Barbara Surma: Mojím cieľom je podporiť pôsobenie rodičov, a nie ich nahradiť

0
0

Mohli by ste, prosím, najskôr v krátkosti predstaviť zakladateľky Katechézy Dobrého pastiera tak, ako ste ich poznali osobne? Čo ich motivovalo k takejto službe?

Zakladateľkami Katechézy Dobrého pastiera sú Sofia Cavallettii (1917-2011) a Gianna Gobbi (1919-2002). Bolo by však dobré sa na tomto mieste zmieniť aj o Adele Costa Gnocchi, ktorá iniciovala prácu týchto dvoch žien vo svojej „Scuolette“. Bola riaditeľkou jediného Montessori zariadenia v Ríme, ktoré v priebehu druhej svetovej vojny nebolo uzavreté. Jej túžbou bolo umožniť deťom stretnúť sa s Bohom. Často opakovala, že „Boh a deti si rozumejú“. To sa stalo hlavnou myšlienkou, ktorá ju v roku 1954 nasmerovala k Sofii Cavalletti, žijúcej vo vedľajšom dome.

Kým bola Sofia Cavalletti? Pochádzala z aristokratickej rodiny a v roku 1949 ukončila svoje štúdium na Univerzite La Sapienza v Ríme. Študovala hebrejský jazyk a príbuzné semitské jazyky pod vedením profesora Egeniusza Zolliho, vrchného rabína rímskej synagógy, ktorý bol v roku 1945 pokrstený v Katolíckej cirkvi. V roku 1952 získala špecializáciu v odbore filológia, kultúra a história starovekých semitských národov v ústave Orientale della Sapienza. Spočiatku pôsobila ako asistentka na katedre hebrejčiny a príbuzných semitských jazykov. Zúčastnila sa Druhého vatikánskeho koncilu. Preložila knihu proroka Izaiáša a Príslovia, v roku 1968 spolupracovala na preklade Biblie, preložila a publikovala komentár ku knihám Rút a Ester a vo vydaní z roku 1976 bol taktiež zaradený jej preklad a komentár ku knihe Levitikus.

V roku 1954 sa začalo jej dobrodružstvo s Katechézou dobrého Pastiera, ktorej zasvätila celý svoj život.

Bola mimoriadne múdrou a inteligentnou ženou, ktorej biblické a liturgické znalosti budili nadšenie medzi študentmi, podnecovali ich zvedavosť a motivovali k prehĺbeniu ich náboženských vedomostí. Musím povedať, že dva roky prednášok u Sofie Cavalletti mi dali viac než päť rokov katechetických štúdií v Poľsku, nehovoriac o katechézach, s ktorými som začala ako trojročné dieťa vo farnosti, pokračujúc v škole až po maturitu, a o aktívnej účasti v rôznych hnutiach Katolíckej cirkvi a exercíciách. Fenomén Sofie Cavalletti spočíval v tom, že nám, deťom i dospelým, umožňovala samostatne objavovať pravdu o Bohu a prebúdzala v nás údiv nad Jeho dielom. V jej postoji vo vzťahu k pravdám, ktoré odkrývala meditujúc biblické texty v rôznych jazykoch a liturgiu, rovnako ako vo vzťahu k ostatným ľuďom, bola mimoriadna pokora a úcta. Bola to pozoruhodná osoba.

Katechéza Dobrého pastiera vďačí za svoj charakter tiež Gianne Gobbi, o čom mnohokrát Sofia Cavalletti píše vo svojich pamätiach. Na rozdiel od Sofie Cavalletti pochádzala Gianna Gobbi z robotnícko-meštianskej rodiny. Veľmi skoro musela začať pracovať, aby pomohla rodine. Bola učiteľkou montessori školy a táto skúsenosť sa stala druhým pilierom nového štýlu náboženskej výchovy. V roku 1939 po absolvovaní kurzu pre montessori učiteľov viedla skupinu detí do troch rokov v „Scuolette“ Adely Costa Gnocchi. Bola to priekopníčka v práci s najmladšími deťmi. Po vojne sa k práci s deťmi nechcela vrátiť, ale Adela Costa Gnocchi ju požiadala, aby pomohla Sofii Cavalletti rozvinúť nové dielo, ku ktorému bola potrebná jej metodická podpora. Obe si spomínajú, že si mysleli, že im práca bude trvať asi tri mesiace, a potom sa vrátia ku svojim každodenným povinnostiam. Ako sa však ukázalo, veľmi sa mýlili. Gianna bola veľmi veselá a spoločenská osoba. Učila nás rozumieť deťom. Dávala nám inštrukcie, ako s deťmi hovoriť a ako ich pozorovať.

