Ako viesť deti, aby objavili svoje povolanie

0
30

Všetci vieme, že v Cirkvi je kríza povolaní. Máme nedostatok kňazov, diakonov i zasvätených osôb. Menej ľudí než doposiaľ chce vstúpiť do manželstva alebo v ňom zotrvať (tu by som dodala, že je i nedostatok nezadaných ľudí, ktorí prežívajú svoj život vo svätosti).

Aby toho nebolo málo, veľa sa hovorí aj o rozlišovaní povolania, ktoré môže byť pre mladých ľudí mätúce. Niektorí čakajú na znamenie, nejakú úžasnú skúsenosť, po ktorej v ich živote nebude viac pochýb o tom, že ich Boh povoláva. Iní majú pocit, že musia ísť po určitej ceste, pretože im hovorievali, že táto cesta je „svätejšia“ alebo sa cítia pod tlakom, aby doplnili nedostatok určitých povolaní. Toto všetko môže mladého človeka napĺňať zmätkom a frustráciou. Mladšie deti, ktoré tak často menia svoj názor, nie sú ešte schopné učiniť také vážne životné rozhodnutia. Rodičov, ktorí chcú svojim deťom pomáhať nájsť Božiu vôľu pre ich život, môže toto všetko znepokojovať, keď premýšľajú, čo povedať a ako pomôcť.

Pomáhať svojim deťom pri výbere povolania nemusí byť zložité. Pevne verím, že sme skomplikovali niečo, čo je veľmi jednoduché. Jednoduché – nie ľahké, ale jednoduché.

Posolstvo evanjelia je posolstvom jednoduchosti. Ježiš Kristus povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.“ (Mk 8, 34-35) A tiež povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou. To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ (Mt 22, 37-39)

Láska k Bohu, láska k blížnemu, denné sebazapieranie nesením svojho kríža a nasledovanie nášho Pána. Jednoduché – no nie ľahké. Nech si vyberieme akékoľvek povolanie, je to odpoveďou na slová nášho Pána. Skutočne plniť toto prikázanie nášho Pána sme začali v deň krstu, keď náš starý človek zomrel a nový sa zrodil z vody a obliekol si Krista. A práve toto môže zložitú situáciu ohľadom povolaní znova zjednodušiť. Zamerajme sa na to, aby sme naše deti učili odpovedať na ich krstné povolanie namiesto toho, aby povolanie hľadali.

Ak naše deti učíme (alebo, čo je oveľa dôležitejšie, ukazujeme im to naším vlastným príkladom), že každý kresťan úplne patrí Bohu – že každý kresťan je povolaný ku svätosti, potom keď už na to budú mať vek, nech si vyberú ktorékoľvek povolanie. Bude to jednoducho len rozšírením života, ktorý dovtedy žili v Kristovi. Nebude to nejaká veľkolepá nová cesta, totálna zmena alebo obrat v ich živote, ale pokračovanie v láske k Bohu a blížnemu, pokračovanie v nesení svojho každodenného kríža a nasledovaní Pána. Áno, zmení sa spôsob, akým tieto veci budú robiť, ale tieto skutky sebazapierania a rast vo svätosti novými nebudú a pravdepodobne nevyústia v radikálne, život meniace, udalosti.

Pomáhať našim deťom rozoznať ich povolania je oveľa jednoduchšie, ak ich túžbe po svätosti učíme už od narodenia, ak ich vychovávame vo svätých domácnostiach – domovoch naplnených láskou, modlitbou a obetou a ak ich učíme o kráľovskom kňazstve všetkých veriacich (1 Pt 2, 9). Svojim deťom hovorím, že na tom, aké povolanie si vyberú, nezáleží. Mali by hľadať, kde v živote nájdu najviac radosti a vedieť, že nech si vyberú ktorékoľvek povolanie, očakáva sa od nich to isté – žiť svoj život pre Boha a Jeho ľud. Nie sú povolaní k ničomu menej ako ku svätosti.

Je veľmi dôležité, aby boli okolo našich detí dobrí ľudia, ktorí na ne budú mať pozitívny vplyv. Moje deti sa väčšinu svojho života zúčastňujú liturgie v kláštore. Boli sme požehnaní nádherným spoločenstvom kresťanov. Moje deti videli príklady dobrých kňazov, dobrých diakonov, kresťanských manželstiev, nezadaných ľudí žijúcich svoje životy vo svätosti a zasvätených osôb snažiacich sa o svätosť. Na príkladoch vidia mnoho rozličných spôsobov, akými môže kresťan žiť svoj život, a tieto rôzne povolania nie sú pre ne neznámymi. Som za to veľmi vďačná a verím, že moje deti nikdy nebudú mať falošné ideály o niektorom z povolaní v Cirkvi. Videli, s akými rozličnými vecami sa zápasí a budú vedieť, že žiadne povolanie neprinesie nejaký „zázrak“ – zápas o svätosť je pre každého rovnaký.

