Béla Bugár: V dnešných vzťahoch chýba trpezlivosť a pochopenie

0
37
Bela Bugar s rodinou 1

Úspešnosť politika sa väčšinou meria množstvom vyhratých volieb, získaných funkcií, presadených zákonov. Ak však politik stavia svoju kariéru vo verejnom živote na hodnotách, malo byť meradlom jeho úspechu hlavne to, ako ich sám v každodennom živote dokáže žiť. Dlhoročný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Béla Bugár je dôkazom toho, že sa to dá.

Francúzsky filozof Francois Mauriac vidí v manželskej láske, ktorá prežije aj tisícoraké útrapy, ten najkrajší zázrak. Aj váš vzťah s manželkou Gabrielou už zvládol a prekonal mnohé, ako sa naň dívate po rokoch vy? Inak ako na začiatku manželstva?

Určite nie. Môj názor na lásku, ktorá je medzi nami, sa nemení. To, čo sa počas  manželstva vyvíja a mení, je charakter a hĺbka našej lásky. A myslím, že tak je to v poriadku.

Vzťah a rodina, ktorú spolu máte, je určite do istej miery odrazom rodín, v akých ste sami vyrástli. Ako vás dodnes ovplyvňuje to, čo rodičia dali vám a v čom vás vychovali?

V maximálne možnej miere. Viera totiž v našej rodine hrala a hrá podstatnú a nespochybniteľnú úlohu. Tak ako bola, tak aj je prítomná v našom rozmýšľaní a každodennom konaní.

Určite aj pri výchove vašej dcéry, z ktorej je už dnes dospelá mladá žena. To je čas, keď sa rodič vedome, alebo možno len podvedome pozerá za seba, či sa mu podarilo odovzdať jej všetko tak, ako chcel. Robíte to aj vy a ako ju vnímate?

Sme na ňu veľmi hrdí. To určite. Samozrejme, že nie vždy sa vo všetkom zhodneme. Čím je však staršia, tým viac sa vieme rozprávať otvorene a trpezlivo diskutovať. To je totiž podľa mňa vždy základom toho, aby sme sa od stola vedeli postaviť s pokojom a nenarušovalo to naše vzťahy, naopak utvrdzovalo nás to v láske medzi nami. Viem, že dcéra s manželkou majú témy, do ktorých mňa „nezasväcujú“. Rešpektujem to, dokonca sa tomu aj teším. Podľa mňa to tak má byť.

Bela Bugar s rodinou 2

Možno aj cez dcéru si uvedomujete a vnímate, že aj keď sa rodičia snažia dať dieťaťu to najlepšie zo seba, neformujú ho len oni, ale aj spoločenstvo, ktoré ho obklopuje, a tým je aj cirkev. Aký má na mladých podľa vás dnes vplyv?

Nerád by som generalizoval. Moja skúsenosť je taká, že na tom, aký vplyv dokáže mať cirkev na mládež, majú leví podiel duchovní. Ich prístup k mládeži v každej obci, v každom spoločenstve, je podstatný a nenahraditeľný.

Asi je dôležité hlavne k nim nepristupovať spôsobom, ktorý sa roky traduje a podľa ktorého za mladých čias predchádzajúcej generácie bolo všetko lepšie, kým tá dnešná mládež je taká a taká. Alebo si predsa len myslíte, že sú dnešní mladí v niečom menej pripravení do života?

Dnešná mládež je taká zlá, ale aj taká dobrá, ako každá jedna mládež pred ňou. Je však podstatne informovanejšia, má väčší prehľad a svet má veľmi blízko.

V čom je podľa vás najväčší rozdiel medzi vašou generáciou a generáciou vašich detí?

Možno skôr dospievajú, ako tomu bolo počas môjho detstva. No nie som si celkom istý, či je to takto dobré.

Nesúvisí to však aj s tým, že dnešná doba je všeobecne príliš rýchla, príliš veľa času žiada od rodičov, a tí si potom ani nestíhajú uvedomovať ako rýchlo ich dieťa rastie? Mimochodom, ako sa vám darilo zladiť pracovné povinnosti politika s Krisztínkinou výchovou?

Myslím si, že sme to ako rodina zvládli. Ale musím priznať, že som mal to šťastie, že pri výchove našej dcéry sme sa mohli oprieť aj o pomoc starých rodičov. Čo je výhrou nielen pre rodičov, ale zároveň to obohacuje každé dieťa.

Čo, naopak, obohacuje z rodinného života najviac vás?

Keď môžeme byť všetci spolu. Preto mám rád Vianoce, Veľkú noc. Všetko stíchne a sústreďuje sa na rodinu. Aspoň u nás.

Máte aj zaužívané rituály, ktoré k tomuto spoločnému času patria?

Určite. Ale sú to rituály, ktoré patria len nám, a preto nebudem o nich rozprávať. Možno jeden: spoločná káva s mojou manželkou po nedeľnej svätej omši.

Každá minca má samozrejme dve strany. Okrem radostí musia rodiny prekonávať aj ťažkosti. V čom vy vidíte tie najväčšie? 

Myslím, že je dnes vo vzťahoch málo trpezlivosti a pochopenia.

Možno je práve to veľká výzva, ktorá stojí pred dnešnými rodičmi – viesť deti k tomu, aby nečakali vo vzťahoch zázraky na počkanie a nemožné do troch dní, a keď to tak nie je, menili ich hneď ako ponožky. Aj keď, samozrejme, rodič môže len upozorniť, odporučiť a je na dieťati, ako s tým naloží. S čím ste dcéru do dospelého života vyprevádzali vy?

Snažili sme sa ju nielen na prahu dospelosti, ale celý život, viesť k tomu, že viera jej pomôže prekonať všetky nástrahy v živote.

Viem, že je ešte študentkou vysokej školy, ale raz príde ten čas, keď prevezme štafetu rodinného života a založí si vlastnú. Myslíte, že to bude mať ťažšie ako vy pred rokmi? Alebo dnes štát pomáha mladým podľa vás adekvátne?

Tí, ktorí pomoc od štátu potrebujú, nikdy nebudú mať pocit, že je dostatočná. Ale objektívne treba povedať, že všetci potrebujeme viac práce pre živiteľov rodín, viac škôlok, lepšie školy, centrá voľného času a adresnú podporu pre tých, ktorí sú na ňu naozaj odkázaní.

Čo teda treba zmeniť?

Aj keď sa hovorí – koniec dobrý, všetko dobré, ja si myslím, že veľa závisí aj od dobrého štartu. Preto vidím veľký význam v tom, aby mal štát k dispozícii pre mladých na určitý čas nájomné štartovacie byty, aby sa im vstupovalo do rodinného života ľahšie, bez rušivých vplyvov.

Prostredníctvom väčšiny otázok sme sa obzerali spolu za seba, poďme sa na záver zahľadieť dopredu. Akú má podľa vás kresťanská rodina na Slovensku budúcnosť ?

Takú, akú jej kresťanské spoločenstvo na Slovensku vytvorí. Teda nielen duchovní, ale aj rodičia a deti… Skrátka, každý na svojom mieste a podľa svojich možností, a najmä trpezlivo a prezieravo.

 

Fotografie: archív B. Bugára