Blog: Žiť environmentálne je súčasť (môjho) rodičovského povolania a prejav lásky k Bohu

0
59

Kamoška povedala zaujímavú vec – že rozhodnúť sa žiť ohľaduplne k prírode, na to je potrebné ďalšie obrátenie. Keď sa človek stáva kresťanom, je potrebná zmena zmýšľania, ktorá sa potom pretavuje do skutkov. Aj vo vzťahu k životnému prostrediu je potrebné otvoriť oči a nechať do nich preniknúť svetlo, skúsiť sa pozrieť na svet Božími očami a vidieť, aké je krásne a dobré, čo stvoril. Od Pána Boha sme už na začiatku dostali prírodu pod správu, dostali sme ju do zodpovednosti. Preto si myslím, že sa raz z môjho vzťahu k nej budem zodpovedať. Som len na začiatku environmentálnejšieho spôsobu života, ale chcem sa v tom zlepšovať a byť vytrvalá, pretože to považujem za veľmi dôležité.

Žiť ohľaduplne vo vzťahu k prírode je naším povolaním – nech už sme kýmkoľvek, nielen rodičmi. Je to naše povolanie už len preto, že sme ľudia. Svoju snahu žiť tak, aby som čo možno najmenej škodila prírode, považujem za prejav lásky k Bohu, ktorý má rád svoje stvorenie a ktorý sa hnevá, keď si jeho dielo človek neváži. Vnímam túto úlohu o to viac, že som mamou a vychovávam človeka, ktorý si odo mňa prevezme životný štýl. Mám zodpovednosť voči svojmu synovi, voči tomu, ako ho naučím žiť a aké hodnoty ho naučím považovať za dôležité.

Šetrnosť, nemíňať peniaze na hlúposti a zbytočnosti – to je dobrá cnosť a v rodinnom živote veľmi potrebná. Ale šetriť peniaze na úkor iných dôležitých hodnôt, to považujem za hriech. Totiž, toto je pre viacerých ľudí v mojom okolí argument – že eko-produkty sú drahšie. S manželom to vnímame tak, že chceme a máme nášho syna naučiť okrem iného aj správne míňať peniaze. Chceme nášho Miška naučiť, že peniaze sú na to, aby sme mohli žiť dôstojný život a život v rámci kresťanských hodnôt. Že dať viac peňazí za kvalitnejší produkt je v poriadku a nerobíme to pre imidž alebo preto, že by sme sa chválili, že si môžeme dovoliť takto vymýšľať.

Náš enviro-spôsob života je pre nás dôležitý, lebo sa snažíme vidieť naše súkromné rozhodnutia v širších súvislostiach. Uvedomujeme si, že náš životný štýl má dopad na iných ľudí a na všetko stvorenie, ktoré bezohľadným spôsobom nášho života veľmi trpí. Myslíme si, že v konečnom dôsledku sa to vracia aj nám a tým, ktorí tu budú žiť po nás. Nechcem to však vnímať len takto antropocentricky, že teda zas ide o mňa, ale túžim robiť veci z úcty k tomu, čo Boh stvoril a čo považuje za dobré také, aké je – nielen za dobré a užitočné vo vzťahu ku mne a môjmu pohodliu.

Iste, súhlasím, že môže byť v rodine dlhodobo taký nedostatok financií, že je potrebné naozaj kupovať všetko len to najlacnejšie a to často nie je ani kvalitné ani šetrné k prírode a ani finančne spravodlivé k ľudskej práci. Ale ak sa to čo i len trochu dá, mali by sme sa snažiť a robiť aspoň tú trošku. Pri svojej začiatočníckej snahe žiť ekologicky správnejšie zisťujem, že je to v skutočnosti aj ekonomicky výhodné. Kde na jednom prerobím (napr. drahšie tablety do umývačky bez fosfátov), na druhom a treťom, naopak, ušetrím (napr. látkové plienky pre bábo a mydlové oriešky na pranie namiesto klasického prášku). To je výborná správa pre náš rodinný rozpočet. Chce to však trochu záujmu, hľadania informácií, trochu skúšania a zbierania skúseností, ale dá sa to. 

Lenivosť, pohodlnosť, nezáujem… asi nikto nepochybuje, že to nie sú dobré vlastnosti a treba proti nim v sebe bojovať. Nie je v poriadku myknúť plecami a povedať, že sa nám do toho vôbec nechce. Ako kresťania sa snažíme žiť eticky, morálne dobre vo vzťahu k sebe samým, k druhým ľuďom a k Bohu. Mám však dojem, že prírodu zo svojho morálneho systému veľa z nás vyčleňuje. Nie, nestaviam na rovnakú úroveň prírodu a ľudské bytosti s dušou. Ale som presvedčená, že sa máme správať zodpovedne a dobre aj voči stvorenému svetu a že byť ochrancami prírody je súčasťou toho, kým sme boli stvorení a kým máme byť – svätými, Božími ľuďmi.

ZDIEĽAJ
PredchádzajúciDeň rodiny v Bratislave
NasledujúciBulletin na nedeľu – 23. nedeľa cez rok
Diana Hricová
Diana Hricová študuje na magisterskom stupni Katolícku teológiu na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity. Štúdiu o Bohu a jeho láske k človeku by najradšej venovala celý život. S manželom Filipom sa tešia zo svojho prvého synčeka. Na zastolom.sk sa venuje téme duchovného sprevádzania detí, svätým ženám a všetkému možnému, čo sa jej práve dotkne.

Zanechať komentár

Please enter your comment!
Please enter your name here