Toto je dôvod, prečo je spoločenstvo také dôležité. Potrebujeme jeden druhého, aby sme skutočne boli kresťanmi. Potrebujeme jeden druhého, aby sme rástli. Deti potrebujú vidieť kresťanov, ktorí sa snažia o svätý život, potrebujú vidieť kresťanov, ktorí zlyhávajú, ale aj vstávajú a znova sa snažia. Potrebujú byť svedkami skutočnej lásky k Bohu a blížnemu, aby sa tak tiež mohli naučiť milovať. Príklad ich vlastných rodičov a ich rodinný život je samozrejme najväčším vplyvom, ale širšie spoločenstvo je taktiež veľmi dôležité.

Budovanie takýchto spoločenstiev si vyžaduje prácu. A táto práca je dielom našej spásy. Deti, ktoré vyrastajú v prostredí zapálených kresťanov, ktorí sa snažia slúžiť Bohu a sebe navzájom, budú mať zdroj inšpirácie na celý život. Keď naše deti vyrastú a vyletia z hniezda, mali by byť pripravené slúžiť Bohu a iným, mali by sa vedieť zaprieť, mali by vedieť, čo sa od nich ako od kresťanov žiada, pretože sa to od nich žiadalo po celý život. Mali by vedieť, že bez ohľadu na to, čo ostatní okolo nich robia alebo nerobia, denne musia nasledovať Krista.

Som presvedčená, že jednou z najväčších tragédií pri rozpade rodiny je, že to škodí nielen jednotlivým rodinám, ale aj širšiemu spoločenstvu. Tento rozklad rodiny sa rozširuje do širšej rodiny, spoločenstiev, v ktorých žijeme, a do našich cirkevných rodín. Pápež František nedávno komentoval požehnávanie veľkých katolíckych rodín slovami: „Synovia a dcéry veľkých rodín viac inklinujú k bratskému spoločenstvu už od raného detstva. Vo svete, ktorý je často poznamenaný sebectvom, je veľká rodina školou solidarity a schopnosti sa podeliť a tieto postoje sú prínosom pre celú spoločnosť.“ Ak sa toto naše deti nenaučia doma a vo svojich cirkevných spoločenstvách, v dospelosti to budú mať o to ťažšie. Stať sa rehoľnou sestrou ich svätými neurobí – ale nezištnosť áno. Nakoniec láska, múdrosť a budovanie našich detí bude najväčším darom, aký im ako rodičia môžeme dať. Naučiť ich žiť skutočným kresťanským životom im pomôže najviac na začiatku povolania, ktoré si vyberú, a po celý ich život v dospelosti.

Nech si naše deti vyberú akékoľvek povolanie, bude si to od nich vyžadovať žiť v komunite, byť údom Kristovho tela. Variť pre manžela a deti, pracovať v snahe podporovať rodinu, rozdávať jedlo hladným vo vývarovni alebo sýtiť Cirkev Eucharistiou – každý skutok si vyžaduje sebaobetovanie a sebazaprenie. Umývať riad v kláštore nie je o nič viac príťažlivejšie alebo svätejšie ako umývať ho v bežnej domácnosti. Alebo skôr – umývanie riadu, bez ohľadu na miesto, má potenciál byť svätým skutkom. „Všetci, ktorí ste boli pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli.“ Účasť na Kristovom živote a účasť na živote Cirkvi vo sviatostiach nám umožňuje hľadať a žiť život vo svätosti. Tomuto vedeniu a múdrosti sa naše deti potrebujú naučiť. Výber povolania tým bude jednoduchý. Aj v prípade, že vaše deti sú už dospelé a potrebujú usmernenie teraz, jednoduchý návrat k srdcu posolstva evanjelia môže pomôcť veci vyjasniť. A tiež pripomienka, ktorú povedal Ježiš Kristus: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.“ Boh chce, aby sme mali radosť, chce naše životy požehnať. Nech si vyberieme ktorúkoľvek cestu, vždy bude zahŕňať obetu a skutočná radosť vydrží len vtedy, ak budeme svoj život žiť pre Boha.

Našťastie máme svätých, ktorí nás povedú a nasmerujú. Pre kresťana hľadajúceho radu existuje nemálo svätých príkladov, stačí svätých požiadať o pomoc – vždy nás ochotne povedú k Bohu. Musíme pomôcť svojim deťom naozaj svätých poznať, musíme im pomôcť, aby mali skutočný hlboký vzťah s Bohom. Ak sa nám podarí ich nasmerovať ku skutočnej láske k Bohu a blížnemu a podarí sa nám pomôcť im spoznať, ako veľmi sú milovaní, tak ďalšie kroky v ich živote budú pre nich i pre nás oveľa jednoduchšie.

Takzvaná „kríza povolaní“ je v skutočnosti krstnou krízou. Učme svoje deti žiť ich krstné povolanie – žiť svoj život v Kristovi – a keď príde čas na výber manželstva, kňazstva alebo iného povolania v Cirkvi, bude to len ďalším krokom v ich raste vo svätosti.

 

Preklad: Soňa Záňová

http://catholicexchange.com/guiding-children-discover-vocation

Fotografia: pixabay.com

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno