5 duchovných lekcií, ktoré som sa naučil ako otec veľkej rodiny

0
890

Rodinný život je určite požehnaním, a ono prichádza vo všetkých formách a veľkostiach. V našej rodine je práve 5 detí, šesť a menej ročných. Podľa moderných štandardov máme „veľkú“ rodinu, alebo ako nám väčšina ľudí vraví, máme „plné ruky“. Avšak, zatiaľ nemáme veľkú bielu dodávku ako mnoho našich priateľov, takže v porovnaní s nimi je naša rodina „priemerná“.

V každom prípade, mať veľkú rodinu, hlavne s malými deťmi, je požehnaním, ktoré nie je vždy ľahké vnímať. Tu je päť duchovných lekcií, ktoré sme objavili pri výchove piatich detí. Spomenul som si na ne, keď som počul o sv. Margaréte Škótskej, ktorá je patrónkou veľkých rodín.

  1. Nesebeckosť

Jedna z prvých lekcií, ktoré sa každý rodič naučí, keď si prinesie svoje dieťa domov z nemocnice je, ako sa ich život navždy zmenil. Osobné potreby a túžby takmer vždy ustúpia novému prírastku v rodine.

Keď to číslo vzrastie na päť, len ťažko nastane doma chvíľa, ktorá je len „vaša“. Ak sa chcete na chvíľu venovať svojmu koníčku alebo si dokonca sám čítať knihu, dá sa to len ak rodičia spoja sily a striedajú sa pri strážení detí.

Niekomu sa môže zdať stresujúce mať tak málo voľného času, ale je to tak dobre. Znamená to, že sme menej náchylní stať sa sebeckými. Sme nútení stať sa nesebeckými, vyprázdniť sa pre naše deti.

Nie je to ľahké, ale v duchovnom živote je to čosi, čo nás najviac zjednocuje s Ježišom Kristom, ktorý sa na kríži úplne vyprázdnil.

  1. Viesť príkladom  

Ďalšia lekcia, ktorú sme sa naučili, je, že nás naše deti neustále sledujú. Vidia nás, sledujú nás a počujú každé slovo, ktoré povieme. A skôr nasledujú náš príklad ako naše slová.

To znamená, že si musíme viac uvedomovať, ako žijeme svoje životy a úmyselne sa cvičiť v čnostiach. Ak sa pošmykneme, naše deti si to všimnú a okamžite začnú napodobňovať naše chyby.

Toto je ešte dôležitejšie vo veľkej rodine, lebo keď sa raz najstaršie dieťa rozhodne nasledovať naše chyby, všetky ostatné deti budú nasledovať zase jeho. Čo prináša ďalšiu lekciu o moci hnevu.

  1. Hnev dopadá na každého  

Kým sme nemali deti, bol som málokedy nahnevaný. Prekvapilo ma, ako veľmi ma moje deti dokážu frustrovať a rozdúchať vo mne hnev. Akokoľvek sa snažím svoj hnev ovládať, vždy príde chvíľa, keď to už ďalej nedokážem udržať a sopka vybuchne.

Čo nasleduje je jasné: každý v dome sa nahnevá rovnako. Ako rodičia kontrolujeme náladu v našej domácnosti a ak vybuchneme hnevom, nemali by sme byť prekvapení, keď uvidíme všetkých okolo seba (vrátane manželského partnera), ako sa nakazia našimi emóciami.

Takže som sa naučil dôležitú lekciu, že zatiaľ čo naše deti napodobňujú náš príklad v čnosti, ešte skôr napodobnia náš príklad v hriechu. To nám pripomína, že všetci sme povolaní k svätosti a nemali by sme toto povolanie brať na ľahkú váhu.

  1. Moc príbehu  

Pri výchove detí je úžasné, ako veľmi lipnú na príbehoch. Každý príbeh, ktorý im čítame, každá rozprávka, ktorú pozerajú v televízii, má na nich dopad. Intuitívne chcú byť súčasťou príbehu a rýchlo si pridelia hlavné roly.

To je výzvou pre nás rodičov, aby sme zlepšovali schopnosť našich detí byť súčasťou veľkého príbehu spásy. Musíme ich učiť, ako byť tým človekom, ktorým ich Boh stvoril a tak hrať svoju rolu vo väčšom obraze sveta.

Táto lekcia je zvýraznená pri výchove veľkej rodiny, keďže nie každý môže mať hlavnú rolu v tomto príbehu. Každý človek má svoje miesto a nesmieme žiarliť na dary a talenty tých druhých. Čo nás privádza k poslednej lekcii.

  1. Každý je jedinečný a neopakovateľný  

To že máme veľkú rodinu, nám veľmi pomohlo pochopiť jednoduchý fakt, že nie každý je rovnaký. Akokoľvek sa snažíme vytvoriť presné kópie seba samých, naše deti sú jedinečné. Máme päť detí a každé má svoje vlastné dary, talenty, túžby, obľúbené a neobľúbené veci. Navyše, každé má svoj temperament a rieši situácie odlišne.

To nám pomohlo vidieť svet novým spôsobom a uvedomiť si, ako každý človek prispieva jedinečným spôsobom do tohto sveta a ako by tento jedinečný hlas mal zaznieť v celej svojej unikátnosti.

Skutočne, Boh nás stvoril jedinečnými a má zvláštny plán pripravený pre každého z nás. Nemáme byť nepremýšľajúcimi dronmi otrokára, ale spolutvorcami a pomáhať Veľkému Umelcovi vytvoriť nádhernú tapisériu, ktorá sa vo svojej plnej nádhere odhalí až na konci časov.

Napokon, naša úloha rodičov je ťažká, ale aj keď nedokážeme žiť podľa svojich predstáv, Boh nám dáva milosť vrátiť sa späť a skúsiť to znova. Pápež František nedávno na Twitteri napísal: „Ďakujem Bohu za rodičov, ktorí sa snažia žiť v láske a stále kráčať vpred, aj keď mnohokrát počas tejto cesty padnú.“ Či už máme veľkú rodinu alebo nie, ako rodičia by sme mali kráčať vpred, v pevnej nádeji, že Boh je pri každom našom kroku.

https://aleteia.org/2017/06/10/5-spiritual-lessons-ive-learned-as-the-dad-of-a-large-family/

Preklad: Lubica Neupauerova

 

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno