33 želaní pre našich synov

0
45

Tak ako to pri jednoročných deťoch býva, v deň oslavy narodenín nie je čas na dlhé príhovory. Ako otec a hlava našej rodiny som sa však nechcel vzdať tejto príležitosti na zamyslenie a povzbudenie, a zároveň na prosbu v mene nás dvoch s manželkou adresovanú našej rodine. Text želaní vznikal približne mesiac. Na jeho konci bolo nesúrodými úvahami a vnuknutiami zapísaných viac ako 5 strán, teda nastal čas skončiť s premýšľaním…

 

Často sa pri dennodennej operatíve našej rodiny cítime s manželkou na hranici síl. Spolu so sv. Pavlom však dúfame, že sú to zároveň chvíle, kedy rastie v našej rodine niečo väčšie, čo nás rodičov ďaleko presahuje (2Kor 12,9).
Hovorí sa, že v časoch búrky je dôležité zachovať rozvahu, nestrácať pôdu pod nohami, pevný bod na horizonte a držať kormidlo pevne v rukách. Zdá sa mi, že to najlepšie dokážu len slobodní ľudia, teda ľudia, ktorí sa otvorili pravde a životu takému, aký naozaj je, životu, ktorý je darom pravej Lásky, a tá sa bez pravdy vytratí ako jarný sneh.

 

Nie, skutočná sloboda nevychádza z presadzovania osobných pocitov, vlastných predstáv alebo očakávaní od života. Človek je slobodný, resp. dokáže konať skutočne slobodne, keď má v srdci pokoj, keď sa odvážil pozrieť do zrkadla (svojho) života a nebál sa pozrieť na všetko, teda hlavne pripustiť aj svoje slabosti a zlyhania. Skutočnosť, že práve v takýchto chvíľach koná náš Ocko, Boh, najviac, zostáva pre nás veľkým tajomstvom.

 

To, že koná, sme sa ako rodičia presvedčili nespočetnekrát, a bez ohľadu na to, či tieto slová berie niekto obrazne alebo tak ako sú napísané, doslovne. Poznanie samého seba a prijatie samého seba je veľkým zdrojom pokoja v srdci. Je to pokoj, ktorý človek sám od seba nedosiahne ani nenájde a ktorý nám nikto ani nemôže nanútiť proti našej vôli.

 

O čo ide? Jedna veta je slávnejšia ako tisíce novinových titulkov. Je to veta jedného bývalého smilníka a zhýralca, človeka z mäsa a kostí, ako sme my, a tiež človeka ponoreného do sveta svojich predstáv, očakávaní a unášajúceho sa svojím životom podľa svojich túžob. Bol vychýreným rečníkom a advokátom svojich klientov bez ohľadu na to, či ich skutok bol alebo nebol činom hodným trestu. Bol rečníkom nie z poslania slúžiť spravodlivosti, jednej a jedinej pravde, ale za peniaze klientov, za prestíž a svoj životný štandard. Pri budovaní svojej kariéry sa nechal unášať radosťami, hnevom, pýchou, netrpezlivosťou, a bolesť, ktorá ho v živote postihla, pripisoval nepriazni osudu, nespravodlivosti.

 

V jednej veci bol však pozoruhodný. Mal veľké srdce a kdesi vo vnútri počúval hlas svedomia, hlas volajúci po pochopení hlbšieho zmyslu života, po Pravde, ktorú v kútiku duše asi hľadáme všetci. Nastala chvíľa, keď už ďalej nevládal žiť ako doteraz, lebo napriek všetkému, čo mal a dosiahol, bol vnútorne prázdny, a tak sa poddal. Pootvoril dvere svojho srdca a vtedy začal náš Ocko, Boh, konať svoje dielo, a zároveň viac ako 30 rokov modlitieb príhovoru jeho mamy (!) mohlo konečne priniesť neoceniteľné ovocie pre jeho srdce, ale aj pre celé generácie po ňom, a aj pre nás. Augustín z Tagaste, po 16 storočí známy ako Sv. Augustín z Hippo, biskup a učiteľ Cirkvi, si zapísal do knižky, ktorá dostala názov Vyznania, vetu: „…Bože… lebo si nás stvoril pre seba a nepokojné je srdce naše, kým nespočinie v Tebe.“

 

Toto je poznanie, ktoré ako rodičia túžime, aby spoznali naše deti. Je to poznanie, ktoré by sme im radi sprostredkovali našimi životmi, a k tomuto zároveň pozývame aj celú rodinu. Všetci sme povolaní k osobnej slobode, teda k pravdivej a pravej Láske.

 

Našim chlapcom teda želáme:

 

  1. aby pochopili, že skutočná sloboda je v ovládaní sa, v prijatí hraníc, toho čím sme a Kým sme boli stvorení a poslaní na svet;

 

  1. aby pochopili, že len človek slobodný je schopný pravej lásky, a tiež že to, po čom všetci vo vnútri túžime, je pravá Láska, prijatie, vzťah, prítomnosť druhej o(O)soby;

 

  1. aby boli vždy veselí, a aby poznali, že pravú radosť budú mať, keď budú žiť svoje životy vo viere, v nádeji a v láske;

 

  1. aby žili ako ľudia, ktorí sa nenechajú uniesť strachom (1Jn 4,18), aj keď strach bude na nich doliehať;

 

  1. aby sa nenechali uniesť vlastnými pocitmi, predstavami o živote a očakávaniami od druhých, aj keď budú s takýmto životom konfrontovaní;

 

  1. aby keď budú mať okolo seba v živote stále viac ľudí, ktorí si neuvidia ďalej ako po vlastný nos, resp. ľudí, ktorí žijú hlavne podľa vlastných očakávaní od druhých, tak aby nestrácali nádej, vieru a ani lásku, pretože práve to sú chvíle skúšky ich viery, ich nádeje aj ich lásky;

 

  1. aby mali dostatok odvahy robiť dobré veci, správne rozhodnutia, a žiť podľa pravdy a poznania toho, čo je objektívne dobré a správne a čo nie;

 

  1. aby poznali, že bez hľadania pravdy o sebe, pravdy o svete a pravdy vo svete, nikdy pravú ani pravdivú lásku apokoj v srdci nenájdu;

 

  1. aby pochopili, že hľadať sa oplatí, a že kto začne Pravdu hľadať, zistí, že je už dávno očakávaný (Lk 15,20) a poznaný (Lk 12,7). Kým sa Pravde, Bohu, však ukázať nechceme, tak On, náš Ocko, nás nasilu a proti našej vôli k sebe ťahať nebude;

 

  1. aby pochopili, že dobro a zlo nie sú vecou pohľadu na vec, že pravda nie je relatívna, ale že existuje objektívne, mimo ľudského úsudku a pohľadu na život, a že našou úlohou sa je vlastným úsudkom a na základe slobodnej vôle rozhodnúť pre dobré veci, a strániť sa tých zlých;

 

  1. aby pochopili, že pravda existuje, jedna nemenná, vo všetkom prítomná a všetko objímajúca, milujúca, ale že my ľudia sme ju pribili na kríž, pretože Pravda bola nepohodlná pred 2000 rokmi, a stále je aj dnes, vyrušuje nás, vŕta vo svedomí, ak ju sami nehľadáme. Ak ju však hľadať začneme, tak zistíme, že sme boli prv hľadaní. Je to On, Láska samotná, naša „Cesta, Pravda a Život“, pribitý na kríži, kto na ňom objíma celý svet!

 

 

Človeka je možné prehovoriť na všeličo, je možné ho aj donútiť robiť veci proti jeho vôli, aj si ho podrobiť silou. Ničím na svete však človeka nie je možné donútiť, aby niekoho naozaj miloval, pokiaľ sa tak sám slobodne nerozhodne! To len podčiarkuje, že Láska (Boh), pravá láska, láska čistého srdca je neoddeliteľne spätá so slobodou a len človek v srdci čistý, a teda slobodný, je schopný pravú lásku nielen prijať, ale aj dať.

 

Chlapcom teda ďalej želáme:

 

  1. aby nebrali vážne seba samých a svoje rozmary, chute a plány, ale aby brali vážne život, tak ako ho dostali, teda ako dar od Boha pre ľudí okolo;

 

  1. aby nežili slepo podľa svojich predstáv, ani podľa predstáv a očakávaní ich okolia, ale aby mali milosť a silu žiť podľa toho, kým skutočne sú (1Jn 3,2), a my okolo, aby sme im v tom pomáhali s úctou pred Božím dielom v ich životoch;

 

  1. aby keď vyrastú, a budú mať vlastné rodiny alebo farnosti, aby sa za ne s láskou obetovali a modlili tak, ako sa len rodičia vedia a majú za vlastné deti modliť, na kolenách;

 

  1. aby do kostola nechodili preto, lebo „sa to patrí“ alebo preto, že je to zvykom, alebo ešte preto, že tým spravia radosť nám rodičom, a aby sa vyhli našim otázkam;

 

  1. ale aby spoznali, že čas strávený na sv. omši je časom milosti, časom návratu strateného syna, ktorý prišiel domov za svojim Ockom;

 

  1. aby neboli prví medzi tými, ktorí sú pripravení sa uraziť alebo nahnevať, ale naopak, aby boli prví so slovami „prepáč“, „prosím, odpusť“, „ľúbim Ťa“;

 

  1. aby chápali, že cesta k srdciam druhých ľudí vedie cez ich vlastné srdiečka;

 

  1. aby v poslušnosti k nám, ich rodičom, našli ochranu a bezpečie, tak ako to nám dospelým ponúka viera a „poslúchanie“ nášho spoločného Ocka, Boha, a vedenie našej Nebeskej mamy Panny Márie v našich životoch;

 

  1. aby čím skôr uverili a pochopili, že zlo aj Zlý existuje, aj keď ho priamo nevidia, ale že koná neúnavne proti nám;

 

  1. avšak tiež, že Zlého sa nemusíme báť, už bol porazený, ale že mu v živote nemáme otvárať dvere vierou vo všetko možné len nie v Boha, či už vierou len v seba samého a vlastné sily alebo v povery, horoskopy, veštenie, ezoteriku, a hlavne vedomým zotrvávaním v hriechu;

 

  1. aby pochopili, že báť sa máme vlastných hriechov, pretože nimi ubližujeme všetkým ostatným ľuďom, svojim blížnym, ako aj nášmu milujúcemu Ockovi;

 

  1. ale aby tiež vedeli, že náš Ocko, Boh, nám je vždy pripravený odpustiť, že ako nám pripomína prorok (Iz 1, 18-20), neexistuje hriech, ktorý by nám nechcel odpustiť, len nikdy nepôjde proti našej slobodnej vôli, teda kým my sami pred neho nepredstúpime;

 

  1. avšak, aby tiež nezabúdali, že čas života tu na zemi sa nám skracuje, teda čas, v ktorom sa ešte môžeme zmieriť s Bohom, a aby svojou ľahostajnosťou Boha neskúšali a nepokúšali;

 

  1. aby vždy mali okolo seba ľudí, ktorým bude na nich úprimne záležať, a teda ktorým budú stáť naši chlapci za to, aby ich z lásky k Bohu napomenuli a usmernili, keď to bude potrebné;

 

  1. a aby naši chlapci mali v srdci dostatok úprimnosti a odvahy napomenúť z lásky k Bohu nás, svojich rodičov a všetkých ostatných, keď to bude potrebné (Kol 3,16).

 

***

 

Akí sme my dospelí slepí, až tak, že tie horoskopy si prečítame, poverčivosťou presakujeme najväčšie kresťanské sviatky, sviatky Lásky, a jedným dychom sa v rozpore s týmto vlastným „dospelým“ konaním oháňame vedou a zdravým rozumom. Aký paradox! Ľahšie sa nám zdá uveriť poverám „pre istotu“ alebo úľavu hľadať v ezoterike a jej zdravým rozumom nevysvetliteľnému vplyvu na fyzickú bolesť, ako uveriť v skutočné zázraky, ktoré Boh urobil a ktoré neustále koná v našich životoch.

