Aj všedný deň je sviatkom. Rituály II.

0
28

Ako život plynie, rituály v rodine sa menia. Od niektorých upúšťame, iné len modifikujeme, ale aj prinášame a objavujeme nové.

Možno najväčším zmenám podliehajú KAŽDODENNÉ RITUÁLY. Sú bežnou súčasťou dňa každej rodiny: ranné vstávanie, rozlúčka či naopak zvítanie sa, spoločné stolovanie, spoločné rodinné večerné chvíle a ukladanie na večerný spánok. Tým, že sa pravidelne opakujú, majú v sebe veľký potenciál byť pre členov rodiny príjemnými momentmi, na ktoré sa budú tešiť. Práve oni v sebe nesú najväčší potenciál a pritom ich tak často prehliadame.

Spoločné stolovanie

Akokoľvek je nabitý náš program i program našich detí, jedno musíme mať stále na zreteli: Deti potrebujú prítomnosť rodičov ako nič iné. Aj keď väčšinu dňa prežijeme oddelene, každý so svojimi povinnosťami, večer je ten čas, ktorý by sme si nemali nechať ujsť. Ideálne je začať spoločnou, nenáhlivou večerou. Vytvoriť pri stole takú atmosféru, kde sa každý bude cítiť vítaný, rešpektovaný a zaujímavý pre ostatných. Pri spoločnom stole nielen jeme, ale aj sa rozprávame, počúvame, smejeme sa, delíme sa o zážitky, navzájom oceňujeme, proste cítime sa príjemne. (Nie je to vhodný priestor pre napomínanie a riešenie problémov či dokonca hádky). Práve spoločné stolovanie je tým rodinným rituálom, pri ktorom nesmieme dopustiť, aby stratilo zmysel. Ak sú už deti staršie a majú dlhší denný program, môžeme sa dohodnúť na minimálne dvoch dňoch, kedy rodina bude večerať spolu.

Večeriame takmer vždy spolu, aj spolu raňajkujeme, no cez víkend stolujeme spolu ráno, na obed i večer. Pri príprave pomáha vždy jedno z detí, ktoré má práve daný týždeň „službu v kuchyni“. Jedlu predchádza krátka modlitba, prispôsobená najmä menším deťom – spojená s tlieskaním, ukazovačkami, búchaním do stola a pod…

Spoločná večera môže pokračovať rodinným večerom, kedy si môžeme spolu čítať, zahrať hru, rozprávať sa i modliť sa. Rozhovory v kruhu rodiny patria k najintenzívnejším zážitkom pre deti rôzneho veku. V pokoji večera sa tu odohrávajú tie najväčšie premeny detskej duše. V evanjeliách čítame, že Ježiš trávil čas s učeníkmi pri stolovaní, pri práci aj v rozhovoroch. Vysvetľoval, pýtal sa, počúval, pripravoval ich na čas, keď sami vyjdú v jeho mene do sveta. Uisťoval ich o svojej láske a podpore tým, že trávil s nimi čas. Jedol, pracoval aj modlil sa s nimi.

 

Rituály pred spaním

K pravidelným rituálom patrí spoločná modlitba večer, ktorej predchádza zdieľanie – každý porozpráva o tom, aký mal deň, čo ho tešilo, trápilo, s čím mal trampoty, čo sa mu podarilo… toto je čas aj na riešenie rodinných problémov a stáva sa veľmi často, že práve tieto rozhovory natiahnu večernú modlitbu aj na viac ako hodinu, je to také rodinné stretko. Patrí k nemu aj atmosféra – zapálená sviečka, v zime oheň v kozube, čítanie… Modlitba pozostáva z osobnej modlitby každého z nás, a spoločnej modlitby na záver.

Po príjemnom večeri je čas ísť do postelí. Niektoré deti bez večerného rituálu nemôžu zaspať. Je jedno, či s rozprávkou, uspávankou, pohladením alebo pritúlením… V týchto momentoch sme si s deťmi aj fyzicky často najbližšie z celého dňa, tak to nepremárnime.

U nás sa pred spaním udomácnilo čítanie rozprávok a nenahraditeľné je „kreslenie na chrbátik“. Nie vždy je možné, aby sme si pred zaspávaním ľahli ku každému dieťaťu (najmä k tým na poschodovej posteli je to pomerne náročné:)). Každé však dostane pusu, krížik na čelo a „kresbu na chrbátik“.

 

Nezabúdajme na manželský vzťah

Ani vo veľkej rodine by partneri nemali zabúdať jeden na druhého. Veľmi ľahko sa spoločný čas stratí medzi rozličným aktivitami, úlohami, udalosťami, ktoré je nevyhnutné vyriešiť, naplánovať, zabezpečiť. Pozor, ak máme ako manželia medzi sebou nejaký problém či nevyriešený konflikt, pociťujú to aj ostatní členovia rodiny. Momenty manželských rituálov ponúkajú priestor pre opätovné zjednotenie a uistenie o vzájomnej láske a dôvere, preto by sme sa o ne nemali ukracovať.

„Po absolvovaní kurzu Manželské večery sme sa rozhodli venovať jeden večer v týždni len nám dvom. Zapísali sme ho do rodinného rozvrhu ako ktorýkoľvek futbalový tréning či klavír našich detí. Je jedno, či si pozrieme film, ideme si zabehať alebo sa rozprávame. Sme jednoducho cielene spolu a užívame si to.“

 

Úvodná fotografia: Monkey Business Images / Shutterstock