Ich príbeh je teraz príbehom tisícov ľudí po celom svete, rôznych kultúr, jazykov a pôvodu. A to je skvelé. Na pohrebe Gianny Gobbi jedna z matiek pri rozlúčke povedala tieto slová: „Gianna priblížila deti k Biblii a Sofia priblížila Bibliu deťom.“ Myslím si, že je to dobré zhrnutie toho, kým boli obe zakladateľky a aká bola ich úloha v tomto diele.

A čo ich motivovalo k práci?

Neviem, ale súdiac podľa vlastnej skúsenosti môžem povedať, že to bolo povolanie.

Čo je špecifické pre Katechézu Dobrého pastiera?

Sofia Cavalletti nazvala Katechézu dobrého Pastiera „Abc (abecedou) kresťanstva“. Charakteristickým rysom tejto katechézy je odklon od tradičného učenia detí, ktoré spočíva v odovzdávaní definícií (otázka a odpoveď), k výuke metódou „znamenia“. Čím sa tieto metódy líšia a aké sú výhody metódy znamenia? Metóda znamenia je predovšetkým typicky biblická vyučovacia metóda. Boh, ktorého nie je možné vidieť, sa ukazuje ľuďom skrze znamenia – udalosti, ľudí. Ježiš hovorí k ľuďom hlásajúc svoju náuku len vo forme znamenia – používa metódu podobenstiev. Týmto spôsobom Boh dovoľuje človeku, aby samostatne odkrýval pravdu o Ňom, každý podľa svojich schopností. Stretáva sa s ním prostredníctvom zmyslových skúseností skrze hmatateľné znamenia (napr. chlieb a víno – stretnutie s Ježišom, voda – očistenie pri krste). Metóda založená na definíciách ovplyvňuje len intelekt, schopnosť zapamätania si, no nie prežívanie.

Dieťa sa učí inak než dospelý, musí mať možnosť bezprostrednej skúsenosti a vlastnej aktivity. Metóda znamenia, opierajúca sa o liturgiu a Bibliu, túto možnosť ponúka. Postupné uvádzania dieťaťa do liturgie obohacuje jeho znalosti. Skrze bezprostredné a hmatateľné poznávanie predmetov, farieb a liturgických gest učíme dieťa jazyk, ktorý potom môže použiť v modlitbe. Pri premýšľaní nad vybranými podobenstvami získava dieťa schopnosť čítať znamenia – slová. Je dôležité dovoliť dieťaťu, aby ich samo objavovalo. Inak si zapamätá znalosti podané v podobe poučiek a inak tie, ktoré získa samo.

Komu by ste odporučili vyskúšať túto metódu uvádzania detí do viery v Boha a prečo?

Odpoveď na túto otázku sa skrýva v názve Katechézy Dobrého pastiera. Je to katechéza, a nie výuka náboženstva. Takže ľudia, ktorí chcú deťom pomôcť stretnúť sa so živým a milujúcim Bohom, môžu v KDP nájsť návod, ako na to. Katechéza je zameraná na deti vo veku od 3 do 12 rokov. Viem tiež, že sa praktizuje i s mladými ľuďmi, ktorí sa pripravujú na birmovanie. Pri vedení kurzov pre katechétov a rodičov som si všimla, že je vhodná i pre prácu s dospelými. Katechéza sa dá praktizovať doma s vlastnými deťmi, vo farnosti; v prípade, že je to možné, tiež v cirkevných škôlkach a školách. Problémom môže spočiatku byť zaobstaranie materiálov pre vlastnú prácu dieťaťa.