 

Našim chlapcom teda z celého srdca želáme:

 

  1. aby vedeli, že bolesť a nepriazeň v živote majú prijať s vďakou ako dar, a aby pochopili, že bolesť aj zdravotné ťažkosti, ktoré ich postihnú, sú len cestou k Láske, sú očisťovaním pre život v nebi, veď „…kto by si chcel život zachrániť, stratí ho…“ (Mk 8,35); všetci poznáme tieto verše, a pritom hneď plačeme a sťažujeme sa, aká nespravodlivá bolesť je;

 

  1. aby si nás s manželkou, ako ich rodičov ctili, ale aby milovali svoje manželky a deti;

 

  1. aby pochopili, že peniaze, ktorých budú v živote mať viac alebo menej, sú vždy dostatkom, a že ak budú zarábať viac, majú aj o to väčšiu zodpovednosť pred Bohom za ľudí okolo;

 

  1. aby chápali, že peniaze, ktoré zarobia, im istotu ani šťastie nezaručia, ale že sú nástrojom v ich rukách na pomoc a obetu blížnym;

 

  1. aby prácu a zamestnanie, ktoré budú s Božou pomocou mať, vykonávali ako svoje povolanie a poslanie robiť svet okolo lepším, spravodlivejším, a aby mali úctu pred takými povolaniami, ktoré sú vo svojej podstate službou verejnou, službou spoločnosti;

 

  1. aby čo najskôr rozpoznali chorobu našej doby, chorobu, ktorej príčina čnie v nárokoch a očakávaniach, „kto mi čo nedal a má dať“, „kto mi čo dlží, a preto sa mám právo uraziť“, chorobu, ktorá sa šíri aj cez eufemizmy a politickú korektnosť doby, ktorá nás núti dať prednosť pred Pravdou a pravou Láskou subjektívnym pocitom, sebaľútosti a samozvaným nárokom iných ľudí; pritom ako veľmi už dnes vidíme, že hranie sa s pojmami „rodina“ a „manželstvo“ ničí a napáda podstatu prirodzených rodín a manželstiev;

 

  1. aby pochopili, že na to, aby boli dobrými otcami, musia byť najprv dobrými manželmi, a teda im želáme, aby ich rodičia, my dvaja s manželkou, sme s pokorou dokázali prijať všetky skúšky z manželskej a rodinnej lásky, vzájomného odovzdania sa, z pokory a zo služby nášmu manželstvu a našej rodine, a tak aby sme napĺňali svoj sľub, ktorý sme si dali v deň nášho sobáša pred Bohom a pred našou rodinou, skrátka, aby sme rástli v manželskej jednote, aby sme boli chlapcom tým, čím nás v ich životoch ustanovil náš Pán, náš Ocko, ich sprievodcami, prvými svedkami viery, nádeje a lásky, a aby nás v tomto celá naša rodina podporovala a pomáhala nám.

 

  1. Naším chlapcom teda úplne na záver želáme, aby toto všetko, k čomu ich chceme s manželkou, s Božou a s pomocou celej rodiny viesť, nebolo pre nich len jedným z mnohých želaní ich rodičov, ale aby Boha, nášho Ocka (stvoriteľskú Lásku), jeho Syna, Ježiša Krista (ukrižovanú Lásku) a Sv. Ducha (inšpirujúcu a potešujúcu Lásku) naozaj spoznali, otvorili sa mu, a našli v Ňom pokoj a radosť.

 

Sv. Augustín, rečník a bývalý hriešnik svojej doby, po niečo vyše 30 rokoch života nakoniec mohol hovoriť o pravom pokoji, pretože ho našiel – v Bohu, a jeho pamäti sú čítané a inšpirujú aj po viac ako 1600 rokoch! A rovnako, za toto poznanie Pravdy a za pravú Lásku (1Jn 4,10-16) boli a stále sú ľudia prenasledovaní a ochotní zomierať (v Sýrii, v Iraku, ale aj po celom svete). Buď sa zbláznili oni alebo niečo uniká nám tu a dnes…

ZANECHAŤ KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár
Prosím zadajte svoje meno