nám toto číslo z národného hospodárstva nejak ovplyvní náš postoj k dlhu. Na dlh sa treba asi pozrieť komplexnejšie aj v osobnej rovine. Jedna stránka je jeho finančná hodnota, to znamená: koľko mám požičané, koľko a dokedy musím splatiť a za akých podmienok, koľko bude celková hodnota môjho dlhu vrátane úrokov. Ak tieto podmienky presahujú moje možnosti, tak nastáva vážny problém. Dlh má však aj iné stránky a riziká ako sú finančné následky, a to si mnoho ľudí neuvedomuje. Ak mám splácať napríklad 600 eur mesačne, tak matematicky a finančne to pri lepšie platenej práci aj môžem zvládať. Avšak budem možno musieť pracovať o desať hodín týždenne viac. Čo to urobí s mojím zdravím? S mojou rodinou? So vzťahmi? Mnoho ľudí má možnosť požičať si okrem úverov financie aj od svojich príbuzných. Ako by ovplyvnila naše vzťahy moja prípadná neschopnosť splácať? Potom je už na mieste hovoriť aj o psychickej či vzťahovej cene dlhu. Ak tieto riziká presahujú moje osobnostné a finančné kapacity, tak mám problém.

 

Mnohých ťaží nezamestnanosť či nízky plat. Ako sa vysporiadať s tým, keď je človek nezamestnaný, prípadne keď nedostáva spravodlivú mzdu za svoju prácu?

Veľmi ťažká otázka. Sú tu dve rozdielne situácie a navyše musíme zohľadňovať, čo je zavinene a čo nezavinene. Naozaj si tu neodvážim dať nejaký súd, lebo za každým takýmto prípadom je nejaký ľudský osud a životný príbeh. Vypovedať nejaké pravidlá môže jednému síce naznačiť cestu, ale iného môže zraniť. Máme skúsenosť, že v niektorých prípadoch ani zákonné možnosti nepomôžu, potom je ťažko radiť. A ľutovať niekoho tiež nepomôže. V takýchto situáciách odporúčame nájsť niekoho, kto rozumie danej oblasti a vie pomôcť. Situácie s nevyplatenou mzdou ale často neprichádzajú až tak náhle a niekoľkokrát sa nebadane opakujú, až sa problém stane neúnosný. Asi treba reagovať už pri prvotných problémoch. Aj keď rozumiem, že aj zo strany zamestnávateľa môžu byť niekedy veci nie celkom jeho vinou.

Každopádne, bez príjmu sa žiť nedá. Preto riešením je hľadanie vyhovujúcej práce, aj keď možno nenaplní všetky naše predstavy a niektoré jej podmienky budeme musieť trpieť. Aj keď znovu si uvedomujem pri tom situáciu na trhu práce. Ak sa však človek úprimne snaží nájsť si prácu a pozve do toho aj Boha, tak verím, že sa to podarí.

 

Zlé hospodárenie, nešťastie, naivita, nevedomosť, strata práce, dlhy, nadspotreba… Často spôsobia rozpad vzťahov a rozpad rodín. Ako nedovoliť ekonomickým problémom, aby zničili vzťah?

Napadá mi pritom hneď ďalšia otázka: Zničili vzťah financie alebo to bol chorý vzťah, ktorý okrem iného nezvládol finančnú oblasť? Zvládnuť financie je asi o troch dôležitých veciach: Poznať Božie princípy pre spravovanie materiálnych vecí. Ktosi zrátal, že vo Svätom písme sa hovorí častejšie o peniazoch ako napríklad o modlitbe. Je tu vypovedaná obrovská múdrosť o správcovstve, rozpočte, plánovaní budúcnosti, prioritách, dlhoch…

Druhá dôležitá vec je ochota učiť sa vzájomnej komunikácii. Ak nám nefunguje komunikácia, tak o peniazoch sa bude ťažko rozprávať. Potrebujeme sa pritom totiž učiť počúvať jeden druhého. Ako ten druhý chápe priority a potreby a potom byť ochotní dohodnúť sa.

Ako tretiu vec by som uviedol poznatky. Vedieť, ako fungujú peniaze – úverové systémy, poistné systémy, trh, zarábanie financií, triky podvodníkov a pod. Okrem toho sú s tým spojené charakterové vlastnosti.

Ľudia často riešia to, ako ušetriť. Avšak je tu aj iná otázka: ako zvýšiť príjem? Viem nejaký zvyšný čas premeniť na zárobkovú činnosť? Viem si nájsť lepšiu prácu? Viem zefektívniť svoje podnikanie?

 

Kameňom úrazu býva rodinný rozpočet, problémy spôsobuje aj komunikácia o ňom. Musia o rodinnom rozpočte rozhodovať vždy dvaja?

Neodvážim si povedať, že musia, ale ťažko si to ináč predstaviť. Naša skúsenosť práce s rodinami potvrdzuje spoločné rozhodovanie o financiách ako najprirodzenejšie a najlepšie. Tam, kde rozhodoval o financiách len jeden z manželov, to zvyčajne dobre nefungovalo. Takých prípadov sme ale veľa nestretli. Treba však k tomu dodať, že ešte lepšie je, keď si popri spoločnom rozhodovaní dokážu manželia umožniť to, aby každý z nich mal istý „obnos“, o ktorom môže rozhodnúť sám. Napríklad, ak chce svojej polovičke kúpiť z romantických pohnútok nejaké prekvapenie, prípadne nejako rozvíjať svoje koníčky a pod. Závisí to ale od finančnej situácie konkrétnej rodiny. Jednostranné rozhodovanie môže priniesť veľa konfliktov a zranení vo vzťahu manželov.

