Ako zvládať detský hnev a agresivitu

0
96

V dnešnom článku sa budeme venovať spôsobom, ako zvládať hnev, vzdor a agresivitu u detí a ako pomôcť sebe i dieťaťu prejsť cez tento stav.

Najdôležitejšie je predchádzať situáciám, ktoré vaše dieťa nahnevajú či spôsobujú frustráciu a agresivitu. Začnite tým, že dieťa naučíte prejaviť hnev slovami a nie správaním. Zistite, prečo sa hnevá (pýtajte sa: „Prečo si nahnevaný?”) Ukážte dieťaťu, že chápete jeho pocity. Buďte príkladom ako zvládať hnev a pocit frustrácie. Nebojte sa ukázať, že aj vy sa nahneváte, ale dokážete to spracovať.

Dieťa často reaguje plačom, vzdorom a agresivitou vtedy, keď je unavené. Deti majú iný rytmus ako dospelý. Vyvarujte sa akciám a nákupom v čase, kedy dieťa spáva alebo má únavovú hodinu. Neklaďte na neho nároky navyše, pretože ich nedokáže zvládnuť. Ak je unavené, má problémy zvládnuť svoje emócie, plač a pocit únavy.

 

Terapia pevným objatím

Ak ste sa nedokázali vyhnúť detskému hnevu, terapia objatím vám ho pomôže spracovať. Táto terapia sa využívala u detí s autizmom, neskôr u manželských partnerov a dnes sa používa aj na vyriešenie hnevu, agresie a jej prejavov u detí. Ak dieťa plače, bije, chytíme ho a objímeme ho, a to aj vtedy, ak sa bráni. Princípom je, že dieťa pocíti blízkosť rodiča a hnev či napätie sa vyplaví do náručia rodiča a dieťa sa upokojí. Na terapiu objatím dobre reagujú deti, ktoré sú citlivejšie, deti, ktoré nemajú jasne stanovené hranice a sú si neisté samé sebou a rodičmi. Takýmto objatím zároveň rodič potvrdzuje svoju rolu matky či otca a dominantnosť – fyzickú a emocionálnu (ja ťa ľúbim, ja viem prijať a spracovať tvoj plač).

Ak máte pocit, že vám takéto objatie nevyhovuje, nič nerobte nasilu. Terapia pevným objatím si vyžaduje vhodné emocionálne naladenie rodiča, psychickú pripravenosť aj na fyzický vzdor v náručí a v neposlednom rade aj trpezlivosť a uvedomenie si, že dieťa vás ľúbi, aj keď sa zdá, že vaše objatie odmieta.

 

Fyzické útoky, rozhadzovanie predmetov a hádzanie sa o zem

Čo robiť, ak dieťa naplno prejaví svoj hnev, začne fyzicky útočiť, bije okolo seba? Chyťte dieťa za ruky a nedovoľte mu, aby bilo okolo seba. Takto od vás dostane jasný signál – toto nie je správne, toto nerob!

Deti sa často v záchvate hnevu, či zúrivosti hodia o zem či rozhadzujú hračky. Niektorí rodičia po takomto výbuchu hnevu rozkážu dieťaťu, aby to po sebe upratalo. Aký to má efekt? Závisí od veku dieťaťa. Dvojročné dieťa potrebuje s uprataním pomôcť, ale ak sa k tomu pripojí jasné vysvetlenie od rodiča, že to nie je správne a teraz to ideme upratať, výsledok môže byť výchovný. Dieťa sa naučí, že vždy, keď niečo rozbije alebo rozhádže, musí to po sebe aj upratať.

Niektorí rodičia od svojho ležiaceho dieťaťa odchádzajú. Treba však dávať pozor na to, že dieťa v záchvate amoku a vypätí emócií nevníma okolie – nemusí zaregistrovať váš odchod. A dieťa vo vrchole hnevu, návale emócií a vypätia môže stratiť vedomie. Ak ste zástancom toho, že ak sa dieťa hodí o zem a nevšímate si ho, spravte tak len vtedy, ak vidíte, že jeho hnev a vzdor nie je na vrchole.

Keď posielate svoje dieťa do izby, aby sa upokojilo, samo to dokáže až okolo troch rokov. Dovtedy potrebuje vašu pomoc.

 

Osem základných rád pri trestoch

Ak ste sa rozhodli, že za agresívne správanie, nerešpektovanie dohody bude trest, zamyslite sa nad vhodnosťou trestu. Dieťa potrebuje lásku a potrebuje hranice, ktoré so sebou prinášajú nielen pochvaly, ale aj tresty. Osem základných rád pri trestoch:

1. Vyberte vhodný trest primeraný mentálnemu veku dieťaťa a jeho chápaniu.

2. Ak sa dá, vyhnite sa fyzickým trestom.

3. Vyhnite sa vetám: „Si zlý…”, „Ty stále niečo musíš vyvádzať…”. Tieto vety vzbudzujú identifikáciu dieťaťa s negatívnymi vlastnosťami a to, čo dieťaťu hovoríme, také sa aj stane. Ak mu budeme často hovoriť, že vždy vyleje, že vyrušuje, že je zlý, začne si to o sebe myslieť a správať sa naozaj tak.

4. Trest má nasledovať za neposlušnosťou (Ak dieťa ráno neposlúchalo a za trest nebude večer pozerať rozprávku, dieťa si to nedokáže spojiť. Logické dôsledky dokážu vyvodzovať len staršie deti okolo 5 roku.).

5. Dieťa má vždy vedieť, prečo ho trestáte (napr. S hračkou sa nebudeš hrať, pretože ma nepočúvaš a neodložil si si ju, tak ti ju teraz zoberiem a dám ti ju až zajtra.).

6. Ak dieťa chcete potrestať, povedzte mu prečo, ale až vtedy, keď je pokojné a prejavy hnevu, agresivity ustúpili a je schopné počúvať, čo mu hovoríte. V psychickom rozrušení vás nemusí ani vnímať, ani si dávať veci do súvisu.

7. Trestajte, ak ste pokojní vy. Netrestajte dieťa, ak ste vo vypätí alebo ak sa sami hneváte. Je vyššia pravdepodobnosť, že trest bude neadekvátny detskému vyvádzaniu.

8. Buďte vo svojich názoroch na neposlušnosť konzistentný. Ak dieťaťu niečo v jeden deň zakážete, zakážte mu to aj druhý deň.

 

Aj keď dieťa plače a zdá sa, že nás odmieta a nerozumieme jeho prejavom, dieťa nás ľúbi. Potrebuje našu pomoc, aby ľahšie identifikovalo svoje pocity a zvládlo výbuchy zlosti. Potrebuje našu lásku a ubezpečenie, že ho ľúbime, aj keď nesúhlasíme s jeho správaním. Potrebuje nás najmä vtedy, ak si nie je isté samé sebou. Nebojme sa sprevádzať deti na ceste poznania emócií a pocitov, pretože nie je umením nenahnevať sa, ale bez podmienok ľúbiť.

úvodná fotografia: shutterstock