Ako vyzerá program Katechézy Dobrého pastiera pre rôzne vekové skupiny?

KDP bola vyvinutá pre deti vo vekovo zmiešaných skupinách. Prvá úroveň zahŕňa deti vo veku 3-6 rokov, druhá deti od 6 do 9 rokov, tretia je pre deti vo veku 9-12 rokov. Obsah programu KDP vyplýva z priamej skúsenosti s deťmi a reaguje na ich duchovné potreby a vývojové možnosti. Katechéza má christocentricko-trinitárny charakter. Na prvej úrovni sú deti prostredníctvom liturgickej katechézy vedené k vedomej účasti na slávení sv. omše. V súlade s liturgickým rokom poznávajú Ježišov život a dielo (text rozprávajúci o živote Ježiša – Vianoce, posledná večera, smrť a vzkriesenie, Ježišovo učenie v podobenstvách o Božom kráľovstve). Nadväzujú osobný vzťah s Ježišom skrze podobenstvo o Dobrom pastierovi a objavujú význam liturgických gest a znamení používaných pri sviatosti krstu.

Na druhom stupni sú tieto témy rozširované a opakované. Deti sa na tejto úrovni pripravujú na prvé sväté prijímanie. Preto je Ježišovo učenie obohatené o ďalšie, tzv. morálne podobenstvo. Deti sa v šiestich rokoch začínajú orientovať v priestore a čase a môžu tak byť uvádzané do dejín Božieho kráľovstva.

Na tretej úrovni sú tieto témy rozšírené o dejiny spásy zaznamenané na stránkach Starého zákona. Je to moment (vo veku okolo 9 rokov), kedy sa dieťa posúva od konkrétneho myslenia k abstraktnému. Teológia skrytá v týchto textoch vyžaduje vyššiu úroveň myslenia, aby sa príbeh rozprávaný pomocou obrázkov nestal pre dieťa „rozprávkou“, v ktorej had hovorí ľudským hlasom.

Je možné týmto spôsobom začať pracovať s deťmi z najstaršej vekovej skupiny, ktoré neprešli predošlými etapami?

Myslím si, že je to možné, ale katechéta by mal byť dobre oboznámený so skupinou a upravovať lekcie tak, aby deti neviedol k hre, ale k práci. Všetko by malo byť prispôsobené znalostiam, skúsenostiam, vývojovým možnostiam a predovšetkým duchovným potrebám starších detí. V Ríme jedna známa rehoľná sestra pripravovala ku krstu dospelých z Južnej Ameriky a používala vlastne KDP. Takže nič nestojí v ceste tomu, aby sa mohlo začať i neskôr. Samozrejme, najlepšie je začať s deťmi vo veku troch rokov, pretože to je vek, kedy sa nadväzuje osobný vzťah s Bohom. Ale Boh má svoje spôsoby, ako osloviť starších ľudí a my by sme mali urobiť všetko, aby sme Mu v tom pomohli.

Pracujete s deťmi v materskej škole. Ako sa vám pracuje s rodičmi týchto detí?

To záleží od rodičov a miest, kde pracujem. Vediem doplnkové aktivity v materskej škole Montessori a pri bazilike otcov jezuitov v Krakove. Ak sa rodičia zaujímajú o duchovný život svojich detí, tak prichádzajú na kurzy, niekedy pozorujú moju prácu, sami pripravujú materiály a pracujú s deťmi doma, čo umožní, aby sa náboženského života zúčastňovala celá rodina. Chcela by som zdôrazniť, že mojím cieľom je podporiť pôsobenie rodičov, a nie ich nahradiť. V materskej škole mám však aj deti z ateistických rodín. Spolupráca potom spočíva v tom, že rodičia zapíšu svoje dieťa na katechézu. Akceptujú fakt, že dieťa má potrebu dozvedieť sa o Bohu a nepopierajú to, čo robím na katechéze. Práca s týmito deťmi nie je jednoduchá, pretože im chýbajú skúsenosti z náboženského života.

 

Preklad: Soňa Záňová, fotografia z  Katechéz Dobrého Pastiera

Zanechať komentár

Please enter your comment!
Please enter your name here