 

Podľa čoho majú manželia rozhodovať?

Ako tá rozhodujúca strana stanoví priority? Je aj pre druhú stranu dôležité to isté? Žena môže vnímať ako akútnu potrebu obuv pre deti a manžel dožívajúcu spojku na aute. Pri jednostrannom rozhodovaní by bolo jasné, ako to dopadne. Spoločný dialóg vedený v ochote počúvať sa a konsenzus vnášajú veľa pokoja do rodiny.

Častejšie ako s jednostranným rozhodovaním sme sa stretli s „jednostranným evidovaním“ financií. Boli to situácie, keď všetky finančné toky, príjmy, výdavky, záväzky evidoval len jeden z manželov. Všetko zapísal do tabuliek, na všetko síce poctivo dozrel(a), ale ten druhý z páru nemal o tom ani páru, ako to vlastne funguje a aký je aktuálny stav, čo niekedy vyústilo až do istej frustrácie. Muži si to dokonca v niektorých extrémnych prípadoch odôvodňovali svojím postavením „hlavy rodiny“. Ale boli prípady, keď takto postupovali aj ženy. Pre ktorúkoľvek stranu to môže byť ponižujúce chodiť od toho druhého „prosíkať“ každé euro. Myslíme si, že spoločné rozhodovanie má svoje jasné pozitíva, umožňuje rešpektovať slobodu toho druhého, zohľadniť navzájom svoje predstavy o potrebách a túžbach.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA 

 

Mali by kresťania hospodáriť inak ako nekresťania?

Myslím, že Božie princípy sú pre všetkých rovnaké, pretože sú nielen duchovné, ale v prvom rade ľudské a prirodzené. Nečestnosť, podvody či okrádania nie sú ani prirodzene dobré a žiaduce. Tento princíp prirodzeného dobra máme v sebe asi vpísaný všetci. Náš kresťanský rozmer vedie k podstate a rozvíja to prirodzené Božie a ukazuje nám financie v kontexte večného života a pozemského života podriadeného Ježišovi Kristovi. My sme v našej organizácii vytvorili kurzy o financiách na základe biblických princípov. Zaujímavé bolo zistenie, že mnohé z týchto princípov obsahujú aj iné svetské kurzy. Samozrejme, že tam nemajú citácie z Biblie.

Byť neveriacim neznamená, že nekonám podľa Božích princípov. Len ich tak možno neveriaci nenazýva, ale pomenuje ich dobrými alebo etickými, charakternými… Skôr by som teda videl rozdiel oproti bezbožnému spravovaniu financií ako kontrast kresťanské a nekresťanské. Aj keď od kresťanov sa akosi podvedome očakáva „vyššia“ morálka, charakternosť a čestnosť.

Pre nás kresťanov je podstatné, že vlastníkom všetkého je Boh a my sme správcovia. Či to takto chápu aj nekresťania si posúdiť netrúfam. A neodpustím si ešte jednu poznámku: Keďže svet okolo nás Božie princípy veľmi nerešpektuje, stáva sa mnohým čestným kresťanom, že ich čestnosť je zneužitá a sú oklamaní tými, ktorých to až tak netrápi. Myslím si, že sa v tom máme čo učiť, ako si zachovať charakter a nedať sa oklamať, podviesť, dobehnúť či zmanipulovať.


Existuje na Slovensku sociálna sieť, v ktorej sa človek zachytí, ak padne na dno?

Jestvuje viacero neziskových organizácií aj iných inštitúcií. Na internete by sa malo dať k nim dopracovať. Aj niektoré štátne a samosprávne inštitúcie majú svoje programy sociálnej podpory. V prípade hľadania nejakého osobného poradcu odporúčam veľkú opatrnosť. Najlepšie je vybrať si ho na základe osobných referencií ľudí, ktorým dôverujete.

 

Venujete sa aj podnikateľom. Má podnikanie pozdvihovať ľudí a komunity? Odporúčate podnikať aj ďalším?

Pápež František vo svojej prvej encyklike povedal o podnikaní, že je to „vznešené povolanie“. V kresťanskom svete sa často chápe podnikanie ako povolanie v kontexte sponzorstva evanjelizácie a iných duchovných a kultúrnych aktivít. Myslím si však, že to je veľmi zúžené. Súhlasne s pápežom si myslím, že podnikanie je povolanie, a to už samé osebe. Ak človek podniká z rešpektovania „Božích princípov“, tak už samotnou svojou činnosťou prispieva k šíreniu Božieho kráľovstva. Viete si predstaviť, že by sme mali aspoň 50 % takýchto podnikateľov?

Určite odporúčam podnikanie každému, kto k tomu cíti povolanie. Mnohí síce tvrdia, že je to dnes veľmi náročné. Asi vedia, prečo to hovoria. Ale mnohí svojou skúsenosťou a príkladom demonštrujú to, že sa to dá a dokonca aj oplatí. Nie je to len o zdroji obživy. Podnikaním človek dokáže vytvárať hodnoty, ktoré sa ináč vytvárať nedajú. Zároveň môže realizovať časť svojej identity a pomôcť tým iným vrásť do svojej identity, myslím tým na potomkov, zamestnancov a pod.

Na Slovensku existujú už viaceré spoločenstvá kresťanských podnikateľov. Viac sa o nich, ako aj o našich aktivitách, môžete dozvedieť na www.bizdom.sk www.comlife.sk www.uplife.sk .

1 COMMENT

Zanechať komentár

Please enter your comment!
Please enter your name here